NázorySpomienkový rozhovor J. Pašku z februára 2021 s našim...

Spomienkový rozhovor J. Pašku z februára 2021 s našim spolupracovníkom M. Mindárom o Európskej únii

-

Spomienkový rozhovor J. Pašku z februára 2021 s našim spolupracovníkom M. Mindárom o Európskej únii

POVINNOSŤ SPLATIŤ ZÁVÄZKY ZA ÚVERY DOČASNÉHO NÁSTROJA OBNOVY VO VÝŠKE 750 MILIÁRD EUR MÔŽE DEFINITÍVNE ROZHODNÚŤ O BUDÚCNOSTI POLITICKÉHO EXPERIMENTU S NÁZVOM EURÓPSKA ÚNIA …

(odpovede Jaroslava Pašku na otázky Mgr. Mateja Mindára v rámci doktorandského výskumu z politológie, 7.2.2021)

1. Súčasný trend posilňovania orgánov Európskej únie na úkor členských štátov zväčšuje jej supranacionálny charakter. Myslíte si, že hlbšia politická integrácia prináša želané výsledky, alebo je potrebné vrátiť sa k spolupráci suverénnych štátov v oblasti vnútorného trhu?

Pokusy o hlbšiu politickú integráciu prirodzene nastoľujú aj nové, súvisiace otázky na ktoré sa v členských štátoch nie vždy nachádzajú zhodné odpovede. Rôznorodosť civilizačných, kultúrnych, či náboženských tradícií, ale aj hospodárskeho potenciálu a ekonomických možností štátov, od severu na juh, aj od západu na východ sú stále výrazne odlišné. Preto si myslím, že je nevhodné a necitlivé vnucovať hrdým, sebavedomým, vzdelaným národom také mocensko-byrokratické šablóny súžitia, ktoré by ich slobodnú vôľu (len kvôli prehnaným ambíciám zopár byrokratov) podriaďovali väčšinovému hlasovaniu iných.

2. Súčasné znenie Lisabonskej zmluvy umožňuje orgánom Európskej únie vykonávanie politiky aj v oblasti ľudských práv. Nie je týmto spôsobom postupne nahradzovaný politický rozmer európskej integrácie nad ekonomickým?

Vnímam to ako istú snahu zjednocovať Európu na základných parametroch spoločenstvom rešpektovaných ľudsko-právnych hodnôt. Zdá sa však, že nie všetky hodnotové postuláty nachádzajú u verejnosti dostatočne široké pochopenie a primeranú akceptáciu. Ukázalo sa to najmä pri „vítaní migrantov“ v roku 2015, keď verejnosť v mnohých štátoch rázne odmietla prijať hodnotovú interpretáciu tohto diania podľa výkladu bruselských ideológov. Som presvedčený, že aj v tejto oblasti bude platiť, že menenej vnucovania sa „Bruselu“ môže znamenať viac pokoja v EÚ.

3. Niektorí európski politici vidia budúcnosť zjednotenej Európy v akomsi federálnom zväzku „Spojených štátov Európskych“. Aký je Váš názor v tomto smere?

Rokovania s predstaviteľmi „jadra EÚ“ o transformácii EÚ na Spojené štáty európske (USE) rozbehol v marci 2012 nemecký minister zahraničných vecí G. Westerwelle. V júni postúpil výsledky konzultácií predsedovi Európskej komisie J. M. Barrosovi, stálemu predsedovi Európskej rady H. V. Rompuyovi, šéfovi Európskej centrálnej banky M. Draghimu a šéfovi krajín eurozóny J. C. Junckerovi. Projekt zdôvodňoval krízou a úsilím spraviť menovú úniu „nezvratnou“. Podpredsedníčka Európskej komisie V. Redingová zverejnila plány 8. novembra 2012 v Centre európskeho práva Univerzity Passau a opäť popísala začiatkom roka 2014 keď vyhlásila: „Potrebujeme vytvoriť Spojené štáty európske s Európskou komisiou ako vládou a s dvoma komorami – Európskym parlamentom a Senátom vytvoreným z predstaviteľov členských štátov.“ Pri uvedenej konštrukcii by sa Slovenská republika na riadení Spojených štátov európskych (USE) podieľala len trinástimi hlasmi v cca 751-člennom Európskom parlamente a jedným hlasom v 28-člennom Senáte. Ostali by jej kompetencie tak na úrovni nášho súčasného samosprávneho kraja. Pre malý slovenský národ by takto zmenené usporiadanie znamenalo výraznú stratu svojprávnosti, aj slobody. A to asi nechceme.

4. Rozhodnutie britských voličov v ľudovom hlasovaní 23. júna 2016 prinieslo odchod Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie 1. februára 2020. Nie je podľa Vás nedávno prijatá obchodná dohoda akýmsi spúšťačom ďalších odstredivých tendencií zo strany niektorých členských štátov?

Občania Spojeného kráľovstva odmietli tolerovať pokračujúci trend koncentrovania moci v Bruseli a uprednostnili politickú a ekonomickú suverenitu pred nekonečnými nariadeniami a reguláciami jeho úradov. Ukázali teda ostatným národom možnú cestu za slobodou a bude len na správaní sa európskych byrokratov, či sa raz aj iné štáty nerozhodnú rovnako.

5. Myslíte si, že neustále posilňovanie politického rozmeru Európskej únie spôsobuje nárast odstredivých tendencií zo strany niektorých politických frakcií a členských štátov?

Politické frakcie aj členské štáty prirodzene reagujú na iniciatívy a návrhy Európskej komisie, či Európskeho parlamentu podľa svojich politických názorov, programov a predstáv. Každé necitlivé, nevydarené, či chybné rozhodnutie európskych inštitúcií oprávnene vytvára priestor na kritiku a nedôveru v bruselskú administratívu. A nie všetky vlády členských štátov sú stotožnené s tým, aby sa stali bezmocným nástrojom presadzovania záujmov a vízií troch – štyroch najväčších štátov EÚ.

6. Od roku 2008 sme boli svedkami niekoľkých krízových situácií. Ako efektívne riešenie vzniknutých problémov považovali prezidenti a predsedovia vlád členských štátov Únie prehĺbenie európskej integrácie vo vybraných oblastiach (banková únia, energetická únia, fiškálny pakt…). Nie sú podľa Vás práve krízové javy istou zámienkou na postupné oslabovanie suverenity národných štátov?

Áno, spravidla sú. Je to všeobecne známa taktika európskych federalistov, ktorí sa cez kooperujúci tandem Európska komisia + Európsky parlament pri každej krízovej situácii pokúšajú vytvoriť nový európsky koordinačný (či riadiaci) mechanizmus a niekedy aj úrad, prostredníctvom ktorého by mohli vstupovať do vnútorného prostredia členských štátov a preberať manažovanie ich reakcií na vzniknuté problémy. Následne tieto mocensko-kompetenčné presuny často však prinášajú len zbytočné skomplikovanie vzťahov medzi štátmi a Úniou.

7. Dôsledkom aktuálnej koronakrízy sa na pôde Európskej rady 21. júla 2020 schválil tzv. Fond obnovy. Vzhľadom k tomu, že jeho čerpanie je podmienené zásadou právneho štátu a z plánovaných 500 miliárd eur bude 250 miliárd vyplácaných formou pôžičiek, nestrácajú podľa Vás členské štáty týmto spôsobom ďalšiu časť svojej suverenity?

Maďarská a poľská vláda hneď poukázali na nemiestnosť spájania významného európskeho hospodárskeho projektu s nejasnými, dodatočnými politickými podmienkami, nastoľovanými nad rámec základných zmlúv o EÚ. Až časom uvidíme, či kompromis prijatý v závere rokovania o viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2021 – 2027 umožní ochrániť politické práva a suverenitu členských štátov pred pokusmi o ich vydieranie, či politické lynčovanie za neochotu podriadiť sa rozličným želaniam väčšiny.

8. Môže česko-slovenská skúsenosť byť uplatniteľná a riešiteľná pri integračno-dezintegračných tendenciách v súčasnej Európskej únii?

Pre integračné procesy už má EÚ vytvorené a odskúšané vlastné štandardné postupy. Vzorom a precedensom pre individuálne dezintegračné procesy sa pravdepodobne stane odchod Spojeného kráľovstva z EÚ. Zaoberať sa aj možnosťou koordinovaného, riadeného rozpadu (rozdelenia) Európskej únie ako celku, by malo byť v prezieravej spoločnosti absolútne legitímnou politickou otázkou. Česko-slovenská skúsenosť by sa potom mohla stať takým zjednodušeným, pekným vzorom pre civilizovaný rozchod Európskeho spoločenstva.

9. Je Európska únia pripravená na vznik nových štátov na európskom kontinente?

Ťažko povedať. Európska únia zobrala na seba spoluzodpovednosť za protiprávne odtrhnutie Kosova od Srbska (keď dlhé roky vykonávala úlohu protektora kosovského, od Srbska odtrhnutého územia) a dnes stále hľadá cestu, ako legitimizovať jeho štátnosť a integrovať ho do svojho spoločenstva. Na druhej strane sa požiadavkám Kataláncov na emancipáciu Únia opakovane obrátila chrbtom. O schopnosti EÚ tolerovať evolúciu v zmenách štruktúry štátov sa možno dozvieme viac, ak sa napr. Škóti skutočne rozhodnú osamostatniť od Spojeného kráľovstva.

10. Akú budúcnosť Európskej únie vidíte v strednodobom a dlhodobom horizonte?

Priznám sa, nie ako veľmi optimistickú. Problémy sa zatiaľ iba hromadia a všetky inštitúcie odsúvajú ich riešenie na neskôr. Práve povinnosť splatiť záväzky za úvery dočasného nástroja obnovy vo výške 750 miliárd EUR (Next Generation EU), z uplynulého roka, môže vyvolať situáciu, ktorá definitívne rozhodne o budúcnosti politického experimentu s názvom Európska únia.

Zdroj: FB Jaroslav Paška

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás