Mimoriadna nedeľná a následne aj pondelková tlačová konferencia strany Smer-SD priniesla informácie o neprípustných metódach, ktoré používajú orgány činné v trestnom konaní na škandalizáciu opozície a nepohodlných ľudí. Slovenskej republike hrozí medzinárodná blamáž, pretože jej významný policajný dôstojník sa zachránil len útekom zo Slovenska.

Podľa predsedu strany Smer-SD Roberta Fica utajené stretnutie politických a justičných špičiek, ktoré na 17. mája zvolal premiér Eduard Heger do centrály Slovenskej informačnej služby (SIS), malo riešiť situáciu, ktorá sa súčasnej garnitúre začala vymykať z rúk. Na tomto pôvodne neverejnom stretnutí sa zúčastnili prezidentka Zuzana Čaputová, predseda parlamentu Boris Kollár, premiér Eduard Heger, minister vnútra Roman Mikulec, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, šéf SIS Michal Aláč, policajný prezident Peter Kovařík a šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó. Podľa informácií opozície predmetom schôdzky boli neudržateľné metódy, ktoré používa časť vyšetrovateľov v obzvlášť exponovaných kauzách, čo následne viedlo k „vojne policajtov“ . Keďže medzi „kolaterálne“ straty v tejto hre možno rátať aj bývalého šéfa šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, situácia je aj vnútri koalície viac než vyhrotená.

Podľa informácií, ktoré na tlačovej besede predniesol predseda Smeru-SD Robert Fico, model, akým pracuje časť orgánov činných v trestnom konaní, je viac než škandalózny. Celý systém je totiž založený predovšetkým na tvrdeniach udavačov/kajúcnikov Ľudovíta Makoa, bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS), Bernarda Slobodníka, bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA a Borisa Beňu, bývalého námestníka SIS. Ak by daní „kajúcnici“ mali relevantné informácie, ktoré by boli doplnené ďalšími dôkazmi, dalo by sa to akceptovať, skutočnosť je však absolútne odlišná… Metódy, ktoré používajú vyšetrovatelia, sa blížia tým z päťdesiatych rokov. Kajúcnici majú vyšetrovateľmi napísané výpovede, ktoré majú na stoličke medzi nohami a čítajú ich s cieľom vypovedať tak, aby usvedčovali osoby, pri ktorých je ťažká dôkazná núdza, ale „jasné politické zadanie“ – dostať nepohodlných nominantov predchádzajúcej garnitúry do väzby za každú cenu.

V posledných dňoch vyšli najavo viaceré okolnosti, ktoré veľmi diskreditujú súčasnú vládnu garnitúru. Na základe uniknutých svedectiev je dnes známe, že bývalý riaditeľ daňových kriminalistov, ktorý má na svedomí ekonomickú kriminalitu obrovského rozsahu, Ľudovít Makó sa stretal s Igorom Matovičom ešte v čase, keď bol opozičným poslancom, a teda keď už Ľudovít Makó naplno páchal svoju trestnú činnosť. Stretli sa viackrát dokonca aj v čase, keď už bol Igor Matovič premiérom, a napriek tomu, že bolo jasné, že Ľudovít Makó má na svedomí zásadné kauzy, pripravoval sa jeho prestup do SIS.

Vedenie SIS, ako sa neskôr ukázalo a dokázalo, bolo „správne motivované“. Aby s takýmto prestupom súhlasilo, bolo SIS prisľúbené navýšenie rozpočtu o dvadsať miliónov eur. A nešlo len o planý sľub. V priebehu roka sa naozaj rozpočet SIS navýšil o dvadsať miliónov eur v štyroch tranžiach: 5. júla 2020 o sumu päť miliónov eur, 8. decembra 2020 o desať miliónov eur, 21. januára 2021 o jeden milión eur a nakoniec 18. februára 2021 o štyri milióny eur. Spolu teda presne o dvadsať miliónov eur. A to všetko v čase, keď bol Igor Matovič premiérom.

Systém fungoval nasledovne. Operatívci pripravili „kajúcnikom“ výpovede, ktoré mali dostať vybraných ľudí do väzby. Zásadné svedectvo o tom, aké metódy sa používajú, podal aj protiústavne zatknutý advokát Martin Ribár, ktorý bol protiprávne v kolúznej väzbe od roku 2019 565 dní. Nakoniec bol prepustený až rozhodnutím Ústavného súdu SR. Podľa jeho svedectiev mu vyšetrovatelia dávali návrhy, aby svedčil tak, ako chceli a ak by svedčil krivo, mal sľúbené, že do týždňa bude na slobode. Jeho nezlomili, rovnako ako ďalších ľudí v kolúznej väzbe. Nie všetci sú však takí odolní, aby útrapám väzby dokázali dlhodobo vzdorovať.

Situácia v koalícii sa značne skomplikovala, keď SIS začala oprávnené orgány informovať o hrubých nezákonnostiach, ktoré sa dejú zo strany viacerých vyšetrovateľov. Nasledovala odveta, keď bol riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský údajne krivo obvinený svojím bývalým námestníkom Borisom Beňom za prijatie úplatku v nelogicky nízkej sume. Následne na to bol Vladimír Pčolinský vzatý do kolúznej väzby a bývalý námestník SIS Boris Beňa, ktorému spočiatku za masívnu ekonomickú trestnú činnosť hrozilo až doživotie, vyviazol so smiešnou, v zásade symbolickou trojročnou podmienkou. Tento trest mu bol udelený v rámci dohody o vine a treste.

Zatknutie a vykonštruované obvinenie tak vysoko exponovaného človeka, akým je šéf SIS, však vyvolalo zásadnú angažovanosť aj zo strany časti koaličných špičiek. Predovšetkým strana SME RODINA, ktorej nominantom Vladimír Pčolinský je, začala vyvíjať aktivitu, a to hneď v dvoch smeroch. Na strane jednej sa snažili aj poslaneckým návrhom zákona, ktorý predložila ich poslankyňa Petra Hajšelová, skrátiť kolúznu väzbu na tri mesiace podľa českého modelu, na strane druhej sa snažili, aby bol Vladimír Pčolinský zbavený mlčanlivosti. Je absurdné a škandálne, že vyšetrovacie orgány nedokázali v priebehu viac než troch mesiacov doručiť túto žiadosť prezidentke. Aj z toho jasné vyplýva, že vnútri koalície je veľký problém.

Metódy, ktoré používajú niektorí vyšetrovatelia, najčastejšie je spomínaný vyšetrovateľ Ján Čurilla, postupom času začali vadiť aj viacerým slušným policajtom. Nie je iste náhoda, že šéfa NAKA Branislav Zurian dosť neočakávane odišiel k 15. máju z policajného zboru. Následne na to v piatok nadránom ho osobitné policajné komando prišlo zatknúť. Zrejme mal dobré informácie, keďže nebol doma. Demonštrácia sily a masívne zastrašovanie je vždy súčasťou podobných akcií, a napriek tomu, že Zurianov syn bol ochotný policajnému komandu otvoriť byt a bol na ceste, aby ho sprístupnil, policajné komando hrubou silou vyvalilo dvere – zrejme ako akt zastrašenia a bohorovnosti. V inkriminovaný deň bol zadržaný aj šéf bratislavskej operatívy NAKA Ján Kaľavský s cieľom dostať ho do kolúznej väzby a donútiť ho vypovedať podľa scenára vyšetrovateľa Jána Čurillu a jemu podobných. Tento plán však nevyšiel, keďže dozorovanie celej kauzy si zobral pod seba generálny prokurátor Maroš Žilinka a ten po výsluchu Kaľavského prepustil.

Ukazuje sa, že zásadným predpokladom pre hrubé nezákonnosti, ktoré sa dnes dejú, je skutočnosť, že špeciálna prokuratúra takéto konanie časti vyšetrovateľov nielenže nebrzdí, ale priam podporuje. Je to logické, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic je v ťažkom konflikte záujmov, väčšina dnešných kajúcnikov sú totiž jeho bývalí klienti, ktorých zastupoval ako advokát. Formálne síce tieto kauzy dozoruje jeho námestník Kysel, ten však v rekordne krátkom čase čelí už dvom disciplinárnym stíhaniam zo strany generálneho prokurátora. Ukazuje sa, že vzniká zásadný rozpor medzi generálnym prokurátorom a špeciálnym prokurátorom a v ostatnom čase tie najfatálnejšie pochybenia špeciálnej prokuratúry napráva práve generálny prokurátor Maroš Žilinka. Informácie, ktoré odzneli na dvoch špecializovaných tlačových besedách Smeru-SD, by v každom slušnom štáte vyvolali politické zemetrasenie, ktoré by viedlo k pádu vlády.

Bohužiaľ, režimistické médiá sa snažia zásadné obvinenia lídra opozície Roberta Fica relativizovať či bagatelizovať. Pritom okrem už spomínaných faktov na spomínaných tlačových besedách odzneli aj ďalšie veľmi zásadné veci, ktoré ostali akoby nepovšimnuté. Robert Fico verejne vyzval bývalého riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislava Zuriana, aby sa určite nevracal na Slovensko, ale vypovedal o zločinoch súčasnej vlády zo zahraničia. Ešte ďalej išiel poslanec Tomáš Taraba, ktorý vyzval Branislava Zuriana, aby požiadal v nejakej krajine o politický azyl.

V tejto súvislosti pôsobí aj veľmi zaujímavo tvrdenie šéfa Smeru-SD Roberta Fica, že dôvod, pre ktorý je dnes stíhaný bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, je skutočnosť, že prokurátor špeciálnej prokuratúry sa neodvolal proti prepusteniu údajného bossa podsvetia Ľubomíra Kudličku, ktorého prepustil šéf senátu Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment a rozsudok posvätil aj súčasný šéf špeciálneho súdu Jána Hrubala. Treba priznať, že Dušan Kováčik nepožíval vo verejnosti práve veľkú mieru dôveryhodnosti, aj preto je dôvod jeho väzobného stíhania priam škandalózny. Zároveň Robert Fico naznačil, že práve sudca Juraj Kliment so spomenutým bossom podsvetia hrával golf. Z kontextu je jasné, že dôkazy (fotografie) asi majú v Smere-SD k dispozícii. Ak si uvedomíme, že sudca Juraj Klimet bol osobným nominantom Igora Matoviča na post predsedu Najvyššieho súdu SR, čomu zabránila dohoda ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a prezidentky Zuzany Čaputovej, a následne bol jeho nominantom aj na post generálneho prokurátora, tak tieto okolnosti hovoria o kvalite a bezúhonnosti nominantov Oľano veľmi veľa.

Ak by si médiá hlavného prúdu poctivo robili svoju prácu, vláda a osobitne Igor Matovič by bol vo veľkých problémoch. Opozícia však takéto kauzy nenechá len tak zaspať. Už dnes je dosť podpisov na mimoriadnu neverejnú schôdzu, kde sa chcú premiéra pýtať na obsah povestnej schôdzky 17. mája na SIS. Ak koalícia nedovolí túto schôdzu otvoriť, opozícii neostane nič iné, než pokúsiť sa na verejnej schôdzi odvolať ministra financií Igora Matoviča. Nieto pochýb o tom, že Slovensko má pred sebou škandál obrovských rozmerov a v tejto fáze sa nezdá reálne ho ututlať.

Článok vyšiel na: cz.sputniknews.com, autor: Roman Michelko