Pohľad na trápiacu sa koalíciu je viac než útrpný. Dnes a denne sme svedkami vzájomných sporov Igora Matoviča a Richarda Sulíka, na dennej báze môžeme sledovať vojnu policajtov, respektíve vojnu časti vyšetrovateľov a prokurátorov so spravodajskými službami, ktoré o hrubých nezákonnostiach, ktoré sa pri vyšetrovaní korupcie dejú, informujú časť koaličných politikov. To všetko je dokresľované rozpadom najmenšej koaličnej strany ZA ĽUDÍ, čo môže viesť k zrejme už len dočasnému prerodu štvorkoalície na päťkoalíciu.
Vo svetle týchto udalostí sa zdá, že šanca, aby súčasná koalícia dovládla až do riadnych volieb, sa limitne blíži nule. V tejto súvislosti vyvstáva ešte jedna otázka. Majú sa nespokojní občania pripravovať na referendum o predčasných voľbách, alebo definitívny rozpad koalície môže nastať ešte predtým, než bude referendum vyhlásené? Iste, financie z Fondu obnovy a odolnosti sú príliš silným tmelom, rovnako ako aj snaha viacerých koaličných politikov dovládnuť, keďže ich ďalšia osobná politická perspektíva je veľmi neistá. Preto netreba tak ľahko vydávať svoje očakávania za realitu. Poďme si však zosumarizovať aspoň tie najostrejšie tektonické zlomy, ktoré definujú pomery v dnešnej koalícii.
Vojna policajtov je politicky najvýbušnejším problémom. Je možné, že všetko začalo ne/premyslenou dekonšpiráciou bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý vyhlásil, že SIS rozpracováva činnosť asi dvadsiatich sudcov. Dôsledky na sebe nenechali dlho čakať. Časť prokurátorov a vyšetrovateľov si zrejme povedala, že takéhoto nebezpečného šéfa SIS musí čím skôr eliminovať. Medzi tým SIS zdokumentovala množstvo prípadov, v ktorých časť vyšetrovateľov korupcie používa neprípustné metódy, predovšetkým inštitút univerzálnych kajúcnikov, vďaka ktorému získavajú svedectvá „usvedčujúce“ údajných páchateľov korupcie. Zároveň pritom dochádza k nadužívaniu a zneužívaniu inštitútu kolúznej väzby, keď dlhodobý neprípustný psychický nátlak nahrádza drobnú prácu vyšetrovateľov.
Zásadným kameňom úrazu je skutočnosť, že v sieti vyšetrovateľov uviazol aj nominant koaličnej strany SME RODINA, v súčasnosti bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský. To viedlo k silnému politickému stretu medzi ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou a stranou SME RODINA, ktorej poslankyňa Petra Hajšelová predložila zákon zásadným spôsobom limitujúci dĺžku kolúznej väzby. Zdá sa, že po viacerých kolách vzrušených vyjednávaní sa táto kauza skončila kompromisom. Pomery v strane ZA ĽUDÍ a neistá perspektíva ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej však môžu ešte všetko skomplikovať.
Nevädnúcim evergreenom súčasnej koalície je permanentný konflikt medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. O tom, že podstata konfliktu je výsostne osobná, nepochybuje nikto. Problémom je, ako sa to prejaví na fungovaní koalície a ako dlho to môže v takomto móde vydržať. Prvé „zahrievacie“ kolo, keď išlo o navýšenie deficitu rozpočtu, bolo len malou ukážkou toho, ako asi to bude v budúcnosti vyzerať. Ako vieme, skončilo to víťazstvom na body pre ministra financií Igora Matoviča. Navýšenie deficitu rozpočtu prešlo nielen v navrhovanej výške, ale poslanec za OĽANO Gyorgy Gyimesiho navýšil ešte o ďalšie sumy. Minister hospodárstva Richard Sulík to vyriešil tým, že strana SaS za rozpočet nehlasovala, ale aj tak to na prijatie novely stačilo.
Úplne iná situácia však nastane, keď sa bude pripravovať rozpočet na rok 2022. Ako vieme, Igor Matovič je extrémne pomstychtivý a neexistuje lepšia možnosť, ako sa politickému partnerovi pomstiť, ako práve pri návrhovaní rozpočtu. Dá sa očakávať, že rezorty, ktoré spravuje strana SaS budú hlboko podfinancované, aby sa ukázalo, akých neschopných ministrov SaSkári majú. To, samozrejme, nemôže Richard Sulík nechať len tak, a teda ďalšie a oveľa vážnejšie kolo koaličnej krízy bude opäť na stole. Navyše, vnútrokoaličná kríza pravdepodobne padne na „horúcu“ fázu predreferendovej kampane, čo môže nespokojných voličov ešte viac mobilizovať.
Ďalším klincom do rakvy tejto koalície je ľúty spor v rámci najslabšej koaličnej strany ZA ĽUDÍ. Jej rozpad je už len technickou záležitosťou. Šéfka frakcie Mária Kolíková, ktorá sa vymedzuje voči diktátorským metódam predsedníčky Veroniky Remišovej, už ohlásila, že bude žiadať miesto pri koaličnej rade.V prípade vzájomného stretu oboch frakcií, ktorému sa už ani vyhnúť nedá, s ňou ostane päť až sedem poslancov ich poslaneckého klubu, no s predsedníčkou Veronikou Remišovou zostanú maximálne traja. A len tieto počty sa v reálnej politike rátajú. Ak teda Veronika Remišová boj o šéfku strany nakoniec aj ustojí, bude to jednoznačne Pyrrhovo víťazstvo. Vo svetle týchto skutočností môžeme pokojne konštatovať, že rozpad koalície je už v plnom prúde. Jediné, čo zatiaľ presne nevieme, je dĺžka a hĺbka tejto agónie.
Všetky doterajšie scenáre prípadného budúceho politického vývoja boli skoro rovnako frustrujúce ako súčasná koalícia. Zdá sa však, že aj v tomto prípade sa začína situácia meniť. Dosiaľ najpravdepodobnejšia povolebná koalícia HLASU-SD, Progresívneho Slovenska a strany SaS sa už podľa najnovších informácií nezdá najpravdepodobnejšou. Spoločný boj proti neprípustným metódam časti vyšetrovacích orgánov začína formovať kontúry novej, pre mnohých podstatne prijateľnejšej koalície HLASU-SD, SMERU-SD a strany SME RODINA. Pohľad na takéto „nesväté“ spojenectvo asi nikoho nenadchne, ale je to vždy prijateľnejšie, než predchádzajúci mediálne pertraktovaný a preferovaný model.
Roman Michelko
Text vyšiel aj v SNN
