Streda 8.9 bude v histórii strany Za ľudí zapísaná čiernym písmom. Dlhodobá agónia strany konečne dospela k bodu, kedy je už každému jasné, že jej rozpad sa stal nevyhnutným. Pritom príčiny rozpadu Za ľudí sú jasné. Je to strana ktorá vôbec nemala vzniknúť.
Kiska bol do takéhoto dobrodružstva tlačený svojím okolím , sám nemal motiváciu a množstvo energie, ktoré to vyžadovalo nebol schopný a ochotný tomuto projektu dať. Navyše séria fatálnych káuz ktoré z tejto „morálnej“ autority urobil pozemkového podvodníka, spôsobili, že rola politického trpaslíka, bola pre jeho „blahorodie“ neprijateľná. Takže zo straníckej politiky zdúchol skôr, ako vôbec začal. No a potom nasledovala ďalšia fatálna chyba. Za svoju nástupkyňu presadil, dá sa povedať proti značnému odporu členskej základne, asi najnevhodnejšiu osobu z celého poslaneckého klubu. Remišová nebola medzi zakladateľmi, práve naopak, prišla až úplne nakoniec. Ako sa ukázalo, za tie roky čo pôsobil v OĽANO, dokonale nasiakla genetikou tohto toxického hnutia a mentálne sa oveľa viac podobala skôr svojmu objaviteľovi Matovičovi, než tomu čo inak reprezentovala strana Za ľudí. Nakoniec Matovič v deň , kedy klub za ľudí opustilo 6 jej poslancov , bez servítky povedal, že Remišová z OĽANO len nachvíľu zablúdila a iste sa čoskoro vráti domov.
Poďme však k prapodstate konfliktu u Za ľudí. Ten sa začal a prehĺbil pri vládnej kríze. Remišová vtedy naplno ukázala , aká je jej osobná politická integrita. Udržanie sa pri moci za akúkoľvek cenu bola jej jediná priorita. No a keď takmer dovŕšila „kolosálnu“ zradu Sulíka, bolo jasné, že osoba s tak mizernou osobnou integritou dlhodobo nemôže zastavať post predsedníčky. No a potom sme už videli len postupnú , ale vytrvalú agóniu strany. Hrubé mocenské zásahy do štruktúr strany, teda zmena pomerov v predsedníctve jej zabezpečila nezvolanie mimoriadneho snemu strany. Uhájila tak post predsedníčky strany i keď za cenu jej brutálnej decimácie. No ako sa ukázalo to jej stačilo. Samozrejme z dlhodobého hľadiska to bol posledný klinec do rakve tejto strany.
V stredu 8.9 nastalo to na čo sa už dlho čakalo. Odchodom šiestich poslancov z poslaneckého klubu Za ľudí do poslaneckého klubu SaS, sa tento posilní na 19 členov a naopak Za ľudí v ktorom ostanú 4 poslanci o svoj poslanecký klub príde. Za normálnych okolnosti by sa mala prepisovať koaličná dohoda a nanovo preusporiadať vzťahy v koalícii., Ale uvedomujúc si extrémnu rozhádanosť koalície Sulík, ktorý sa príchodom posíl so Za ľudí stal koaličnou dvojkou súhlasil so status quo.
Špecifikom tejto koalície je však skutočnosť. Že tam nie sú len racionálni aktéri. Predseda OĽANO Matovič je vycítil príležitosť na politický revanš, ktorý však sotva dokáže presadiť. Jeho prvý politický pretórián, už niekoľko dní pred ním v denníku N predostrel jeho predstavu. Koaličná dohoda sa nebude otvárať, Kolíková ktorej nedôveruje, by mala odísť a jej post by mal pripadnúť OĽANO. Kognitívne schopnosti neboli nikdy silnou stránkou Matoviča, ale ak po exode Kolíkovcov do SaS nepochopil, že sa zásadne prekreslili mocenské pomery, tak je to veľmi vážne. Sulík totiž svoju iniciatívu pred tým konzultoval s premiérom Hegerom a ten určite nebude mať záujem na kolapse vlády. Situácia sa totiž oproti jarnej kríze zásadne zmenila. Koalícia medzi tým definitívne prišla o trojicu poslancov (Kollára, Valáška a Čepčeka). Dnes ich teda má 92, ak by vo svojej honbe za pomstou voči Sulíkovi a Kolíkovej vypudili 19 poslancov z koalície, tá by prišla o jednouchú väčšinu, keďže by disponovala len 73 hlasmi. A ako vieme s tým sa vládnuť nedá.
Najpravdepodobnejší scenár je teda, veľa silných sečí , ale v zásade udržanie mocenského status quo. No a Remišová sa po úspešnej likvidácii Za ľudí na sklonku tohto volebného obdobia vráti „domov“ do rodného OĽANO. Ako strašne veľa sa muselo zmeniť, aby sa nezmenilo nič.
Zdroj: cz.sputniknews.com
Autor: Roman Michelko
