Keď za prítomnosti kamier a vo svetle reflektorov vítal na košickom letisku vtedajší slovenský premiér Igor Matovič s vtedajším ministrom zdravotníctva Marekom Krajčim prvú zásielku ruskej vakcíny Sputnik V, mal byť veľký triumf. Ako sa veľmi skoro ukázalo – nebol. Zo strany Igora Matoviča išlo len o cynickú kalkuláciu.
Vládnutie Igora Matoviča plné škriepok a kríz mala prekryť politická akcia, ktorá mu mala zaistiť viacero politických bodov. V čase vrcholiacej druhej vlny epidémie Covidu-19 a akútneho nedostatku vakcín malo byť získanie 200-tisíc dávok vakcíny Sputnik Vveľkou vecou. Ako vieme, Igor Matovič bol vždy majstrom konfliktov a aj konflikt so stranou ZA ĽUDÍ chcel politicky „skapitalizovať“. Paradoxne, značnú muníciu mu v tom prihrali jeho koaliční partneri, napríklad aj Veronika Remišová, ktorá prehlásila, že nemieni dopustiť, aby Igor Matovič robil z občanov Slovenska pokusných králikov. Táto falošná obava pramenila údajne zo skutočnosti, že ruská vakcína Sputnik V nebola registrovaná Európskou liekovou agentúrou (EMA). Skutočnosť, že v tom čase sa touto vakcínou očkovalo vo viac než štyridsiatich štátoch sveta, z toho viacerých európskych i v Maďarsku, teda členskom štáte Európskej únie, samozrejme kritici zo strany ZA ĽUDÍ úplne ignorovali. Ešte väčšie prerieknutie „vyfabrikoval“ minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý dokonca hovoril o vakcíne ako o nástroji hybridnej vojny.
Igor Matovič sa v tejto hre hrubo zmýlil. Jeho kalkulácia založená na tom, že sa načas a čisto utilitárne postaví na stranu síl, ktoré odmietajú rusofóbiu, z čoho bude politicky profitovať, nevyšla. Vedľajším produktom tejto politickej hry mala byť aj vyššia zaočkovanosť Slovákov, keďže práve ruská vakcína mohla motivovať aj ľudí, ktorí iným vakcínam neveria. Nakoniec sa práve nákup tejto vakcíny stal tou povestnou poslednou kvapkou, ktorá viedla k jeho pádu z postu premiéra a k rekonštrukcii vlády. No a potom už úplne stratil kontrolu nad vývojom kauzy Sputnik V. Práve na tejto kauze možne naplno vidieť absolútnu stratu líderstva, alibizmus a nedostatok politickej odvahy. Na okamžité použitie vakcíny Sputnik V totiž stačila výnimka ministra zdravotníctva Mareka Krajčiho, prípadne neskôr zastupujúceho ministra zdravotníctva Eduarda Hegera, či potom riadneho zvoleného ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Na to však žiaden z ministrov nemal dosť odvahy.
Preto si koaliční politici začali tento „horúci zemiak“ prehadzovať z inštitúcie na konštitúciu. Zásadný part v tejto hre zohral Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a jeho riaditeľka Zuzana Baťová. Najškandalóznejší bol jej výrok, že vakcínu Sputnik V v štyridsiatich krajinách spája len názov. V tejto fáze boja o ruskú vakcínu bolo jasné, že vecná stránka je úplne nepodstatná, že je to výsostne politická kauza. Po onom kontroverznom výroku sa riaditeľke ŠÚKL Zuzane Baťovej dostalo série invektív zo strany vtedajšieho premiéra Igora Matoviča. Vzápätí na to ju však priamo v jej úrade navštívila prezidentka Zuzana Čapútová, ktorá jej ostentatívne venovala veľkú kyticu kvetov. Tým pádom sa stala Zuzana Baťová akousi ikonou „protimatovičovského“ odboja.
Nakoniec bolo prijaté politické rozhodnutie, že vakcínu Sputnik V bude možné používať aj na Slovensku, ak jej účinnosť a bezpečnosť preverí nejaké laboratórium s európskou certifikáciou. To sa nakoniec našlo v Maďarsku. Testy dopadli dobre a záujemcovia sa mohli začať registrovať.
Medzitým sa však zásadným spôsobom zmenila situácia v oblasti dostupnosti očkovania. V čase, keď sa naplno začalo očkovať vakcínou Sputnik V, bola už väčšina záujemcov zaočkovaná inými vakcínami, predovšetkým vakcínami firiem Pfizer/BioNTech, Moderna či AstraZeneca. Ďalšou chybou bolo, že spočiatku bolo očkovanie Sputnikom V limitované vekom šesťdesiat rokov. Posunutie vekovej hranice očkovania nad hranicu šesťdesiatich rokov si vyžiadalo ďalšie vyše dvojtýždňové prekáračky, až nakoniec sa dočkali aj seniori. No a posledným malusom očkovania vakcínou Sputnik V bola skutočnosť, že v každom kraji bolo len jedno očkovacie miesto, čo predovšetkým pre seniorov znamenalo značné sťaženie prístupu k tejto vakcíne.
Nakoniec sa pre očkovanie ruskou vakcínou Sputnik V rozhodlo necelých sedemtisíc ľudí. Ak si uvedomíme, že v marci bolo dovezených 200-tisíc vakcín s opciou na dva milióny, nemožno výsledok hodnotiť inak ako debakel. Treba však jasne povedať, že tento debakel rozhodne nejde na vrub kvality vakcíny, ale je dôsledkom nízkeho politikárčenia, nedostatku politickej odvahy a zodpovednosti súčasných koaličných politikov.
Dnes sa tak vláda dostala do pasce. Vakcína Sputnik V, ktorou disponujeme, exspiruje v júli či auguste tohto roku. Preto aj s ohľadom na stále akútny nedostatok vakcín je nanajvýš vhodné nájsť spôsob, aby sme ju zachránili pre ľudí a vlády, ktoré o ňu majú záujem. V Európe sú to krajiny Balkánu, no záujem o vakcínu prejavila aj Argentína. Aj preto predseda OĽANO Igor Matovič vyzval ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, aby zvyšných 160-tisíc dávok predal, alebo daroval krajinám, ktoré o ne majú záujem. Ba dokonca mu dal aj kontakt na argentínskych predstaviteľov s tým, že dotiahnutie dohody je už na zodpovednosti jeho úradu.
Takto neslávne skončila „operácia“ Sputnik V. V plnej nahote sa ukázala malosť, malichernosť a účelovosť v konaní našich koaličných politikov. Ukázalo sa, že na Slovensku neexistuje téma, ktorú by nebolo možné spolitizovať. Obeťou sa stala veľmi kvalitná a vo svete oceňovaná vakcína. Mnoho občanov Slovenska, ktorí by sa radšej dali zaočkovať vakcínou Sputnik V, ako napríklad vakcínou spoločnosti AstraZeneca, pri nekonečnom čakaní na jej dostupnosť stratilo nervy a dalo sa zaočkovať tým, čo bolo k dispozícii, nie tým, čo pokladali za najkvalitnejšie.
Autor: Roman Michelko. Článok vyšiel na: cz.sputniknews.com
