Hegerov pád je logickým dôsledkom najdiletantskejšej a najneschopnejšej vlády v dejinách Slovenska. Skončil tak, ako vládol: s obrovskou hanbou a pachuťou trápnosti. Eduard Heger iste nebol najzákernejším a najpodlejším človekom na poste premiéra, toto prvenstvo už nikto nikdy nevezme jeho predchodcovi. Bol však jednoznačne najslabším premiérom, ktorý sa osobnostne na tento špičkový post najviac nehodil. U Hegera nebadať ani najmenší náznak sebaúcty, jeho alibizmus, utekanie pred problémami, neschopnosť zaujať postoj a prijať potrebné, aj keď nepopulárne rozhodnutia, viedli k tomu, že nevyhnutne skrachoval.

Bol to človek, ktorý nikdy nebol schopný konať sám za seba, ktorý vždy potreboval niekoho, kto ním manipuluje a kto rozhoduje o jeho krokoch. Najskôr to bol jeho stranícky boss Igor Matovič, neskôr jeho ministerský kolega Jaroslav Naď.

Absolútna absencia politickej odvahy a elementárna neschopnosť definovať a presadzovať politickú líniu viedli k úplnému rozvratu našej spoločnosti. Logicky sa tak vynára otázka, ako vôbec mohla osoba s jeho vlastnosťami a schopnosťami okupovať tento post. Odpoveď je jednoznačná. Osobnostné a kvalifikačné predpoklady donedávna vládnucich vlád po roku 2020 prerazili všetky dná a len vďaka tomu sa mohlo stať, že aj taká obskúrna figúrka ako Heger sa zhodou okolností ocitla na poste, na ktorý nikdy nemala.

Bohužiaľ, padol ako žil: ako duchovný nevoľník, ktorý dokáže maximálne generovať úbohosť, chaos a trápnosť. Keď ešte len v parlamentných kuloároch vypukla kauza Vlčan, miesto toho, aby sa jej postavil čelom, trápne vyčkával, dúfajúc, že ona potichu vyhnije. Nevyhnila, tak ako nevyhnilo besné vyčíňanie jeho šéfa Matoviča, ako nevyhnijú Rázsochy a celá nekonečná plejáda pochybení jeho vlády…

No a v čase, keď už bolo jasné, že jeho babráctvo sa nedá ďalej tolerovať a že aj extrémne váhajúca a alibistická prezidentka bude musieť konať, predviedol niečo, čo nemá v dejinách slovenskej politiky obdoby. Vo svojej prostoduchosti si ani neuvedomil, že svojím žobronením u prezidentky sa len totálne strápnil. Každopádne, dnes už v ikonickom a virálnom prejave sa mu „prihodilo“ freudovské prerieknutie: sám sa pasoval do roly ochrancu chaosu. Naozaj, bez neho by udržiavanie takého vysokého stupňa entropie (chaosu) bolo len veľmi ťažké.

Vediac, aká nerozhodná je prezidentka, museli ľudia z pozadia použiť žolík, aby maximálne eliminovali jej ochotu nechať rozvrat vyhniť. Ten žolík našli v ministrovi zahraničia Rastislavovi Káčerovi, ktorý na najtrápnejšie vystúpenie premiéra v dejinách Slovenska zareagoval nasledujúcim statusom: „Ak by aj bola (prezidentka) váhala, premiér včera svojím vystúpením z večera zúžil rozhodovanie. Totálne babráctvo.“ Je len otázne, či tento akt Hegera bol len dôsledkom nepredstaviteľnej hlúposti premiéra, alebo išlo o premyslenejší plán šéfa kampane Demokratov, ktorý v skutočnosti plnil záujem niekoho iného: eliminovať subjekt, ktorý oslabuje Progresívne Slovensko.

Celý plán s Demokratmi sa predovšetkým vďaka koncentrovanej neschopnosti zmenil na škodlivú frašku. Plány boli jasné, tento subjekt mal využiť nenáležitú výhodu premiérskej a multiministerskej strany. A naozaj, plán akoby sa začal plniť. Len štyridsaťosem hodín po známom facebookovom statuse prieskumné agentúry „nafúkli“ Hegerov subjekt na neuveriteľných päť percent. No potom to už išlo len dole vodou. Ďalší prieskum, nezverejnený, im dával tri percentá a tesne nad štyri percentá sa Demokrati už nikdy nedostali.

No a práve skutočnosť, že realita hlboko zaostávala za očakávaniami, lebo šanca, že Demokrati pokoria päť percent, sa limitne blíži nule, si vynútila akciu. Pretože nechať na politickom kolbišti subjekt, ktorý stiahne šesť až sedem poslaneckých mandátov súčasnej koalícii, a zároveň ani nepošle permanentného deštruktora Matoviča mimo parlament, je jednoducho politicky nezodpovedné. Aj preto pravdepodobne nastal onen nešťastný prejav, o ktorom nemal nikto z vedenia Demokratov ani potuchy. Presnejšie ani o tom, že bude a už vôbec nie o jeho obsahu. Vedel o tom len šéf kampane Demokratov, veľmi slušne platený politický marketér, ktorý túto „geniálnu“ radu Hegerovi údajne vnukol. A je to zhodou okolností je to ten istý človek, ktorý stál aj za kampaňou prezidentky.

Demokrati sú tak definitívne odstavení a šanca, že čo len trocha výraznejšie zamiešajú kartami v kampani, definitívne zhasla. No a kto z toho celého bude profitovať? Predovšetkým Progresívne Slovensko, najbližšia to strana pani prezidentky. Cieľ tak bol splnený a zákulisní hráči z pozadia našej politiky tak môžu na úkor Hegera spokojne konštatovať: ešte väčší blbec, než sme si mysleli…

Zdroj: