V živote sa občas stáva že ,,narazíme hlavou o múr.“  Stáva sa tak v situáciách, ktoré nás nemilo prekvapia. Život sa zrazu  podobá neprekonateľnej prekážke. Niet kam uniknúť.  V týchto situáciách poznáme vlastnú krehkosť.  Sartre poznal múr ako účastník občianskej vojny v Španielsku, aj ako člen protifašistického odboja vo Francúzsku. Jeho tvorba je výrazne poznačená osobnou skúsenosťou. Možno preto vyjavil obnaženú ľudskú existenciu v hraničných situáciách tak vierohodne bez romantizujúcich štylizácii a idealizmu. Ukazuje nám človeka takého aký je. Múr predstavuje štyri svety štyroch rozličných postáv. 

Príbehy spája metafora oddeľujúca  svet postáv od sveta tých druhých. Svet vojnových obetí a ich katov, svet chorých a svet zdravých. Svet vysokej buržoázie a zvyšku spoločnosti. Sartre veril že peklo rovnako ako raj sú tí druhí. Všetko dobro aj zlo pochádza podľa Sartra jedine z človeka. Ako ateista veril že nič vyššie neexistuje a predsa dúfal v existenciu ktorá preniká všetkým. Postavy jeho poviedok unikajú pred svetom do ktorého boli vrhnutí a predsa nedokážu uniknúť ťaživej existencii ktorá ich obkolesuje. Búria sa proti spoločnosti, no nič iné ako život medzi druhými im neostáva. Konajú absurdne, nevedome, pudovo.

Dnes je dielo Múr manifestom existencializmu. Sartre bol presvedčený, že ak má byť literatúra užitočná, musí byť angažovaná.   Rozišiel sa preto s francúzskou tradíciou umenia pre umenie, aby sa vrátil k revolučnej tradícií francúzskych autorov. Plody jeho práce boli ocenené na barikádach v 68“ roku kde bol priamym účastníkom masových protestov ľavicovej mládeže. Dnes je jeho dielo už klasikou ktorá stojí za prečítanie.  

Autor: Dominik Petruška