ROZHOVORYPrezident Ivan Gašparovič: Vymenovanie úradníckej vlády malo prísť oveľa...

Prezident Ivan Gašparovič: Vymenovanie úradníckej vlády malo prísť oveľa skôr

-

Prezident Ivan Gašparovič: Vymenovanie úradníckej vlády malo prísť oveľa skôr

Vymenovaním úradníckej vlády Ľudovíta Ódora15. mája 2023 prezidentkou Zuzanou Čaputovou sa skončila nešťastná éra sporov a zlyhaní vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ich tri a pol ročnom pôsobení sme sa rozprávali s bývalým dvojnásobným prezidentom Ivanom Gašparovičom podľa ktorého súčasná hlava štátu nikdy nereagovala na problémy v dostatočnom časovom predstihu.

Ako hodnotíte pôsobenie bývalej štvorkoalície?

Pri debatách na túto otázku som už niekoľkokrát povedal, že toto fungovať nemôže. Už s predchádzajúcich rokov sme veľmi dobre poznali politický život budúceho predsedu vlády Igora Matoviča. Poznali sme tiež aj názory a ľudskú charakteristiku niektorých predsedov a členov ostatných koaličných strán. Napríklad Richard Sulík bol toho jasným príkladom vo svoju neomylnosť. Nedalo sa preto nepredpokladať, že títo dvaja páni skôr či neskôr,neprídu do sporu. Navyše predseda OĽaNO Igor Matovič má povahu „narcisa“. To je holý fakt. No ďalším dôvodom prečo bývalá koalícia nemohla vydržať do riadnych volieb, bolo pôsobenie jej ďalšej strany SME RODINA. Ako iste viete počas celého obdobia pôsobenia štvorkoalície si častokrát vo viacerých prípadoch vyberala, či sa prikloní skôr ku zvyšku koalície alebo skôr k opozícii alebo či zaujme neutrálne stanovisko. Všetky tieto názorové rozdiely koaličných strán alebo ich jednotlivcov predurčovali k tomu, že táto vláda nemohla dlho vydržať, o čom svedčili aj časté odvolávania niektorých jej ministrov poslancami Národnej rady SR kvôli pochybnostiam ohľadom  ich odbornosti. A tak sa aj stalo. Postupne sa začala rozpadať aj parlamentná koalícia. Takže súčasný stav ma na základe vyššie spomenutých faktov vôbec neprekvapuje.

Ktorý moment považujte za začiatok jej konca?

Myslím si, že nastal hneď ako vtedajší premiér Igor Matovič začal realizovať svoje vlastné nápady bez akýchkoľvek konzultácií so svojou vlastnou stranou a zvyškom koalície. Je pravdepodobné, že často krát boli aj členovia jeho strany nemilo prekvapení s čím všetkým prichádzal. Ďalším zlomovým momentom začiatku rozpadu štvorkoalície bolo postupné nedodržanie koaličnej zmluvy. Veď si zoberte koľkokrát napríklad SME RODINA alebo strana SaS, mali rozdielne názory na prípravu jednotlivých reforiem a na personálne obsadenie postov v dôležitých štátnych inštitúciách.  A tieto ich hádky verejnosť pozorne vnímala, ktorých výsledkom bola osemdesiat percentná nedôvera.

Myslíte aj voľbu generálneho prokurátora?

Ani nie. Veď generálneho prokurátora volili v zhode (až na niekoľko poslancov, ktorí mu nedali hlas). Generálny prokurátor je v súčasnej dobe problém sám o sebe. To čo dnes robia niektorí novinári za podpory niektorých politických strán voči Marošovi Žilinkovi je pozoruhodné v tom, že jeho kritika nevychádza zo spochybnenia jeho rozhodnutí žeby porušil ustanovenie nejakého paragrafu v Trestnom poriadku alebo Trestnom zákone. Vychádza z toho, že svoje zákonné rozhodnutia smeruje aj k osobám, ktoré nie sú pochuti tzv. mienkotvorným médiám alebo niektorým politikom. Poviem otvorenie. Ani ja osobne som nebol úplne spokojný s tým keď zastavil trestné stíhanie napríklad voči Jaroslavovi Haščákovi. No ale ak tam našiel procesné pochybenie, ktorého sa dopustil vyšetrovateľ alebo dozorujúci prokurátor, tak mu nič iné neostávalo. Ak by to neurobil neskôr by bol kritizovaný zo strany advokátov a odbornej verejnosti, že ako generálny prokurátor nenaplnil svoje poslanie, keď toleroval porušovanie zákona. V súčasnosti podlieha kritike najmä ustanovenie paragrafu 363 Trestného poriadku. Nemyslím si, že je potrebné ho zrušiť. Ale môžeme diskutovať o čiastočnej úprave. No dovolím si poznamenať, že Ústavný súd SR na základe žiadosti o jeho preskúmanie, navrhovanej poslancom Národnej rady SR a pani prezidentkou, ťažko nájde nezhodu s Ústavou SR.

Horúcim kandidátom na tento post bol aj bývalý politik Daniel Lipšic. Prezidentka Zuzana Čaputová však dala najavo, že ho za šéfa Generálnej prokuratúry nevymenuje.  Využila rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré bolo vydané ešte počas Vášho mandátu v čase kauzy Čentéš. Ako si vysvetľujete, že sa hlava štátu podstate inšpirovala Vašim postupom počas vlády Ivety Radičovej?

Na tento prípad by som použil výrok bývalého pána prezidenta Václava Havla, ktorý vždy keď niečo bolo v rozpore povedal: „To jsou paradoxy.“ A toto je taký paradox, pretože pani prezidentka povedala, že nikdy by neschválila menovanie Daniela Lipšica za generálneho prokurátora. Ale keď ho parlament zvolil za špeciálneho prokurátora Generálnej prokuratúry, tak nepovedala ani slovo. Hoci argumenty, ktoré predtým vyslovovala v neprospech jeho vymenovania za generálneho prokurátora, platili aj v tejto pozícii.

Vráťme sa však opäť k bývalej štvorkoalícii. Ako ste vnímali v roku 2021 výmenu na Eduarda Hegera za Igora Matoviča na poste predsedu vlády?

Pre tento prípad sa hodí povedať jedno slovenské porekadlo:„Škatule, hýbte sa!“Túto rošádu som vnímal samozrejme veľmi zle, pretože v tom čase budúci premiér Eduard Heger, bol totálne v područí Igora Matoviča. Bol vykonávateľom jeho vôle. A tým pádom bolo jasné, že aj keď Igor Matovič bude ministrom financií, tak súčasne bude aj predsedom vlády. A to sa potvrdilo vo veľa  prípadoch.

Ako potom hodnotíte neskorší odchod dnes už bývalého premiéra Eduarda Hegera z OĽaNO do strany Demokrati?

V jednej relácii som už povedal, že príde čas keď títo dvaja páni nenájdu na seba dobré slovo.

Na základe čoho ste to vtedy takto usudzovali?

V niektorých veciach Igor Matovič naznačoval, že nesúhlasí s Eduardom Hegerom. Ale to bolo jasné, že niektoré veci musel robiť Eduard Heger len preto, že sa svojho bývalého straníckeho predsedu doslova bál a verejná kritika mu to stále vyčítala.

Podobnú takúto skúsenosť sme mali po prvý krát počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2012-2012. Ako predsedníčka vlády bola v podriadenom postavení voči jej straníckemu šéfovi a vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Mikulášovi Dzurindovi…

Áno.Ale potom aj tak vyzeralo celé jej vládnutie. Mikuláš Dzurinda aj spolu s vtedajším ministrom financií Ivanom Miklošom, jej vôbec nepomáhali. Skôr naopak. Pád jej vlády bol len vyvrcholením týchto sporov.

Druhý prípad keď nebol predsedom vlády predseda najsilnejšej politickej strany bolo obdobie po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Vtedajší premiér Robert Fico, aby zachránil vtedajšiu koalíciu, prenechal svoj post svojmu vtedajšiemu straníckemu podpredsedovi Petrovi Pellegrinimu. Ako hodnotíte tento prípad? Dalo sa očakávať, že Peter Pellegrini sa skôr či neskôr vyberie vlastnou cestou?

Predtým ako odpoviem aj na túto otázku by som rád spomenul jeden dôležitý fakt. Robert Fico pred dvadsiatimi rokmi zjednotil takmer celú slovenskú ľavicu. Postupne sa však ukázalo, že tento proces zrejme nebol až takým dobrým riešením. Ale jemu sa v tom čase podarilo takpovediac nemožné. Urobil veľký krok na posilnenie ľavicovej politiky na Slovensku. Dokonca v predčasných voľbách v roku 2012 zostavil sám vládu, keď mal absolútnu väčšinu v Národnej rade SR. Postupne však v jeho strane začalo dochádzať k názorovým rozdielom. Peter Pellegrini ako premiér si pomaličky začal v rámci Smeru-SD budovať okolie svojich najbližších spolupracovníkov. Vyvrcholením tohto procesu bol ich odchod z materskej strany a založenie strany Hlas-SD. Podobným spôsobom sa aj bývalý premiér Eduard Heger so svojimi ľuďmi postupne odčlenil od OĽaNO.

Ostaňme ešte na chvíľku v období konca pôsobenia štvorkoalície. Richard Sulík začiatkom minulého leta vypovedal koaličnú zmluvu. Ďalšie zotrvanie jeho strany SaS vo vláde Eduarda Hegera podmienil odchodom bývalého premiéra Igora Matoviča z postu ministra financií. Predseda OĽaNO napriek tomu ostal aj po vypršaní ultimáta naďalej vo svojej funkcií. Nastalo tak krátke obdobie menšinovej vlády bez účasti SaS. Urobil podľa Vás Richard Sulík v tomto smere správne rozhodnutie?

Richarda Sulíka si neukočírovali jeho traja bývalí koaliční partneri. No na druhej strane to bolo zrejme nemožné. Ako som už na začiatku nášho rozhovoru povedal, že väčšina jej vrcholových členov má rozporuplné povahy. Inú povahu má Richard Sulík. Inú povahu má Igor Matovič. A úplne inú povahu má zase Boris Kollár. Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová bola v týchto veciach takmer nepodstatná keďže sa jej postupne rozpadala strana. Ale to je jej vizitka. Ale vrátim sa ku kľúčovým lídrom bývalej koalície. Na základe svojich povahových vlastností neboli schopní prijímať ťažké kompromisy. Richard Sulík ešte ako minister hospodárstva v mnohých veciach išiel vo svojej vlastnej réžii. Preto sa častokrát stával terčom kritiky mnohých svojich ministerských kolegov. Vo veľa prípadoch aj oprávnene. Napríklad aj počas covidovej krízy nechcel dosť často so zvyškom koalície ťahať za jeden povraz. Vyvrcholím týchto sporov bol definitívny odchod SaS z koalície a vlády. Som presvedčený, že už v septembri mala pani prezidentka aktívnejšie vstúpiť do politického diania a zohrať kľúčovú úlohu pri riešení vtedajšej vládnej krízy.

Rôzne povahové vlastnosti jednotlivých lídrov politických strán sú všade v demokratickom svete úplne bežnou záležitosťou. V prípade bývalej štvorkoalície však chýbala politická vôľa robiť častokrát ťažké kompromisy. Ste rovnakého názoru?

Áno. Politika sa nedá robiť bez kompromisov.

Ale za predpokladu, že všetci zainteresovaní politici sú mentálne vyspelí…

To máte pravdu. Ináč to nie je možné. Jednoznačne musia byť mentálne vyspelí robiť kompromisy a prijať na seba niekedy aj ťažkú politickú zodpovednosť a niesť aj za ňu prípadné následky. Bez kompromisov sa len ťažko môže robiť politika.

Ako by ste v krátkosti zhodnotili krátke obdobie Hegerovej menšinovej vlády až do jej odvolania Národnou radou SR 15. decembra 2022?

Jej členovia na čele s premiérom Eduardom Hegerom nechceli prijať realitu. Všetci dobre vedeli ako to nakoniec celé dopadne. Ale on nie. On si stále tvrdil svoje– „Nebojte sa, dobre bude“.

Toto úspešné odvolanie Hegerovej vlády paradoxne iniciovala strana SaS už ako opozičná strana. Jej pôvodným zámerom ale nebolo vypísanie predčasný volieb ale návrat do vlády a koalície za podmienok, že Igor Matovič už nebude ministrom financií. Ako ste vnímali toto neštandardné správane predsedu SaS?

Ako politickú nevyspelosť a nepochopenie celej situácie s tým, že  Richard Sulík si zle vyhodnotil dopady a naivne si myslel, že môže dovládnuť do riadnych parlamentných volieb.

A kedy podľa Vás pochopil, že niet inej cesty iba vypísanie predčasných volieb?

To je ťažko povedať. Zrejme vtedy keď správanie Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Veroniky Remišovej bolo už aj na jeho pomery príliš chaotické a neštandardné.

Ako hodnotíte výsledky druhého úspešného vypísaného referenda  21. januára 2023, v ktorom takmer 1 200 000 voličov rozhodovalo o možnosti ako po náleze Ústavného súdu SR  z roku 2021 ústavným spôsobom skrátiť volebné obdobie ktorejkoľvek vlády?

Bol to signál, že podstatná časť slovenskej spoločnosti nie je spokojná s vládnutím bývalej štvorkoalície.

Urobila podľa Vás prezidentka Zuzana Čaputová správny krok keď v roku 2021 podala podnet na Ústavný súd SR ohľadom možného vypísania prvého referenda iniciovaného opozíciou o skrátení štvorročného mandátu dnes už bývalej štvorkoalície?

Som presvedčený, že neurobila. Vyše pol milióna vyzbieraných podpisov občanov nemala hodiť do koša. Ústavný súd SR aj tak jednoznačne nerozhodol.

Ako si vysvetľujete, že Národná rada SR ani Vláda SR neboli takmer dva roky schopné implementovať rozhodnutie Ústavného súdu SR a prijať ústavnú normu, ktorá by jasne definovala, ako je možné ústavným spôsobom skrátiť volebné obdobie?

Jednoducho. Ignorovali jeho rozhodnutie. Mysleli si zrejme, že takto si zabezpečia dovládnutie do riadnych volieb.

Ešte raz sa vrátime na chvíľku do obdobia pôsobenia Hegerovej menšinovej vlády počas jesene a zimy minulého roka. Urobila podľa Vás prezidentka Zuzana Čaputová dostatočné kroky na upokojenie situácie?

Odpoviem všeobecne. Pani prezidentka podľa mňa nikdy nereagovala na problémy v čas. Vždy každý problém nechala úplne vyzrieť aj keď videla, že je to zlé. Vôbec nekonala len váhala a váhala. A celá táto situácia je len preto, že neurobila v čas opatrenia, ktoré v tom čase mala urobiť zo svojej pozície. Keď v decembri padla vláda, mala okamžite rokovať so všetkými parlamentnými politickým stranami. Mala im predostrieť svoje návrhy a hľadať konsenzus s ich protinávrhmi.

Považujete teda za chybu aj to, že upustila zo svojej pôvodnej požiadavky čo najskoršie vypísanie predčasných volieb?

Som presvedčený, že okamžite potom ako padla vláda, mala rokovať so všetkými parlamentnými politickým stranami bez výnimky. Moja skúsenosť pri páde vlády premiérky Ivety Radičovej je taká, že okamžite som rokoval s koalíciou aj opozíciou a veľmi rýchlo sme dospeli k vzájomnej politickej dohode po tom ako som im pohrozil, že ak sa nedohodnú, okamžite vymenujem svoju vládu.

Aby bolo možné vypísanie predčasných volieb musela Národná rada SR prijať novelu Ústavy SR podľa ktorej by sa presne určili podmienky, keby by bolo možné skrátiť štvorročné volebné obdobie. Ako vnímate fakt, že pozmeňujúci návrh bývalej ministerky spravodlivosti Márii Kolíkovej (SaS), vypustil možnosť referenda? 

Podľa mňa to bola chyba. Referendum je esencia demokracie. Ak chceme hovoriť o tom, že občan rozhoduje o smerovaní štátu v rámci vnútornej aj zahraničnej politiky prostredníctvom svojich volených poslancov, zakázať referendum v tejto veci je absolútny neprijateľné.

Pred vymenovaním úradníckej vlády dosluhujúca vláda Eduarda Hegera v demisii darovala slovenské stíhačky Mig-29 Ukrajine. Mala na toto zásadné rozhodnutie podľa Vás právomoc vzhľadom k tomu, že jej bola zo strany Národnej rady SR vyslovená nedôvera?

Skôr si myslím, že nie. Ale som presvedčený, že mala prezidentka ako hlavná veliteľka Ozbrojených síl SR využiť svoje ústavné postavenie a vydať v tejto veci svoj jasný postoj a názor.

Urobila podľa Vás prezidentka Zuzana Čaputová správnu vec, že pri kreovaní úradníckej vlády nekonzultovala mená budúcich ministrov so zástupcami všetkých parlamentných politických strán?

Ústava SR jej dovoľuje aj takýto postup, ktorý si zvolila. Môže si sama vybrať koho chce. Ale zastavím sa pri vašej poznámke, že nekonzultovala mená budúcich ministrov so všetkými parlamentnými stranami. Nie nemyslím si, že to z jej strany bolo dobré rozhodnutie, pretože sama spochybnila svoje prehlásenie, že bude prezidentkou všetkých občanov. Potvrdila to aj vymenovaním súčasnej vlády pána Ódora. Ale nerád by som bol, aby sa to považovalo ako kritika bývalého prezidenta. Rešpektujem jej názor a rozhodnutie. No prikláňam sa k názorom viacerých politológov, novinárov aj verejnej mienky, že pani prezidentka obrazne povedané zabudla na ľavú nohu. Táto vláda stojí takpovediac len na pravej nohe. Vyjadrili sa tiež k tomu, že svojich vymenovaných ministrov si vyberala len z liberálneho a pravicového politického tábora. Nominanti, ktorí by na základe svojho ľavicového presvedčenia, mohli napĺňať budovanie sociálneho štátu, ktoré je zakotvené aj v našej ústave, vo vláde chýbajú.  A to bude podľa mňa aj jeden z dôvodov prečo jej vláde Národná rada SR nedá dôveru.

Nemyslíte si, že prezidentka Zuzana Čaputová sa vymenovaniu úradníckej vlády vyhýbala, pretože sa obávala v prípade jej zlyhania, vziať na seba politickú zodpovednosť, čo by jej v konečnom dôsledku mohlo skomplikovať jej znovuzvolenie za hlavu štátu?

Myslím si, že tam boli aj iné oveľa podstatnejšie dôvody. Niektoré aktívne a novovznikajúce politické strany napríklad Progresívne Slovensko, SaS, Demokrati atď., potrebovali určitý čas, aby sa na predčasné voľby dobre pripravili. A ten čas, aby sa na ich priebeh pripravili, určite nebol do konca mája. Ale do konca septembra ešte stále majú možnosti získavať určité percentá navyše. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že sa dá vysvetliť aj jej konanie.

A Vy osobne by ste úradnícku vládu vymenovali oveľa skôr?

Určite by som sa o to pokúsil oveľa skôr. Ide o to či prezident hneď koná alebo nekoná. Samozrejme, že by bolo mojím záujmom okamžite vymenovať novú vládu. Ale to by záležalo na dohode so všetkými parlamentnými politickými stranami. Ak by sme vzájomne nenašli žiadny kompromis, nasledovalo by z mojej strany vymenovanie úradníckej vlády. Nemyslím si preto, že výrok pani prezidentky čakať až sa vyhrotí nejaký závažný problém, ktorý by vyprodukovala dosluhujúca vláda, bol šťastný. Môžeme preto konštatovať, že ani pri tomto nebola dôsledná. Veď takýchto prešľapov bolo niekoľko. Najskôr to bolo odstúpenie ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského po zistení jeho pochybení pri rozdeľovaní peňazí z plánu obnovy. Následne sa objavili aj problémy na ministerstve pôdohospodárstva a odstúpenie ministra Samuela Vlčana pre korupciu, na ktorej sa spolupodieľalo aj ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja. Som presvedčený, že hlava štátu už mala zakročiť hneď po vyslovení nedôvery vláde Národnou radou SR v decembri minulého roka, keď vtedajší premiér Eduard Heger hneď na to vyhlasoval, že ide zostavovať novú parlamentnú väčšinu a bude pokračovať vo vládnutí. Všetci sme vedeli, že to bola z jeho strany ilúzia. To boli jasné signály, že úradnícku vládu mala pani Čaputová vymenovať oveľa skôr.

A myslíte si, že úradnícka vláda dostane dôveru v Národnej rade SR?

Ak sledujeme vyjadrenia politických strán a najmä podmienky aké si klade Igor Matovič v strane OĽaNO, tak si skôr myslím, že dôveru vláda nedostane.

Prejdime teraz k samotným predčasným voľbám. Akú predvolebnú kampaň očakávate?

Ak by som to mal povedať slušne tak poviem, že bude veselá.

Ako vnímate fakt, že Národná rada SR je momentálne zahltená rôznymi návrhmi zákonov?

Sme už v predvolebnej kampani. Sú tam aj poslanci, ktorí doteraz možno nepovedali ani jedno slovo. Dnes sú však už v štádiu keď si veľmi dobre uvedomujú, že voľby sú takpovediac za dverami. A preto sa chcú prezentovať a ukázať ľudom, že nie sú tam len pre peniaze, aleže aj prinášajú nejaké nápady a riešenia.

Aký bude mať podľa Vás dosah na spoločnosť, že prezidentka Zuzana Čaputová možno nepoverí prípadného víťaza volieb Smer-SSD zostavením vlády?

Podľa Ústavy SR má na to právo. Môže poveriť kohokoľvek, kto bude mať v parlamente zabezpečenú väčšinu. Môže však aj poveriť niekoho, kto je jej politicky najbližší. Ale ústavná zvyklosť a slušnosť hovorí, že by mala hlava štátu najskôr poveriť víťaza volieb zostaviť vládu. Ak sa mu to nepodarí,poverí niekoho iného, kto bude mať parlamentnú väčšinu. Ak by predsa len nepoverila prípadného víťaza volieb stranu Smer-SSD, myslím si, že tam smeruje Vaša otázka, bude musieť za svoje kroky niesť aj politickú zodpovednosť. Nehovorím, že sa Robertovi Ficovi na sto percent podarí zostaviť vládu. Ide však o gesto, ktoré v demokratickej spoločnosti je absolútne normálne. Týmto spôsobom sa rešpektujú výsledky demokratických parlamentných volieb.

Minulý rok sme oslávili tridsiate výročie procesov, ktoré kreovali vznik samostatnej Slovenskej republiky ako subjektu medzinárodného práva. Ako vnímate fakt, že sa na fasáde starej budovy Národnej rady SR 25. novembra 2022 odhalila pamätná tabuľa s menami sedemdesiatich šiestich poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorí podporili ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky?

Keby títo neboli zahlasovali za ústavný zánik česko-slovenskej federácie, tak by sa len predlžoval politicko-spoločenský boj v celej Česko-Slovenskej republike. To si treba uvedomiť. Na druhej strane si myslím, že aj poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady, ktorí zahlasovali za prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR a Ústavy SR, by si podobnú poctu rovnako zaslúžili.

Ako vnímate tridsaťročný príbeh samostatnej Slovenskej republiky?

Tridsať rokov samostatnosti Slovenska vnímam pozitívne ale s určitým srdca bôľom. Počas troch desaťročí sa krôčik po krôčiku dostávalo z veľkých sociálnych, ekonomických, zahranično-politických problémov. Ako demokratický štát si len veľmi postupne v zahraničí vybudoval svoju silnú pozíciu. Stali sme sa rešpektovaným a rovnocenným partnerom. Toto všetko však pokazili posledné roky vládnutia bývalej štvorkoalície. Za toto obdobie sme sa prakticky zbavili všetkého čo náš štát, národ a spoločnosť posúvalo dopredu. Dnes nás začína veľmi negatívne vnímať zahraničie. Toto posledné obdobie je preto pre mňa veľkým sklamaním. Za toto si však môžeme výlučne sami.

Ako hodnotíte súčasné pôsobenie Európskej únie?

Na jednej strane si osobne myslím, že nebyť Európskej únie, nie sme dnes na takom stupni ekonomickej, sociálnej a zahranično-politickej vyspelosti. No myslím si, že súčasný totálny globalizmus, ktorý Únia predstavuje, sa nevydaril.  Je preto potrebné Európsku úniu a jej inštitúcie do určitej miery zreformovať. Niektorí euroskeptickí politici síce hovoria, že sa reformovať nedá a že skôr speje k zániku.Ja ale hovorím, že je to možné (aj potrebné ale to by bolo na dlhšiu diskusiu). Potrebná je však na to politická vôľa, ktorá momentálne v Európe dnes chýba.

Je teda podľa Vás správne byť na jednej strane pevnou súčasťou Európskej únie a NATO a zároveň ako suverénny štát na ich pôde presadzovať aj vlastné národno-štátne záujmy?

Samozrejme, že je to správne. To je aj naša povinnosť. Ale musíme si uvedomiť, že bez ťažkých kompromisov to nejde.

Mám ale pocit, že niektorí naši bývalí a súčasní politici nemajú dostatok odvahy presadzovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky v rámci Európskej únie a NATO. Ich kroky pôsobia skôr vazalsky voči veľkým štátom…

Niektorí sa trošku viac prikláňajú skôr k ideologickým a stranícko-politickým záujmom. Chýba im národná hrdosť a vzťah k Slovenskej republike a k jej občanom.

Otázka na záver. Akým konkrétny príkladom ste ako aktívny prezident Slovenskej republiky na medzinárodnom fóre obhajovali jej národno-štátne záujmy?

Napríklad po jadrovej katastrofe v japonskej Fukušime v roku 2011 nastal celosvetový boom zakázať jadrové elektrárne a zastaviť výrobu elektrickej energie z jadra. Považoval som tento trend za nesprávny, ktorý podľa môjho názoru zle vyhodnocoval dopady na celosvetovú ekonomiku aj ochranu prírody, čo sa s odstupom času predsa len ukázalo ako nesprávne rozhodnutie. A potvrdil sa aj môj  záver, v ktorom som vtedy vyzval účastníkov Valného zhromaždenia OSN, aby sa miliardy, ktoré mali smerovať na likvidáciu jadrových elektrární, sa investovali radšej do výskumu a realizácie ich bezpečnosti.

Zhováral sa: Matej Mindár

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás