Potrebujeme vôbec prieskumy verejnej mienky, ktoré sú nám podsúvané médiami, ktoré si objednávajú u agentúr? Odpoveď znie NIE!
Človeku stačí pozorne sledovať rétoriku jednotlivých, najmä vládnych politikov plus média hlavného prudú a hneď musí vedieť koľká bije. Strach z Fica im ide z očí.
Tak napríklad minulý týždeň sme boli svedkami dvoch prieskumov a tie konečne dávajú odpoveď na otázku prečo sa boja Fica a nie Pellegriniho. Fico je chyba liberálnych kruhov v Matrixe, avšak Pellegrini je už ich náhradný plán. On je ako taký Macdonald. Odpad zabalený v peknej krabičke a poriadne drahý.
Poďme k prieskumom. V posledných dvoch bola v oboch na čele strana Smer. Strana, ktorá v uvedených agentúrach, nie je práve obľúbenou.
Pravdepodobne to nie je nič prekvapujúce. Pellegriniho Hlas z 25% v prieskumoch tých istých agentúr od roku 2020, kedy založil stranu Hlas, ktorá podľa jeho slov je tá “nová a moderná” sociálna demokracia, v preklade povedané sociálna demokracia, zaoberajúca sa témami, z ktorých sa nikto nenaje, letí voľným pádom na dnešných 15-18%. Nie je to vlastne nič prekvapujúce, keďže zloženie “Pelleho 11stky” je také, aké je. Z biednych 11 odídencov, ktorí podľahli vtedajšej módnej vlne a ktorí sa možno unáhlili sú mnohí tzv. “No face, no name”. Skúste vymenovať aspoň štyroch…
Pellegrini a jeho Hlas sa hľadajú. Časy, keď sa im stačilo postaviť na námestie a čakať na zhluk ľudí, ktorí čakali na fotku s novým spasiteľom Slovenska sú preč. Za 3 roky líder Hlasu, ani jeho poslanci nepriniesli nič prevratné. Okrem Pellegriniho fráz o tom, že ako vzory mú slúžia Dzurinda, či Zelenskyj.
V čom sú Pellegrini a Heger rovnakí?
Okrem toho, že do funkcie premiéra sa dostali systémom “ani neviem ako”, majú ešte jednú spoločnú črtu. Ako premiéri sú a boli obaja nevýrazní a obaja sa odvrátili od ľudí (a nech sú Fico s Matovičom akíkoľvek), ktorí ich stvorili. Pellegrini mal to “štastie”, že mu osud nadelil úvod pandémie “v tom najlepšom” , keď končil. Dobre si pamätáme dojímavú fotku, ktorá na Facebooku mala obrovský ohlas, keď spolu s Denisou Sakovou, vtedajšou ministerkou vnútra hľadeli na pristátie lietadla, ktoré prinieslo rúška. Boli ako zaľúbenci pri západe slnka. Ťažká predstava, ale pasovalo im to.
Narozdiel od odídenca zo Smeru Pellegriniho Heger, už totálne spadol do latríny, ktorú mu kvalitne naplnil premiér pred ním, Igor Matovič. Ale aj napriek tomu si to Heger očividne užíva, vykúpať sa v tom.
Rozdiel medzi nimi je však v tom, že Pellegrini mal dostatok času vymyslieť názov strany a budovať regionálne štruktúry, čo pri pravicových komerčných stranách typu OĽaNO, SAS je niečo nepredstaviteľné. Čo bude a Hegerom pri najbližšich voľbách? To vie len on a možno ani to nie.
To, čo dekladoval Pellegrini na úvodnej tlačovke 29.06.2020: “Pellegrini opätovne potvrdil aj možnú spoluprácu so stranou Dobrá voľba exministra zdravotníctva a vnútra Tomáša Druckera. Rozhovory o prípadnej spolupráci by sa mali podľa neho udiať v septembri”, sa v priebehu minulého týždňa potvrdili. Nevykričal to do sveta nikto iný, ako Alojz Hlina a potvrdil, že Hlas nie je žiadnym hlasom ľudí a podobné nezmysly, ktoré Hlasisti pravidelne vypúsťajú, ale je hlasom “WashigtBruselu”.
Písali sme o tom tu:
Rozpisovať sa o vládnych stranách veľmi nemá zmysel. Remišovej Za ľudí je ako Titanic po sto rokoch, Matovič si svoje pravdepodobne uhrá aj bez Hegera a Naďa, strana Milana Uhríka Republika je podobne ako Kotlebova ĽSNS v roku 2016 podceňovaná, avšak môže poriadne zamiešať kartami, Sulík a jeho klub zbohatlíkov môže uhrať parlament, vzhľadom k tomu, že strana Progresívne Slovensko je značka bez schopného lídra, pretože Šimečkov status podpredsedu Európskeho parlamentu je pre Slováka tak vzdialená funkcia, ako vzdialené sú plány Mikuláša Dzurindu vytvoriť zlepenec, ktorý z polpercentných strán urobí vážneho hráča. Boris Kollár a jeho Sme rodina je lotéria aktuálnych nálad, to znamená, že môže skončiť veľmi dobre, alebo aj veľmi zle.
Každopádne ani jedna z vyššie spomenutých strán (možno s výnimkou Republiky) by sa najradšej vyhla spolupráci so Smerom. Je to aj pochopiteľné, pretože minimálne dve – Hlas a Progresívci by sa radi videli v pozícii rozdávača kariet, ktoré im do rúk po voľbách vloží Zuzana Čaputová. Obe strany sú jej krvnou skupinou a napĺňajú jej sny o rôznych menšinách. Takže v podstate by to bolo aj jedno, či by to bol Šimečka alebo Pellegrini. DNA majú spoločné, avšak bývalý vrcholový funcionár Smeru Peter Pellegrini nás dnes ide ukecať, že bol zoslaný nebesami a stranu Smer s jeho predsedom Ficom vlastne ani nepozná.
Slabí lídri skončili vždy veľmi rýchlo na smetisku politckých dejín
Jedným z nich bol samozvaný “gazda pravice” Radoslav Procházka. Neistý a málo výrečný politik, ktorý uveril v seba po dobrom výsledku v prezidentských voľbách 2014 a následne založil stranu Sieť. Tá sa držala v prieskumoch agentúr, a áno opäť tých istých, ktoré nám podsúvajú prieskumy aj dnes, na vrcholových priečkach. Aj jeho, ináč skvelého právnika “vykostil” Igor Matovič, podobne ako eštebák “Domovník” Budaj a zároveň donedávna Matovičova prísavka, predpovedal vykostenie Pellegriniho. Vyzerá to, že také kapacity ako Matovič s Budajom vedia ako na to. V podpásovkách sú majstrami. Avšak len pri slabších jedincoch, ktorí sa nechajú zahnať do kúta, potom vysvetľujú nevysvetliteľné a zamotávajú sa. A Prochádzka s Pellegrinim do tejto kategórie patria.
Tak ako tie prieskumy?
Je zbytočné rozoberať akou metódou boli použité. Zverejnený prieskum verejnej mienky je ako billboard. Niekto si ho objedná, zaplatí a očakáva od neho dobrý výsledok. Samozrejme tie nezverejnené prieskumy si strany strážia. Tam platí jednoduchá matematika. Stana chce reálne vedieť, na čom je, aby si vedela nastaviť volebnú stratégiu.
Pozor! Hrozí návrat Fica
Strana (Smer), ktorú vo veľkom v roku 2020 opúšťali poslanci NR SR, primátori, starostovia, poslanci miest a obcí podľahli vidine vstúpiť do Hlasu pod heslom “kto prv príde, ten prv melie”. Niektorým sa to podarilo. Iným nie. No nie je čo závidieť ani tým na vrchu pyramídy. Sú len dve možnosti. Splašili sa a jednoducho sa v tej rýchlosti a eufórii len blbo rozhodli, alebo a to je ten horší prípad, rozhodli sa po dôkladnom zvážení a dnes hľadajú inteligentný únik z Hlasu. Ale kam? To zrejme ani sami mnohí netušia, pretože hlavný slogan vládnych politikov a maistreamových médií “NIE JE STRACH Z NÁVRATU PELLEGRINIHO, ALE STRACH Z NÁVRATU FICA” a mal by ešte Smer v regiónoch záujem o profesionálnych prospechárov z Hlasu?
Tou istou matematikou, ako sa z nich stali Hlasáci, sa po prieskumoch môžu chcieť stať opäť Smerákmi a pre Smer, ktorý vstal z klinickej smrti, by bolo najväčšou chybou zbierať bordel po Pellegrinimu.
Martin Murín
