Milí naši spotrebitelia,
v dnešnom článku sa budeme venovať téme z oblasti poistenia. Nadväzujeme ním na vysielane v Slobodnom vysielači zo dňa 8.4.2022 , Pomoc spotrebiteľom.
Mnohé otázky smerovali práve k škode na čelnom skle vozidla spôsobenej vymršteným kameňom spod kolies idúceho iného osobného motorového vozidla.
Iste nie jeden majiteľ auta horko zaplakal, keď zistil, že mu počas jazdy autom kamienok poškodil čelné sklo.
Niekoľko rokov motoristi nemali istotu preplatenia takto spôsobenej škody od poisťovní. Vozidlo bolo potrebné pripoistiť. A v prípade súdneho sporu ste si v neboli istý, akým spôsobom bude vo veci rozhodnuté. Roky neexistoval jednotný výklad v danej právnej veci a bol tak dlhodobo porušovaný princíp právnej istoty.
V tejto súvislosti Vám prinášame Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014, z ktorého vyplýva, že poisťovne by škodu mali preplatiť.
Ale pozor.
Ide však o stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, nie o rozhodnutie. Preto nie je pre poisťovne záväzné.
Ak poisťovňa odmietne plniť, je potrebné sa obrátiť na príslušný všeobecný súd, pre ktorý toto stanovisko by malo byť záväzné.
Teda, ak poisťovňa odmietne plnenie, môžete sa brániť v súdnom konaní a argumentovať vyššie uvedeným stanoviskom.
Z citovaného stanoviska vyplýva, že podľa právneho názoru kolégia Najvyššieho súdu škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť a poisťovňa by mala plniť.
Celé znenie Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014:
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V niektorých právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa dochádza k výkladovým rozdielnostiam pri aplikácii uvedeného ustanovenia najmä pri riešení sporov o náhradu škody na čelnom skle motorového vozidla. K rozdielnostiam vo výklade dochádza najmä pri posúdení otázky, či vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda či v prípade, ak spôsobí takto vymrštený kameň škodu, prichádza do úvahy liberačný dôvod vyplývajúci z § 428 Občianskeho zákonníka.
Liberáciu v zmysle citovaného ustanovenia nepripúšťajú napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. septembra 2012 sp. zn. 14 Co 5/2012 a z 31. mája 2011 sp. zn. 13 Co 119/2011, ďalej Krajského súdu v Trenčíne z 18. septembra 2012 sp. zn. 5 Co 212/2011, ako aj Krajského súdu v Žiline z 19. apríla 2012 sp. zn. 9 Co 31/2012 a z 30. mája 2013 sp. zn. 13 Cob 40/2013. Z odôvodnení týchto rozhodnutí vyplýva, že kameň vymrštený spod kolies iného idúceho motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu na čelnom skle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, a preto nie je možná liberácia podľa § 428 Občianskeho zákonníka a nie je potrebné zisťovať možnosti odvrátenia škody. Odlišné stanovisko v skutkovo identických prípadoch je obsiahnuté v odôvodneniach právoplatných rozhodnutí Krajského súdu v Žiline z 27. marca 2013 sp. zn. 6 Co 468/2012, Okresného súdu Dunajská Streda z 8. septembra 2011 sp. zn. 8 C 51/2011, Okresného súdu Žilina zo 7. februára 2013 sp. zn. 14 C 100/2012.
Vyššie špecifikované výkladové rozdielnosti možno najmarkantnejším spôsobom pozorovať v dvoch právoplatných rozhodnutiach Krajského súdu v Žiline z 27. marca 2013 sp. zn. 6 Co 468/2012 a z 30. mája 2013 sp. zn. 13 Cob 40/2013.
V rozsudku sp. zn. 6 Co 468/2012 sa Krajský súd v Žiline v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozsudku Okresného súdu Žilina zo 16. októbra 2012 č.k. 14 C 80/2012-99, podľa ktorého „vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke“, v rozhodnutí z 30. mája 2013 sp. zn. 13 Cob 40/2013 ten istý krajský súd potvrdil správnosť záveru obsiahnutého v rozsudku Okresného súdu Námestovo zo 16. októbra 2012 č.k. 5 Cb 76/2012-43, podľa ktorého takto vzniknutá škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla.
Po vyhodnotení uvedených právoplatných rozhodnutí súdov nižších stupňov prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 21 ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov) na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. októbra 2013 č. 42786/2013/51 toto stanovisko :
Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
O d ô v o d n e n i e :
Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka).
Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie.
Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.
Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej – ktorej prevádzky.
Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu.
Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor.
Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník.
Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984).
Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.
Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.
(Poznámka: K obdobnému záveru dospel Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska v svojom stanovisku zo 16. júla 2013 vydanom podľa § 1 ods. 3 písm. a/ tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d/ zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Všetko dostupné v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR:
https://www.nsud.sk/data/files/979_stanoviska_rozhodnutia_10_2014.pdf
