ŽIVOT A ODKAZ NÁRODNÉHO A SOCIÁLNEHO REVOLUCIONÁRA
JÁNA ALEXANDRA ROTARIDESA

„Nad našou krajinou započalo svitať,
bračekovci, poďme slobodu si pýtať!“

.

Matica slovenská si dnes v rámci ROKU ŠTÚROVCOV pripomína narodenie Jána Rotaridesa – národného revolucionára, kultúrno-osvetového pracovníka, učiteľa, básnika a predovšetkým národného buditeľa z regiónu Hont. Rotaridesovo meno si pripomenuli aj v TASR či v Pravde. Tak ako má Kuba svojho José Martího a Južná Amerika Simóna Bolívara, aj Slováci majú svojich národných a sociálnych revolucionárov. A aj Ján Rotarides jednoznačne patrí spolu s Jankom Kráľom k slovenským sociálnym aj národným buditeľom.

Rotarides sa narodil 15. februára 1822 v dnešných Rykynčiciach v okrese Krupina. Narodil sa do učiteľskej rodiny a sám sa stal učiteľom. Vyštudoval Evanjelickú ľudovú školu Dolné Príbelce a neskôr učil v evanjelickej latinskej škole v Balážskych Ďarmotách. V rokoch 1838 až 42 študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, dokončil aj gymnázium a vyštudoval kurz filozofie. Tu sa zoznámil s Andrejom Sládkovičom a zapojil sa do činnosti Slovenského ústavu. Po štúdiách sa vrátil do Dolných Príbeliec kde prijal povolanie učiteľa a organistu, pričom sa taktiež venoval ľudovýchove, včelárstvu a ovocinárstvu.

STRETNUTIE S JANKOM KRÁĽOM A PRÍBELSKÁ VZBURA

Azda najznámejším momentom Rotaridesovho odkazu je – aj pre menej znalých čitateľov – jeho spolupráca so slovenským romantickým revolucionárom Jankom Kráľom s ktorým sa stretol v roku 1847. Ako uvádza doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc.: „Rozhodujúcim a osudovým okamihom v živote Jána Alexandra Rotaridesa sa však stalo jeho stretnutie so štúrovským revolučným básnikom Jankom Kráľom, ktorý ho počas letných prázdnin roku 1847 navštívil spoločne s ďalším oddaným štúrovcom Viliamom Paulinym v Dolných Príbelciach, kde sa spriatelili, pričom si porozumeli ľudsky i názorovo. Dospeli k spoločnému záveru, že staré feudálne poriadky a systém panštiny môže byť v zaostalom Uhorsku odstránený iba revolučnou cestou. Zároveň so sociálnymi reformami a zrušením poddanstva uvedomelo spájali boj za národné práva Slovákov a používanie štúrovskej slovenčiny vo verejnom živote.“

Rotarides a Janko Kráľ spolu začali spolupracovať a zorganizovali na Honte vzburu. Tzv. Príbelská vzbura sa radí medzi najvýznamnejšie udalosti štúrovsko-hurbanovského povstania v rokoch 1848 až 1849. Rotarides a Kráľ burcovali proti feudálnym pánom a organizovali roľníkov do boja. Od župných pánov žiadali zrušenie desiatku z viníc, slobodné vyučovanie slovenčiny. Ako pripomína Parenička: „Zvesti o „príbelskej vzbure“ sa šírili rýchlosťou blesku. Prestrašené stoličné úradníctvo na čele s podžupanom Lászlóom Majthényim ju chcelo čo najrýchlejšie udusiť, aby nezbuntošila celý Hont aj okolité stolice. Preto už 28. marca 1848 vyslalo na miesto činu stotinu vojska.“

Povstanie síce bolo po piatich dňoch potlačené, no zostalo zapísané v dejinách tak národných, ako aj ľavicových hnutí na Slovensku. Kráľ aj Rotarides boli následne väznení a mučení v Šahách a Gebäude. Kým Kráľa prepustili 10. január 49, Rotarides zostal v base až do konca leta 49, pričom domov sa vrátil v zlom zdravotnom stave.

NÁVRAT Z BASY, ZOTAVOVANIE A NÁVRAT DO VEREJNÉHO ŽIVOTA

Rotarides – po dlhom zotavovaní – nastúpil opäť ako učiteľ na evanjelickej škole v Sudiciach (Novohradská župa) a neskôr pôsobil v Drieňove (Hontianska župa).

Rotarides sa v roku 1861 zúčastnil Slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine (6. a 7. júna bolo vyhlásené Memorandum národa slovenského). Parenička k tejto udalosti dodáva: „Pri tejto príležitosti sa stretol so svojím druhom Jankom Kráľom a priateľom Viliamom Paulinym-Tóthom, ale aj ďalšími štúrovskými a hurbanovskými účastníkmi Slovenského povstania na čele s „otcom národa“ Jozefom Miloslavom Hurbanom, dobrovoľníckymi kapitánmi Jánom Vlastimilom Franciscim, Štefanom Markom Daxnerom, Samuelom Dobroslavom Štefanovičom a inými povstaleckými hrdinami, ktorých po dva dni 6. a 7. júna 1861 oslavoval a velebil šesťtisícový dav a ktorí na starých základoch dali nový memorandový impulz slovenskej politike.“

V roku 1861 sa Rotarides oženil a vychoval až 6 detí, zapájal sa do národného života a podporoval tiež ochotnícke divadlo.

Učiteľskému povolaniu sa venoval do roku 1896.

Rotarides zomiera až na prelome storočí, až v roku 1900 v Drienove vo veku 78 rokov.

STRATENÝ LITERÁRNY ODKAZ

Menej prebádanou časťou Rotaridesovho prínosu je jeho literárny odkaz, čo uvádza aj Parenička. Písal príležitostnú poéziu v klasicistickom duchom (gratulácie, kondolencie, némie, parentácie a valedikácie), ale aj romantické verše ovplyvnené ľudovou piesňou.

Básnická zbierka Na svadbu! sa žiaľ nedochovala, no údajne bola vydaná v Pešti. Písal tiež pohrebné verše a zbieral tiež ľudové piesne (v prvom zväzku Slovenských spevov mu vyšlo 24 národných piesní) či rozprávky (Kováčka striga, Súdny pán). Ako však pripomína Parenička, jeho rukopisnú pozostalosť zničil požiar počas Druhej svetovej vojny.

POCTA PRE ROTARIDESA

Matica slovenská plánuje po zlepšení pandemickej situácie odhaliť v obci Rykynčice pamätnú tabuľu na Rotaridesovu počesť. Ako uvádza Marián Gešper: „Rok odkazu štúrovcov je významnou príležitosťou na to, aby sme opätovne zhodnotili a pripomenuli si mimoriadny význam legendárnej štúrovskej generácie… Chceme oživiť pamiatku na Jána Rotaridesa, ktorý je v podstate už úplne zabudnutý, čo je v slovenskej spoločnosti smutná recidíva opakujúca sa aj pri iných odvážnych slovenských osobnostiach. Pritom s Jankom Kráľom medzi prvými z našich osobností odsúdili nespravodlivý a zotročujúci feudálny režim v Uhorsku. V Hontianskej stolici organizovali príbelskú vzburu, za čo boli väznení a mučení…“

Pavol Parenička píše o Rotaridesovi nasledne: „Štúrovský dejateľ a revolucionár Ján Alexander Rotarides ostáva dodnes symbolom hrdinstva, statočnosti, nezlomnosti a odvahy, príkladného boja a obetovania sa za slobodu vlastného národa i celého človečenstva. Revolučná dráma štúrovského básnika Janka Kráľa a jeho verného druha Jána Alexandra Rotaridesa známa ako „príbelská vzbura“ sa radí medzi najvýznamnejšie udalosti štúrovského a hurbanovského Slovenského povstania rokov 1848 až 1849.“

Na záver by som ešte dodal, že Rotaridesa spolu s Jankom Kráľom a Ľudovítom Štúrom oceňoval aj Ladislav Novomeský. Píše o nich ako osobnostiach, ktoré boli proti poriadkom sveta, pretože hlásali poriadky sveta bez panskej vlády a bez šľachty. Novomeský písal, že Ján Rotarides spolu s Kráľom hovorili o novej slobode, rovnosti a bratstve, a preto sa stali veľkou inšpiráciou aj pre slovenskú ľavicu.

Rotarides je významnou postavou slovenských dejín tak pre národniarov, ľavičiarov, ako aj pre folkloristov či zberateľov ľudovej slovesnosti. 200. výročie narodenia je preto vhodná príležitosť na pripomenutie jeho významu pre slovenské dejiny.

pripravil PhDr. Lukáš Perný, PhD.