Bratislava 7. mája (TASR) – Dlhodobé zotrvávanie vlády, ktorá nemá mandát parlamentu, je precedensom, ktorý podkopáva základy politického systému na Slovensku. Myslí si to politológ z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Erik Láštic. Odborníci sa zhodujú na tom, že dostatočný dôvod na odchod vlády je chýbajúca dôvera parlamentu. O ňu prišla vláda v decembri 2022. Zotrvanie tejto vlády nie je podľa politológa Juraja Marušiaka garanciou pred prehlbovaním chaosu.
„Bez ohľadu na to, aká obava panuje u časti spoločnosti z výsledku predčasných volieb, je dlhodobé zotrvávanie vlády SR, ktorá nemá mandát parlamentu, precedensom, ktorý podkopáva základy politického systému na Slovensku,“ uviedol pre TASR Láštic.
Podľa Marušiaka je evidentné, že súčasná vláda je v štádiu rozpadu. „Neviem, či na úradnícku vládu už nie je neskoro. V každom prípade krajina potrebuje vládu a samotný premiér priznáva, že terajšia vláda a on sám nesú spoluzodpovednosť za to, že doviedli krajinu do chaosu,“ skonštatoval Marušiak, ktorý pôsobí v Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied.
Marušiak vidí permanentné zlyhávanie. „Sám premiér je lídrom strany, ktorá sa ešte pred pár týždňami vyhlasovala za opozičnú. Nominálne vládni poslanci sa snažia v parlamente presadzovať nesystémové opatrenia a fakticky každý sa zbavuje zodpovednosti za súčasný stav. Vláda je v procese agónie, ktorá trvá už príliš dlho, a posun volieb na 30. september túto agóniu iba predĺžil,“ skonštatoval.
Politologička Darina Malová z UK takisto priznáva, že politická situácia je viac ako značne chaotická už od vyslovenia nedôvery vláde. „Najmä ak sa pozeráme na dôležitý aspekt vládnutia, a to je povinnosť zodpovedať sa za politické rozhodnutia. My vlastne nevieme, voči komu a ako sa súčasná vláda má zodpovedať,“ priblížila pre TASR.
V prípade parlamentnej demokracie sa vlády majú zodpovedať prostredníctvom politických strán zastúpených v parlamente, ktoré nominovali jednotlivých ministrov. „A práve tu je zásadná a dlhodobá slabina demokracie na Slovensku, lebo politické strany sa inštitucionalizovali ako nástroje vôle ich zakladateľov, respektíve majiteľov, a nereprezentujú záujmy jednotlivých skupín občanov alebo transparentne fungujúcich záujmových skupín,“ povedala politologička s tým, že to platí o všetkých stranách zastúpených v parlamente od roku 2020. Medzitým však veľa poslancov a ministrov vrátane premiéra zmenilo stranícku príslušnosť a to podľa Malovej ešte viac zneprehľadňuje povinnosť zodpovedať sa za politické rozhodnutia vo voľbách.
