Podcast o ocenených filmoch.

Slnko v sieti : Piargy

Obeť

Český lev : Arvéd

Il Boemo

Oskary : Všetko, všade, naraz

Veľryba

Podcast na Spotify:

PREPIS PODCASTU:

Roman Michelko: Vážení poslucháči, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom pravidelnom podcaste Veci Verejných. Dnes s filmovým vedcom Tomášom Kičinom budeme hovoriť o najoceňovanejších filmoch ostatného obdobia. Prejdeme laureátov Slnka v sieti, Českého leva a Oskarov. Takže vitaj Tomáš.

Tomáš Kičina: Dobrý deň.

FILM PIARGY

Roman Michelko: Dobre, tak poďme na to z ostra. Začneme asi slovenskými vecami. Troška prekvapivo nevyhral v najzásadnejšej kategórii veľmi promovaný film Piargy. Začnime tým, lebo dostal tých Sĺnk v sieti 5 alebo 6.  Je to, ako keby adaptácia slovenskej klasiky jednej novely od Františka Švantnera. Minulého roku sme mali veľmi promovaného Jozefa Maka. Môžeme to možno aj jemne komparatívne porovnať. Adaptácia klasiky v 20-tych rokoch 21. storočia, či aj do akej miery to vychádza, ale aký máš ty, pocit z tohto filmu?

Tomáš Kičina: Mne sa Piargy celkom páčili, hlavne možno vďaka tej vizuálnej stránke, ktorá je dosť prepracovaná aj na tie slovenské pomery. Myslím, že to tam vyhralo ocenenie aj za najlepšie efekty, dokonca, ak takéto ocenenie máme. Myslím si, že za vizuálnu stránku to bolo dosť oceňované. A potom tá Judit Bárdos, alebo myslím, že už sa volá Pecháček, tak dostala ocenenie. Neviem, aké ďalšie to má ocenenia, ale myslím, že sa to týkalo hlavne toho vizuálu. Za scenár asi nedostal ocenenie tento film.

Roman Michelko: Myslím, že aj Mokos dostal ocenenie. Prvýkrát sa dostal do povedomia tiež adaptáciou klasiky, teda Dobroslava Chrobáka: Pokoj v duši. Takže vtedy, ako neznámy komarniansky herec sa dostal do povedomia. A teraz mal znova taký opus magnum, takže silný herecký part. Hral to dobre, mňa tam dosť zásadne vyrušovalo zasadenie do dobového kontextu, ktoré bolo pre mňa až strašne násilné. Tam bol ten základný problém v tom, že sa tam strašne tlačili také tie ľudácke motívy. Bola tam taká aktualizačná vložka, ktorá neviem čo mala spôsobiť, že to je angažovaný film, alebo niečo podobné. V pôvodnom texte Švantnera nič také nebolo. Zdala sa mi to ako nejaká nadstavba …

Tomáš Kičina: Myslíš to zasadenie do toho…

Roman Michelko: Presne, čo tam vôbec nebolo. Keď bol Jozef Mak minulého roku, tak tam tie dobové kontexty boli plus mínus, ako to ten Hronský napísal. Niekde tesne po prvej svetovej vojne, neriešili sa tam tie podprahové veci, žiadne gardistické uniformy a tieto veci. Kto si prečíta originál novelu Švantnera, tak tieto motívy tam absolútne nie sú. Tuším, že bola napísaná ešte pred rokom 1938, takže toto je vec, ktorá mi tam vadila. Ako keby všetky filmy museli mať taký ideologický podtext, a museli sa zasadiť a byť angažované. Toto sa mi zdalo veľmi rušivé. Čo sa týka hereckých výkonov naozaj aj ženský aj mužský bol dobrý, takže všetko v pohode.

Tomáš Kičina: Tie herecké výkony myslím, že sú tam dobré. Nie je tam veľmi čo vytknúť hercom, asi žiadnemu. Nikto tam nie je, že by to nejako rušil, že by kazil ten film. Myslím si, že tie herecké výkony sú tiež silnejšia stránka toho filmu a ten vizuál.

Roman Michelko: Mne sa zdá, že veľmi podobná kamera aj vizuál ako bola v Makovi.  Ako keby to jeden kameraman robil. Neviem či to tak bolo, ale toto sa mi tak v podstate ukazovalo. Troška sa mi zdá tá angažovanosť v tom, aký brutálny mačizmus tam bol. Ťažký patriarchát, plus také hypertrofované veci, že ten manžel tej Judit Bárdos bol alkoholik slabý, oproti extrémne dominantnému otcovi. Jedna outsiderka sa vydala za dobrú partiu, v rámci toho kontextu dobového a dedinského. Boli majetní, ale totálne zadubení, lebo syn chcel nakúpiť stroje a modernizovať hospodárstvo. Čo tento otec, veľmi arogantný, veľmi mačistický, veľmi patriarchálny, odmietal. Vznikali tam konflikty, naozaj taká tá, ten tip despotu, niečo ako Via Mala. Tá zápletka bola o tom, že zneužíval svoju nevestu, ale zneužíval kde koho, že to bol taký sexuálny predátor, že jeho žena ticho trpela. Videla, čo sa deje a mlčala a skončila tá pointa tragicky, že sa ten syn s tým nedokázal vysporiadať, načapal ich, nedokázal uniknúť. Tam bola tá postava tej nevesty, tej Judit Bárdos, taká ambivalentná. Ako keby odolávala a potom mu podľahla.

Tomáš Kičina: Áno, to bolo veľmi rýchlo, tam bol ten prechod. Neviem, tá psychologizácia možno nie je najlepšia v tom filme. Scenár je relatívne priemerný, nejaký výnimočný nie je. Naozaj to ťaží asi z vizuálu hlavne, a z dobrých hercov. Ten film hodnotím kladne. Naozaj tam chýbal asi nejaký psychologický motív tejto neveste, lebo naozaj, odrazu si to užívala.

Roman Michelko: A ešte žiarlila na iné. Tam bol kňaz, ktorý teda tiež niečo povedal, dal sa kúpiť. Pre mňa tam bolo príliš veľa schém. Zobrali nejaký historický podklad, nejakú historickú novelu, a dali tam ten ideologický kontext, že dnes musíme odsúdiť mačizmus, patriarchát, a tak ďalej. Ten konflikt, to zlyhanie, aj ten kňaz bol taký, že áno, nerob to, ale ak dáš na opravu kostola, tak je všetko uhladené. Aj zločiny sú v tomto patriarcháte vlastne zahladené. Ale pointa bola taká, že syn spáchal samovraždu, keď videl, že sa nemôže vzoprieť otcovi. Že otec zneužíva jeho ženu, že sa nemôže vymaniť, tak sa odpáli. Neutrálne to skončilo, žiaden zločin a trest, žiadne výčitky svedomia, žiadne tieto. Dostratena vykreslené niektoré postavy, až krajne čiernobielo. A samozrejme, do tohto kontextu tá nadpráca ideologická bola, že ako keby totalitný ľudácky režim, ja neviem, čo to malo byť podprahovo . On takéto typy podporoval, že to bola opora, že bol pokrytecký, nechcem hľadať  skryté významy. Podľa mňa ich tam tvorcovia dali, v tomto zmysle to bol angažovaný film. Angažovaný pre mňa prvoplánovo a gýčovito.

Tomáš Kičina: Chceli posilniť ten apokalyptický záver, že ešte aj nástup toho fašizmu u nás. Bol to dosť až magický realizmus trocha. Neviem aká je tá novela, keďže som ju nečítal, čo je chyba. Ale viem, že keď sfilmovali Nevestu hôľ, kde hral Kňažko, tak tam boli rôzne až psychadelické scény. Možno, že spisovateľ Švantner mal blízko….

Roman Michelko: Na Slovensku je to že, lyrizovaná próza. Ale áno, veľmi sa to podobá na latinskoamerický magický realizmus, ale Figulička, a konkrétne Nevesta hôľ, to je konkrétne obrazná kniha, ja som ju čítal, a na tomto absolútne ulieta, Švantner je ešte oveľa viac ako Chrobák. Teda tá lyrizovaná próza je na nerozoznanie od magického realizmu.

Tomáš Kičina: Chrobák, to je viac k tomu naturalizmu.

Roman Michelko: Možno, on mal, Drak sa vracia.

Tomáš Kičina: To je taký príklad naturalizmu.

Roman Michelko: Na maturite sme sa učili troch predstaviteľov lyrizovanej prózy: Chrobák, Švantner a Figulička. To toto sú títo traja, a samozrejme tie presahy môžu byť.

Tomáš Kičina: U toho Švantnera, ten presah, je citeľnejší ako u Chrobáka.

Roman Michelko: Určite, aj keď Gusto Valach s Milkou Vašáryovou mal Drak sa vracia, a vlastne taký revival bol, Pokoj v Duši. To bol tiež ten istý motív, a ten bol dobovo neideologický a prijateľnejšie spracovaný do realistickej reči. Tu sa snažili tú magičnosť zachovať, pre mňa to je určite zaujímavý film. Treba to vidieť, ale podľa mňa to nebude prelomový film slovenskej kinematografie. Keby tam neboli niektoré veci, keby sa vychytali, keby tam nebolo tej ideologickej nadpráce, tá násilná aktualizácia, tak by to bolo lepšie, niekedy je menej,viac.

Tomáš Kičina: To je možné, tam určite chceli upozorniť na to, že je tam nejaká mágia v tom. Alebo mal som pocit, že sa tam zahrávajú s nejakým satanizmom, alebo s čím.

Roman Michelko: Na začiatku, keď prišla do toho kostola, keď človek nevedel čo, ono sa to tak nelineárne vyprávalo. Aj s tým dieťaťom na konci, ono mi to pripadá ako Jakubisko: Nejasná správa o konci sveta. Také tie obrazy až jakubiskovské. Neviem kto robil kameru.

Tomáš Kičina: Bol to známy kameraman, len to meno mi vypadlo. Bol to talentovaný kameraman.

Roman Michelko: Nájdeme si, nie je podstatné. Skrátka kamera, výprava, herecké výkony fajn. Ja neviem, teda, keby sme mohli rezumovať, veď máme  filmov, pre mňa herecké výkony úplne že absolutórium, výprava dobrá, kamera dobrá. Problematický scenár a ideologický podtext. Toto mi na tom dosť vadilo, a to, čo si ty hovoril, že tá postava neuveriteľný a veľmi rýchly prerod. Niečo tam chýbalo.

FILM OBEŤ:

Roman Michelko: Tu mám hneď asociáciu s Tarkovským. To je ikonická vec, tak teda nie Tarkovského Obeť. Tak neviem, začneš ty alebo ja, na striedačku, tuším ja som začal s Piargy.

Tomáš Kičina: Môžem začať teda ja, že aké očakávanie som mal od toho filmu, lebo ja som nevedel, že  o čom to presne bude. Ja som vedel, že to bude niečo s Ukrajinou, teda Ukrajinka prichádza do Česka. Myslím, že v Brne sa to odohráva.

Roman Michelko: Nie v malom meste, to nebolo veľké mesto. Tam bola starostka a tak, to bola nejaká vylúčená komunita, to skôr Teplice, alebo také niečo. Bez jasnej lokácie to bolo, ale bolo to nejaké sídlisko, kde sú neprispôsobiví. 

Tomáš Kičina: Zabudnuté mestečko s množstvom Rómov a bál som sa, že to bude viac angažované. Pritom to nie je angažovaný film v tom zmysle, v akom som predpokladal. Dokonca to prekvapí, že tá pointa je prekvapivá, že tá Ukrajinka nie je vykreslená ako nejaká kladná postava. V podstate sa to takým spôsobom…

Roman Michelko: Až anti hrdina by sme mohli povedať.

Tomáš Kičina: Je tam veľa motívov podľa mňa zaujímavých, ale tá pointa, ktorá v polovici asi vyjde najavo, problematizuje aj tú samotnú obeť. V úvodzovkách, alebo ironicky môžeme povedať, že tá matka je obeť tých okolností.

Roman Michelko: Zaplietla sa. Ja by som na začiatku skôr povedal, že to bude politicky nekorektný film, lebo sa to rozohrávalo na začiatku, že je tam nejaká neprispôsobivá rodina, ktorá tyranizuje majoritu. Wau také niečo, potom sa to začalo zamotávať. Tá pointa celého príbehu bola tá, že niekto zmlátil mladého chlapca, ktorý je gymnasta a samozrejme bolo podozrenie na minoritu. Teda Rómov, ktorí mali komplikované vzťahy. On tam prišiel o ľadvinu, dolámané rebrá, a neviem čo všetko, a začalo sa to vyšetrovať. Samozrejme prišla matka, a nechcel povedať, že ako sa to stalo, že niekto neznámy ho zmlátil, a tak ďalej. Keďže tam bola známa figúrka v tom dome, tak okamžite zobrali do vyšetrovačky nejakého mladistvého suseda, a keďže okolnosti vyzerali, že to je tak, tak bol hneď podozrivý. Dokonca hneď to chceli politicky zneužiť, pochod proti šikanovaniu bielych. Starostka si chcela prihriať polievočku a jedno s druhým. Všetko sa otváralo, lebo obeť. No nakoniec samozrejme matka zistila, že robil frajera pred nejakou mladou devou, a nezvládol nejaký gymnastický cvik. Jednoducho spadol, a sám sa dokaličil. Samozrejme bolo mu to trápne, keď povedal, že niekto neznámy ho zbil, a teraz sa zaplietal do tej siete lží. Toto narastalo. Tá krásna dilema. To bolo krásne, ako až Dostojevského tá dilema, že povedať pravdu, ale čaká na štátne občianstvo. Kvôli nejakej blbosti jej to zamietli, lebo nemala nejakú jednu splátku v sociálnej poisťovni. A teraz žiť v tej lži, a prišla tá Rómka a povedala, povedzte, že to nebol môj syn. Na tom meetingu povedala, že nebol to jej syn, ale niekto iný. Vyšetrovateľ chápal, že to asi tak nebude. On povedal, že ak nepoviete pravdu, tak on bude sedieť, a teraz sa tie morálne dilemy vrstvili. Ona sa dostávala do stále väčšieho pretlaku, že na jednej strane neprávom obviní niekoho, alebo nepriamo obviní niekoho. Na druhej strane, ak príde sa na tú lož, tak ju vyhostia, tie vnútorné dilemy v nej. Toto bolo dobre spracované, psychologický film, to bolo správne angažované v tom zmysle, že nebol to prvý plán. Na koniec to išlo do stratena, ona získala občianstvo, na základe lži. Morálny konflikt potlačila v prospech seba.

Tomáš Kičina: Tie lži sa tak vrstvia, že ona zájde tak ďaleko, že teda nemôže ísť späť. Tam je ohrozený aj syn, ktorý dal krivú výpoveď, v prípade mladistvého, by to bol veľký problém.

Roman Michelko: Tu nejde o to. Tu ide o to, že ona by prišla o štátne občianstvo. Toto bola priorita.

Tomáš Kičina: Končí to tým, že dostane to občianstvo a spieva tam tú hymnu a vidíme, že úplne si to neužíva, lebo….

Roman Michelko: Nejaká morálna dilema tam je stále.

Tomáš Kičina: Ona má celý čas tú morálnu dilemu, ale tá ochrana syna je pre ňu asi prioritou. Potláča všetku tú morálku, ktorú má v sebe a snaží sa to odčiniť, takže skúsi dostať z väzenia toho chlapca, ktorého obvinili. Nie je veľmi presvedčivé, čo robí, lebo nemajú ani dôkaz, že to nebol, v podstate hovorí len tak do prázdna, aj v rámci toho pochodu, kde sa objaví na koniec. A prehlási, že je presvedčená, že to ten chlapec neurobil, tak sa to nakoniec obráti tiež troška aj proti nej.  Lebo organizátor pochodu to zneužije….

Roman Michelko: Že polícia chytila nesprávnych. Že polícia zlyháva, a tak ďalej.

Tomáš Kičina: Áno, že chceli oklamať, že majú páchateľa a pritom ho nemajú, lebo polícia je neschopná a starostka tak isto. Vlastne ona sa zamotá do všelijakých svinstiev, a už z toho nie je cesta späť. Zistí, že ten organizátor nie je úplne za jej syna, že chce získať nejaké body. Zrejme bude aj kandidovať proti tej starostke, a pripomínal aj niektorých našich politikov.

Roman Michelko: V tomto je to jednoznačné. To vykreslenie tých postáv, tam by som povedal, že scenár bol fajn. Nevyrušoval ma aktivizmus, bol to psychologický film, nie tak úplne, ako Tarkovského Obeť to nebola. Tu dávam absolutórium, akurát, že ten film sa mi zdal absolútne neslovenský, lebo v Čechách, čeština, ukrajinčina, žiadni slovenskí herci, tam sme mali akurát koprodukciu. Režisér je Slovák. To je dnes už pomiešané, ak si zoberieme, že koľko slovenských režisérov bolo na Českých levoch. Podľa mňa je to veľmi dobrý dobový film, ktorý má posolstvo, má myšlienku, ukázal tú vnútornú dilemu tých postáv. Vykreslil tie veci, a áno neboli tam čienobieli hrdinovia, a tá hlavná hrdinka je antihrdinka v podstate. Ľudsky slabá, ak si má v prospech seba vybrať, alebo v prospech iných, tak hľadá ten kompromis, aby bol najvýhodnejší. Toto je dobré, to bol počin, film na zamyslenie.

Tomáš Kičina: Ja si tiež myslím, že to bol vydarený film, len si myslím, že sa na neho zabudne. Nevymyká sa z takej tej produkcie psychologických filmov, iba azda má kvalitnejší scenár ako tie naše priemerné pochmúrne filmy. Tu nešlo ani o ten vizuál, ten bol naturalistický, skôr sa snažili o realizmus. Asi to naozaj ťahá dobrý scenár, aj herci sú naozaj dobrí. Nie sú tam slovenskí herci, čo je taký mínus, keďže to vyhralo Slnko v sieti. Nie je to cítiť, že je to slovenský film, preto možno mali vybrať Piargy, kde máme aj autora prílohy slovenského, síce režisér je v tomto prípade Čech. Je to ťažké určiť, ale nakoniec aj na Českých levoch súťažia slovenské filmy. My sme vybrali len tri filmy, a jeden je Obeť, aj to myslím bolo aj na Českých levoch. Ak by sme vyberali len filmy, kde je slovenský jazyk, tak by tam boli filmy len dva. Tam boli len tri filmy.

Roman Michelko: Neviem, či to nejde podľa producenta, kto produkuje film, aj keď dnes je strašne veľa koprodukcií. Česká televízia a Slovenská je skoro vždy koproducent akéhokoľvek filmu.

Tomáš Kičina: Otázne je, či to má zmysel, ak sú tam len tri filmy na výber.

Roman Michelko: To je zúfalstvo. Ja som počul, že niekedy –filmov bolo. Najväčší úpadok bol rok 1994, keď bol na Krásnom modrom Dunaji, jediný slovenský film hraný, ktorý je pre niekoho ikonický, pre niekoho je to grc, ale to je úplná esencia deväťdesiatok treba povedať. To bol asi najväčší úpadok slovenskej kinematografie a tri filmy, to sa mi zdá strašne málo.

Tomáš Kičina: Aj mne sa to zdá.

Roman Michelko: Potom niečo s tým malým dievčatkom, také niečo tiež bolo.

Tomáš Kičina: Máme viacej tých filmov, no väčšina je asi dokumentov. Hlavne u nás dokumenty, aj keď je pravda, že u nás boli len tri, a vyhral ten Dežo Hoffmann.

Roman Michelko: Áno, to som tiež videl.

Tomáš Kičina: No,tento rok bol dosť biedny.

Roman Michelko: Audiovizuálny fond nespĺňa očakávania.

Tomáš Kičina: Aj keď tie Piargy a Obeť boli relatívne dobré filmy. 

Roman Michelko: Áno, niekedy sa z 15-tich nedajú vybrať, ale z dvoch je niekedy ťažko. Ono z tej kvantity sa potom selektuje kvalita. Dobre, poďme teraz k Českým levom.

Il Boemo:

Roman Michelko: Začneme Il Boemom, ja to nadhodím a ty to rozveď. Prvá základná vec, okamžite to začali porovnávať  s Amadeom Formanovým. Samozrejme, že na Formanovho Amadea to nemá, to je neporovnateľné. Ale je fakt, že hudba bola veľmi dobrá, výprava tiež veľmi dobrá.  Ten príbeh nebol postavený na tom konflikte, ako vtedy, bol Salieri kontra Mozart. Ten scenár nebol až taký dobrý, čo bolo veľmi dobré, tak dobová realita, tie všelijaké orgie a podobné záležitosti. Nebol až tak dramaticky vystavaný ten jeho osud, niektoré veci tam boli naznačené, ale hudobne bol fakt že dobrý, a minimálne spropagovali jedného talentovaného hudobného génia. Takže v tomto je zmysel. Neviem do akej miery to bol taliansky film, ja som pôvodne očakával titulky, že to budú hovoriť po taliansky.  Tuším, že hlavná ženská úloha bola Talianka. Bola potom tuším predabovaná, alebo pretitulkovaná .

Tomáš Kičina: Myslím si, že ten film vyšiel s českým dabingom  a s titulkami. Teraz si už nepamätám s titulkami, či tam znie aj čeština, ale hovoríš, že áno.

Roman Michelko: Myslím, že extrémne frustrovaný bol Dyk, ktorý sa cítil, že dostane českého leva za mužský výkon, nevyšlo. Ale tuším, že najviac levov získalo Il Boemo. Taliansky režisér bol tuším…

Tomáš Kičina: Nie nebol, Petr Václav je režisér.

Roman Michelko: Za hudbu dostali leva, to bolo logické, to bolo jasné.

Tomáš Kičina: Za kostýmy ….

Roman Michelko: Áno, výprava, kostýmy to bolo fakt, že dobré.

Tomáš Kičina: Tiež si myslím, že význam bol spropagovať toho Jozefa Mysliveček. Ja som ho nepoznal, až na základe tohto filmu som si pozrel o ňom nejaké informácie. Je to taká zvláštna postavička, ktorá by ani nedopadla, ako dopadol. Syfilis a tam to je aj dosť nepríjemne, hneď na začiatku zobrazené. Vyslovene, že má rozožratú celú tvár, ten neliečený syfilis má veľmi vážne dôsledky. Vlastne táto choroba mu prekazila celú tú sľubnú kariéru, ktorú mal. Ja si myslím, že ten film bol pomerne dobrý, len je to taká akademická nuda. Ten scenár neponúka nič veľmi zaujímavé, ja som si myslel, že aspoň tie pasáže s tým syfilisom budú také dramatickejšie, ale to je tam odbité v podstate rýchlo. To je až tak v závere a väčšinou sú to rozhovory, alebo nejaké orgie, ako si spomínal. Ak by som mal vypichnúť zaujímavú scénu, tak to je jeho stretnutie s malým Mozartom.

Roman Michelko: To bola taká maličká epizódka. Bolo to tam fajn. Tam ešte s jednou fanynkou, ktorá mala žiarlivého manžela. To bola taká nenaplnená láska , lebo on mal tie operné divy. Teda primadony, a tam bola aj tá speváčka. Potom mala tie hviezdne maniere.

Tomáš Kičina: To je tá talianska herečka, čo sme spomínali.

Roman Michelko: Áno, tam je jedna zhýralosť, taká nenaplnená láska, veľká znalkyňa hudby, ktorá oceňovala jeho genialitu, ale žila v manželstve s patriarchálnym manželom. Ten mal za nechtami aj kadejaké zločiny, a ktovie čo všetko. Ten koniec bol taký, že mi to troška pripomínalo ten koniec z Amadea, kedy skončil v tom hromadnom hrobe, kedy dával veci do záložne, a skončil ako strašne chudobný. Že v podstate ku koncu života napriek veľkej sláve trel biedu. Prišiel tam ten impresário, ktorý videl jeho talent, a sľuboval mu obrovskú budúcnosť. Zrejme kvôli zdravotným indispozíciám to nevyšlo, čiže veľký talent, ale tiež skončil tragicky. Mysliveček, to meno som registroval, ale hlbšie som nepoznal. V tomto zmysle tá hudba bola fakt, že dobrá, patrí k svetovému fondu a je fajn, že také niečo vzniklo. Je to dobre urobený remeselný film, a hudba bola veľmi dobrá.

Tomáš Kičina: Nemôže to mať na Amadea,a pôsobí to z toho dôvodu, že Forman  mal aj rozpočet, ale aj vypracovaný scenár, aby to bolo aj divácky zaujímavé. On to celé postavil na tom konflikte, čo nebolo tak v skutočnosti, Salieri verzus Mozart. Asi sa aj vie, že to medzi nimi veľmi vyhrotené nebolo. Vo svojej dobe mal Salieri veľký úspech, nemal veľmi dôvod žiarliť na Mozarta. On to postavil ako dramatický film, miestami to pôsobí ako thriller.

Roman Michelko: Tá pointa je v tom, že Salieri si na rozdiel od iných nevzdelancov ako Jozef II, ktorý sa nerozumel hudbe, si uvedomoval enormnú genialitu Mozarta a vedel, že on je iba talentovaný, že on nie je super geniálny. To ho ako keby spaľovalo, že nemá tú genialitu, ako Mozart. Takto to poňal Forman. Dnes sa dáva Salieri, patrón priemerných. Dodnes sa hrajú niekde jeho veci. Nemajú takú hĺbku, a bol to dobovo veľmi úspešný autor, samozrejme tento konflikt nie je.

Tomáš Kičina: Forman to mal na čom postaviť. Mám pocit, že tento Petr Václav nemal tú scénu, kde by to postavil na takomto konflikte, alebo by tam mal ozvlá,štňujúce motívy. Forman to postavil celé na tom konflikte viac menej, čo je zaujímavé aj pre divákov, ktorých až tak klasická hudba nezaujíma. Alebo, že nemajú až tak radi historické filmy, že je pre nich zaujímavý ten vzťah medzi Salierim a Mozartom. On to poňal aj tak, aby to bolo aj divácky úspešné.

Roman Michelko: Amadeus ma tuším po Ben Hur z roku 1959 najviac Oskarov. Má sedem, osem, alebo dokonca ešte viacej, jedenásť. Tuším trinásť má Ben Hur. Ben Hur je dvakrát sfilmovaný, a to je rekord zatiaľ neprekonateľný. A hneď druhý je Amadeus.

Tomáš Kičina: Amadeus si získal aj Američanov aj Európanov.

Roman Michelko: Kukačka dostala Oskara, ale nemala zďaleka ani tak…Intelektuálnejší, možno že umelecky hodnotnejší, ale aj divácky, je určite Amadeus.

Tomáš Kičina: No to neviem povedať, je to možné, ale ten Prelet nad kukučím hniezdom dostal Oskarov v hlavných kategóriách. Dostal všetky hlavné kategórie, čo sa podarilo len trom filmom v histórii a to bolo: Stalo sa túto noc, to je ešte film z 30-tych rokov, Mlčanie jahniat. Film, herec, réžia a scenár, tým je výnimočný, to sa zas Amadeovi nepodarilo. Zozbieral za kostýmy…

Roman Michelko: V tom isto čase, keď bol Prelet nad kukučím hniezdom boli aj Čeluste, a to malo obrovský komerčný úspech. Spielberg bol určite kasovo úspešnejší.

Tomáš Kičina: Tie hrali aj u nás v Československu.

Roman Michelko: Dobre, poďme teraz na Arvéda.

Tomáš Kičina: Ešte, ako hodnotíš ten výkon Vojtecha Dyka? To je dôležité možno.

Roman Michelko: Bol dobrý. Ja si myslím, že keby nebol v Arvédovi tak silný výkon, tak by to asi dal. Myslím si, že veľmi očakával, že bude, mal taký outfit, že všetky kamery na neho išli. Ale no smola, niekedy keď príde taký rok, že sú strašne vyrovnané tie sily, tak aj veľký favorit to nepremení.

Tomáš Kičina: Bol dobrý, ale nemal až také možnosti sa predviesť ako Kern v Arvédovi.

Roman Michelko: Tak, urobil, čo sa z tej role dalo vyťažiť, ale ten Arvéd bol minimálne, teda mužská rola, fakt dobrá.

Film Arvéd:  

Roman Michelko: Poďme teda k Arvédovi. Začni ty, a ja to teda dokončím.

Tomáš Kičina: Arvéd, to je veľmi nedivácky film. Podľa mňa a je dosť komplikovaný, asi si ho budem musieť pozrieť ešte raz. Čítal som si o tom Arvédovi Smíchovskom, myslím, že bol Jakub, ten Arvéd je   jeho stredné meno. Čítal som si nejaké informácie, čo mi pomohlo niektoré veci pochopiť. Ten film sa odohráva celý v interiéri, tiež posilňuje divadelnú atmosféru. Mal som pocit, ako keby som sledoval divadlo. Je tam veľmi veľa dialógov, a tá jednota miesta je tam dodržiavaná. Je tam väzenie, potom kancelárie.

Roman Michelko: Gestapo. Viackrát opakovaný ten fígeľ s tou skriňou. Veľmi dobrý trailer je, ak má tie satanistické…mágia.

Tomáš Kičina: V exteriéri nie sú.

Roman Michelko: Ten koniec, tam to letisko, a takéto veci. V podstate nejaká taká ezotertická postava.

Tomáš Kičina: Má to takú dusivú atmosféru, možno aj kvôli tým interiérom.

Roman Michelko: Atmosféra je perfektne urobená, to určite. Človek, ktorý bol opantaný tými všelijakými magickými knihami, bol schopný preto všetko robiť. Na druhej strane udával nejakých ľudí, kolaboroval aj v Protektoráte a potom aj po roku 1945. Veľmi kontroverzná postava, ktorá bola veľmi vplyvná. Veľmi inteligentná, ale teda….

Tomáš Kičina: Ovládal množstvo jazykov.

Roman Michelko: Tak polyglót, presne tak. Troška sa mi zdá, že stvárnenie tej postavy, bolo veľmi ploché, také lineárne. Ten herec urobil čo sa dalo, ten výkon bol veľmi dobrý. Inak dosť málo opozeraná tvár, nie je to často opozeraný herec.

Tomáš Kičina: Viem, čo asi myslíš, mne sa to miestami zdalo, že až príliš teatrálne. Myslím, ten jeho výkon, ale odpúšťal som mu to, lebo naozaj bol dobrý. Potom som si časom zvykol na ten jeho prejav. Myslím si, že to troška prehnali s tou teatrálnosťou. Lebo ten Arvéd nebol zjavne vyšinutý človek, pretože musel si uvedomovať veľa vecí. A bol veľmi prešibaný,  že vedel…

Roman Michelko: Vykorčuľovať zo všetkého možného. Najväčším lákadlom, ktoré ho motivovalo k tomu, aby udával, zrádzal, bolo, že sa pohyboval v kabalistických knihách a vo vodách, bielej, čiernej, neviem akej mágie sa snažil dostať, toto bolo to, čo na neho mali. Tuším, že tam boli aj nejaké prvky homosexuality a podobné záležitosti, takže v podstate bol kompromitovaný. Troška mi to pripadalo ako Šarlatán, tiež podobne tragická postava. Ten podobný motív, podobný typ, podobne  tragický osud, podobne sa dostal do konfliktu s mocou, podobne zle skončil, podobne vydierateľný. Tiež človek s istými až magickými schopnosťami, ktorý ako keby upísal dušu diablovi. Ktorý obetoval svojich blízkych, aj pomáhal, ale akože veľmi komplikovaná postava. Jasné, že na ploche filmu sa to nedá, možno by to chcelo na seriál, možno menej bulvárne. Uznával som, kasový trhák to asi nebude, ale tiež mi tam niektoré veci chýbali dopovedať. Aj tie niektoré veci boli také schematické, aj v tých niektorých väzeniach komunistických, ako ho prevláčali. Nebol popravený, ale zomrel pre nedostatok zdravotnej pomoci, že ho tam nechali niekde zomrieť. Tá jeho karma bola veľmi komplikovaná, popri mnohých veciach, čo chcel niekomu aj pomôcť, a pomáhal v protektoráte, tak potom v komunistických časoch koncom 40-tych rokov a začiatok 50-tych, tuším v 1951 zomrel. Bol väznený lebo príliš veľa vedel, skrátka veľmi tajomná, magická postava. Bolo to len nakusnuté, nebolo tam veľa vecí dopovedaných. Tie časové línie strihali, veľmi nelineárne vypovedaný film, a udržať niť bolo extrémne ťažké, tam sa tie časové línie strihali.

Tomáš Kičina: To je pravda, lebo divák, ktorý by nič o ňom nevedel, bude mať z toho chaos. Ono vychádza to vraj z knihy Jána Poláčeka: Malostranský ďábel. Takže je to podľa knižnej predlohy, tento Poláček robil aj scenár spolu s režisérom. Takže oni boli takí zanietení, veľmi sa zaujímali o túto postavičku, čo bežný divák ho zrejme ani veľmi nepoznal. Ťažko povedať, pre koho robili ten film.

Roman Michelko: Pre seba a pre Českého leva. Poďme, ak sme hovorili o bizáre, tak pre mňa super bizár. Som menej chápavý, ale možno mi to vysvetlíš. Najviac Oskarov chytil Všetko, všade, naraz, aj som pozeral, aj som nechápal. No skús mi to vysvetliť, lebo ja sa naozaj nechytám.

Film Všetko, všade, naraz

Tomáš Kičina: No robila to dvojica režisér, teraz mi vypadli tie mená, ak to po slovenštime , tak Davidovci, jeden je ázijský, druhý je Američan podľa všetkého. Myslím, že oni sú obidvaja Davidovia, tak preto si tak hovoria.  Oni predtým robili taký bizarný film, Švajčiarsky nôž s Redclifom, bralo sa to ako zvláštny bizár. Ku podivu s týmto filmom zaujali akadémiu, čo neviem úplne pochopiť, myslím si, že úplne neverím, že by za to hlasovali akademici.

Roman Michelko: Tam je sedem Oskarov, to nebolo, že v jednej kategórií.

Tomáš Kičina: Mne skôr vadí, že to vyhralo Oskara za najlepší film roka, čo je bláznovstvo, lebo chápem, že niekto má záľubu v týchto bizardnostiach. Ale prehlásiť to za najlepší film roka je absurdné, ten film môže byť pre niekoho zábavný. Mne sa zdal tiež zo začiatku zaujímavý, ale potom to neprináša nič nové, len sériu absurdít. Zdalo sa mi, že si tvorcovia troška aj srandu robia z divákov.

Roman Michelko: Tam boli také absurdné veci, ja som gúľal očami. Ako keby mal niekto osobný problém, a si ho tam potreboval vyriešiť, akože fakt, že mimo. Prvá Aziatka dostala Oskara, tam to bola etnická diverzia. Toto bola asi prvá Aziatka, ktorá získala Oskara v hlavnej úlohe. Je to možné, toto si viem predstaviť, ako politicky korektné. Druhá vec, že to bolo multiverzné, kvantá vesmírov, že ona prišla ako záchrankyňa sveta, takého onakého vesmíru. Úplne sa strácala známa herečka  Jamie Lee Curtis. Ako pekne zostarla, to je jedna vec. Hrala tam nejakú úradníčku. To sa ani nedalo sledovať, film o úplnom chaose, o desiatich rôznych dimenziách v desiatich rôznych vesmíroch. S absolútne absurdnými vecami, kde nejaká Aziatka je aj normálna ženská a potom je superhrdinka. Taký mix Angeliny Jolie s neviem čím, totálna gebuzina. Ja začínam mať zásadne obavy o duševný stav americkej akadémie, lebo to divácky bude vždy len bizár. Keď aj Cohenovci, také žánrové filmy, Táto krajina nie je pre starých, to je kvalitný film.

Tomáš Kičina: Ako keby si naozaj žarty robili z divákov.

Roman Michelko: Tak, keď Rišo Müller má takú pieseň a nadáva tam publiku….Robíte zo seba intelektuálov a teraz vám dáme totálnu sračku, tak nám povedzte, ako to skonzumujete.

Tomáš Kičina: Som zvedavý, či to zožeriete, ale podarilo sa. Ale neviem si predstaviť, tá akadémia má skoro až desaťtisíc členov, tam sú aj herci, že nejaký bežný herec by hlasoval, že toto je najlepší film. Pritom tam boli aj dobré filmy, aj Veľryba, ku ktorej sa dostaneme je dobrý film. Bol tam aj Spielberg: Fabelmanovci, čo je tiež veľmi zaujímavé, ale klasický film, oni chceli zjavne ukázať, pozrite sa, my sme progresívni. My teraz dáme Oskara, aby ste videli, že nie sme nejakí klasickí akademici.

Roman Michelko: Pamätám si, že nejakej známej herečke tesne pred vyhlásením povedali, že áno zaslúžila by si, ale teraz už musí nejaká Aziatka dostať. Keby toto bolo, tak to ešte chápem, veď aj zaujímavé  filmy vyšli…

Tomáš Kičina: Aj ten Parazit bol.

Roman Michelko: Ale to bol kórejský, nebolo to iba…. To som ani nevedel, že je špeciálna kategória pre cudzojazyčné filmy. Ale on vyhral aj tú hlavnú kategóriu, čo je zvláštne, že cudzí film vyhral hlavnú. Akože áno, tá juhokórejská kinematografia, má niečo do seba. Boli tie prvé aj ten Ironic, to som celkom nechápal, ale Parazit úplne fajn. Poďme od bizáru k Veľrybe.

Film Veľryba

Roman Michelko: Toto je pre mňa silná vec. Ja krátky úvod dám, potom doplň. Veľmi dobrý herecký výkon, silný vzťah, ale problematický vzťah otec a dcéra. Homosexuál s morbídnou obezitou, ktorý sa v podstate lúči so životom, našporil jej, chce jej dať peniaze. Nejakým spôsobom rekapituluje svoj život posledný týždeň. Ten koniec bol úplne taký otvorený, ale viac menej, tá pointa bola jasná. Psychologicky dobre vystavaný, aj rezignácia, aj potom ten homosexuálny motív s jeho priateľom. Spracovanie, jeho manželka, dcéra, ktorá na prvý pohľad nezvládnutá puberta, ktorá je odporná. Ale v podstate zachránila toho chlapca, ktorý odišiel od rodiny. Cez Facebook sa spojil a bol jej potom vďačný, čiže ako nechcem povedať krehká dráma otca a dcéry, znovu nájdenej,  lebo osem rokov neboli v kontakte. Naozaj tam to malo niečo do seba, tam bola nejaká myšlienka, tam bol veľmi dobrý herecký výkon. Za masky úplne bomba, tú morbídnu obezitu som naozaj veril.

Tomáš Kičina: Ten Brendan Fraser je veľký chlap, ale oni ešte na neho dali obrovský kostým. Naozaj si zaslúžil toho Oskara. Ja som vedel, že mu ho asi dajú, lebo on tam mal nejaké obťažovanie v Hollywoode, on sa stiahol. Takže dramatický príbeh, dali to tomuto Brendanovi ,a nedali to žiadnemu Aziatovi, výnimočne. Je to podľa divadelnej hry, čo je zrejmé, že sa to odohráva v jednom celkom veľkom byte. Po ktorom sa on ledva vládze pohybovať, skoro vôbec teda, tá morbídna obezita je tam, na hranici života a smrti.

Roman Michelko: Však on mal extrémny tlak 240/140. Ten základný motív je v tom, preto sa to volá aj Veľryba, lebo tam sú z Moby Dicka, z Melvilla pasáže. A vlastne tá dcéra napísala, veľmi talentovaná, aj keď emocionálne nezvládnutá veľmi dobrú esej. Tam napísala ten motív, ešte nie sme na konci, ešte to predlžujeme, aby sme neboli smutní. Tá pointa sa dala v dvoch rovinách nájsť, aj on ako veľryba, veľa symbolických rovín tam bolo. Možno, že úplne povrchný divák si neuvedomí druhý plán, ale na tom Melvillovi to bolo postavené.

Tomáš Kičina: Je to tak. Ten Melville písal o súboji toho kapitána Ahaba s prírodou. Vlastne bojuje proti veľrybe, ktorej dáva až ľudské vlastnosti, ale je to boj s prírodou, čo je absurdný boj. Tento hrdina je dobrý, ktorý v podstate tiež bojuje s prírodou. Bojuje s veľrybou, sám so sebou.

Roman Michelko: To je tá metafora, a tá dcéra v tej eseji ,ten nevyhnutný stret oddiaľuje, aby sme necítili ten smútok. A on si to vzal na seba, pred koncom života ju chcel spoznať, tie rany sa tam otvárali. V podstate odišiel pred ôsmimi rokmi, a ona mu to vyčíta. Vždy keď volal ex, tak sa pýtal na ňu a ona mu mnohé veci nehovorila. Veľa nevypovedaných vecí, pred koncom sa musíme uzmieriť. A povedať si, čo je treba.

Tomáš Kičina: Tam je taká dôležitá vec. Namiesto toho, aby šiel na operáciu a zachránili by mu život, tak jej všetky úspory zverí, a tej svojej pomocníčke klame, že nemá peniaze a je odsúdený umrieť. Ale on tie peniaze má, ale sa rozhodol, že keďže odišiel s milencom, tak sa cíti vinný. Aj tá vina má za následok to jeho extrémne prejedanie. Čiže zanechá všetky úspory dcére, a vlastne sa týmto spôsobom aj zabíja.

Roman Michelko: Ako také seba poškodzovanie. Je tam aj také, keď sa začne tvrdo prejedať. Nemá zdravotné poistenie, tá ošetrovateľka mu to vyčíta, že 900 dolárov jej chcel dať na auto, a ona si to nechcela zobrať, lebo si myslela, že je nemajetný. Či došlo k zmiereniu, tá posledná scéna je svetlo, svoj širák odhadzuje ďalej, keď dôjde ku interakcii so svojimi študentmi. Dobre, už sa vám podarilo ma odpáliť, tak teda končíme. Už budete mať iného lektora, tam sa teda zapol. Potom hodí ten notebook, ktorý mu jediný sprostredkoval kontakt so svetom definitívne. Potom sa snaží ísť ku dcére a tam je to svetlo.

Tomáš Kičina: Ona ho nejakým spôsobom hecuje, aby sa postavil na nohy.

Roman Michelko: To bolo predtým ešte, a potom on sám išiel od seba. Najprv ho hecovala a videla, že nie, a potom ona prišla naštvaná, lebo jej mal napísať nejakú seminárku, ktorú nečítala, a on jej ju nenapísal. Ale to čo si myslel, že mal najlepšie o tej veľrybe, ona ju nedostala, a bola naštvaná na neho. On sa sám postaví a ide.

Tomáš Kičina: To nevieme inak, či sa sám postaví. Alebo či to nie je…

Roman Michelko: Tá pointa, ako keby otvorený koniec, ale on nebol otvorený.

Tomáš Kičina: Pravdepodobne, ak sa postavil, tak skonal.

Roman Michelko: Tak, tak. Bolo to tak kvázi otvorené. Američania nemajú radi taking off filmy s otvoreným koncom, tak tam bol taký kompromis.

Tomáš Kičina: Čo inak hovoríš na to, že tomu bolo vytýkané, že je to príliš sentimentálne miestami.

Roman Michelko: Ja si myslím, že to neskĺzlo do gýču.

Tomáš Kičina: Bolo to miestami na hrane, ale neskĺzlo  to do gýču. Aronofsky je dobrý režisér, vedel do čoho ide. Myslím si, že je to jeden z najväčších talentov súčasného filmu.

Roman Michelko: Verím, že od neho uvidíme viac, ako od tých dvoch DD.

Tomáš Kičina: Tak on má za sebou veľmi výrazné filmy. Neviem, či si videl Čierna labuť, čo je tiež dobrý film.

Roman Michelko: S Natalie Portman?

Tomáš Kičina: S Natalie Portman .

Roman Michelko: Samozrejme.

Tomáš Kičina: On robí väčšinou vizuálne bohaté filmy, toto netradičné. Vizuálne to bolo zaujímavé, ale hlavne také naturalistické. Ja som sa z počiatku bál, ako tam dal masturbovať toho chlapíka.

Roman Michelko: Sekol to naraz, on mu to prepojil, že ten misionár musel tam čítať…Posledné chvíle života chcel zažiť esej od svojej dcéry, posledné chvíle, keď má zomierať, tak poprosil, nech mu to niekto číta. Ten vzťah s dcérou aspoň takto to mal.

Tomáš Kičina: Zaujímavý je aj ten kontrast medzi tým odpudivým zovňajškom, a tým láskavým vnútrom, čo je jeden z motívov, na ktoré chcel upozorniť.

Roman Michelko: Tento film mal myšlienku. Na rozdiel od toho Všetko,všade,  naraz, to nemalo nič. Jednoznačne by som odporúčal Veľrybu, a neodporúčal to predchádzajúce.

Tomáš Kičina: Kto má záujem vidieť niečo bizardné, tak mu odporúčam Všetko, všade, naraz.

Roman Michelko: Otázka je, či vydrží do konca.

Tomáš Kičina: To je otázne. Ak sa to niekomu páčilo, tak ja mu fakt gratulujem.

Roman Michelko: Napíšte, to som fakt zvedavý.

Tomáš Kičina: Tiež by som bol zvedavý, ak sa to teda niekomu páčilo, že prečo. Je tam tiež záľuba v bizáre, ale aby vyhrávali takéto filmy ocenenia, mimochodom, vyhral iba v Spojených štátoch. Vyhral Indipendent, ale Oskara. Ako nezávislú cenu by som ešte mu dal, ale prečo Oskara, je to štylistický experiment. Je tam strašný chaos, a oni sa snažili pretaviť na rodinnú drámu, čo inak nefunguje.

Roman Michelko: To nešlo, to sa nedalo vôbec chytať.

Tomáš Kičina: Ako bizár, ok, fajn. Ak má niekto záujem v bizardných štylistických experimentoch.

Roman Michelko: Ak je masochista, nech ide.

Tomáš Kičina: Ale kto chce vidieť kvalitný a zaujímavý film, no zaujímavý možno bude v tej forme.

Roman Michelko: Keby to nemalo toľko Oskarov, keby som o to nemal kecať, tak to nedopozerám.

Tomáš Kičina: Jednoducho to treba brať ako bizár, a nemalo to podľa mňa robiť na tých Oskaroch.

Roman Michelko: Veľmi pekne ti ďakujem za to, že sme tu tak spoločne zhodnotili filmy. Samozrejme budeme ďalej sledovať, predpokladám, že na budúci mesiac dáme znova, so zaujímavejšími filmami. Každopádne prešli sme tie ocenené, takže poslucháči si môžu vybrať, či im to stojí za to, splašiť a pozrieť. Niektoré stoja za to, niektoré sme darovali, tak uvidíme, budeme čítať všetky komentáre. Keď ste to videli, tak napíšte, budeme to čítať. Ďakujem ti za účasť.

Tomáš Kičina: Ďakujem aj ja.