PodcastyPREPIS Podcastu Veci Verejných s Romanom Michelkom a Ľubom...

PREPIS Podcastu Veci Verejných s Romanom Michelkom a Ľubom Huďom – Zverejnenie utajených dokumentov Pentagonu svedčí o pokrytectve elít Západu

-

PREPIS Podcastu Veci Verejných s Romanom Michelkom a Ľubom Huďom – Zverejnenie utajených dokumentov Pentagonu svedčí o pokrytectve elít Západu

– Ukrajine pred blížiacou sa ofenzívou chýba dostatok vojakov, munície a zbraní. Je teda veľmi pravdepodobné, že Kyjev nedosiahne stanovené ciele stanovené v jarnej ofenzíve. A naopak hrozí, že príde o bojaschopnú armádu.

– Šanca Ukrajiny vyhladovať Krym tak, ako sa to stalo pri Chersone, už nehrozí. Rusi sa poučili, nemajú už len jednu líniu obrany, ale tri a sú na prípadnú ofenzívu veľmi dobre pripravení. Každá ofenzíva bude znamenať malé územné zisky za cenu obrovských strát.

– Ukrajinci už nemajú skadiaľ brať nových brancov, sú vyčerpaní, dostali sa na dno svojich možností.

– Miliardy dolárov, ktoré Západ posiela Ukrajine, nemá za následok zásadnejší postup pri vytláčaní ruských vojsk. Očakávania Západu boli väčšie a v dlhodobom či strednodobom období to môže znamenať, že miera pomoci Ukrajine bude klesať.

– Začatie mierových rozhovorov zo strany Zelenského by mohlo byť veľmi riskantné. Nemá pod kontrolou všetky ozbrojené zložky a vojnová propaganda nepripravila spoločnosť na taký zásadný krok.

Resume z uniknutých informácii je nasledovné: Západ sa o Ukrajinu nepostará a tá na jeho sľuby môže len doplatiť. Vojna na Ukrajine nemá dobré riešenia, má len zlé a veľmi zlé. Ukončenie krízy si vyžaduje ťažké, ale nevyhnutné kompromisy, ktoré bude veľmi náročné presadiť. Ale čím dlhšie bude utrpenie trvať, tým vyššiu cenu za to Ukrajina zaplatí.

Podcast na Spotify:

PREPIS PODCASTU:

Roman Michelko:  Vážení priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom pravidelnom podcaste Veci Verejných. Ako som už v nedeľných VVčkách avizoval, bola to prvá téma, ktorú ste si troška prekvapivo sami vybrali, zahranično-politická téma. Ten masívny únik utajovaných informácií, ktoré mali americké spravodajské služby ohľadne NATO. To sú informácie, ktoré dostávajú lídri sveta na stôl. Či už je to Biden, Von der Leyenová, alebo Stoltenberg a podobne. Dneska budeme s Ľubom Huďom, teda našim expertom a odborníkom riešiť práve toto. Vitaj.

Ľubo Huďo: Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.

Roman Michelko: Sľúbil som, prejdeme si to, čo som odčítal z našej, alebo aj zahraničnej tlače. Však samozrejme, to sú zdroje len interpretované, aj Washington Post to pustil a kde kto. Poďme k takej bizarnosti, že tieto super utajované informácie vypustil 20-ročný takmer tínedžer, nejaký ajťák z Národnej gardy, čo ani nie je armáda. Akože jednotlivé štáty majú Národnú gardu a potom je federálna armáda. Všetci sa divili, že ako to je možné, veď odišiel im Snowden a urobili mega opatrenia. Takýchto 300 zásadných strán, on to normálne vytlačil, lebo v elektronickej podobe tam sú veľké bariéry a tak ďalej. Naskenoval a dal to potom na disky a tak to išlo ďalej. Čo si myslíš, ako sú zabezpečené spravodajské služby, tie najlepšie, my keď sa smejeme, že NBÚ dalo kód 1,2,3 a tak ďalej, ale FBI, CIA a tak ďalej, to čo hovorí o Amerike?

Ľubo Huďo:  To vytvára  veľmi zvláštny obraz, mocnosť sveta. Naše médiá, ak prezentujú, najsilnejší človek sveta je americký prezident. To čo si naznačil, tá sieť tých rôznych služieb: CIA, NSA, je tam Úrad riaditeľa spravodajskej služby. Sú tam letectvo, námorníctvo, kozmické sily a tak ďalej, DIA, to je spravodajstvo ministerstva obrany. No máte to komplexne všetko pokryté, navyše ak vieme pri úniku týchto materiálov, ako špicľovali všetkých svojich spojencov. Jasné, všetko sa nedá ustrážiť. Paradoxne, že to nie je prvý krát, aféra Wikileaks 2010, 2011, Manning  alias Manningová už. Tak isto mladý človek, pôsobiaci v americkej armáde a zverejňuje určité veci, s ktorými sa vnútorne nemôže stotožniť, potom je tu Snowden v 2013 a Jack Teixeira v 2023. Čo všetkých týchto ľudí spája, to nie sú špióni, ktorí boli zverbovaní nejakou tajnou službou, najlepšie ruskou však, ktorí by pracovali pre cudziu mocnosť. Nešlo o peniaze, ani Manningovi, ani Snowdenovi, ani Teixeirovi. Rôzne také úvahy, že sa chcel pochváliť pred priateľmi, no pochválil sa, ale tá motivácia. Sú to ľudia, ktorí nie sú najatými špiónmi, zradcami a podobne. Nie sú spokojní s tým, ako funguje americký systém. O tomto poslednom zatknutom a odhalenom Jackovi Teixeirovi konštatujú, že je to vlastenec, je to kresťan, a nie je spokojný so systémom. Zaujímavé je, tá otázka, či je to zločinec alebo hrdina. Pretože časť Republikánov, známa Marjorie Taylor Greene ako kongresmanka, hovorí, že je to hrdina, lebo zverejnil pravdu. Ak sa pozrieme aj v rámci médií, a to sa dialo aj Snowdenovi, tým bol povestný aj v rámci Slovenského rozhlasu, dočasne poverený minister Naď, ktorý žiadal pre Snowdena najprísnejšie tresty,  aký je to zradca. Na druhej strane, keby sa niečo také stalo v Rusku v rámci FSB, alebo GRU a podobne, bol by to hrdina. Bol by to hrdina, že demaskoval zákulisné veci, ktoré svedčia o tom, že v politike nie je žiadna fair play, a hrajú sa zákulisné hry. Takže ten rozdielny prístup vypovedá aj o prístupe Takzvaných novinárov k tejto kauze.

Roman Michelko: Čo si povedal, títo traja to nie sú, že špióni, to sú takzvaní whistebloweri, to sú populárni dnes ….

Ľubo Huďo: Čiže oni len poukazujú na to, že systém je nespravodlivý a pácha určité špinavosti. Dnes je taká atmosféra, že whistebloweri by mali byť oceňovaní, lebo sú to ľudia morálnych a etických kvalít.

Roman Michelko: Skúsme presne definovať whisteblower je, ak vidí niekto, že sa nejaká nekalosť deje v nejakej organizácií, a poukáže na to, a dostávajú ,,biele vrany“. U nás vznikol aj Úrad na ochranu whisteblowerov, čiže majú im dávať podporu a tak ďalej. Ale samozrejme, to musia byť tie správne informácie, z tých správnych organizácií, ale nie takto. Už keď sme pri Manning, tak ona dostala 52 rokov, ale dostal, neviem…

Ľubo Huďo: Asi už dostalo.

Roman Michelko: Počkaj, ale vieš, že ak odchádzal Obama, tak jej dal milosť. Po nejakých desiatich rokoch odišla.

Ľubo Huďo: Ale psychicky totálne zlomený človek.

Roman Michelko: Ja si myslím, že ona mala s identitou problém od začiatku. Tam je otázka, že aký je výber do spravodajských služieb, lebo ak človek, ktorý má identitné problémy, kde robí na takomto mieste, kde ide k prísne tajným. Akože u nás sa hovorí, že sú brutálne previerky, ale aké má Spojené štáty previerky, tak ja už naozaj neviem.

Ľubo Huďo: Veď práveže tí ľudia, ktorí to vyniesli majú vysokú bezpečnostnú previerku. To, že majú problém s identitou, to je iná záležitosť, inak je to trendy v rámci novej agendy. V poriadku, to je ešte plus. Ale to, že tí ľudia majú vysokú bezpečnostnú previerku sú ochotní niečo také urobiť. Ja hovorím, že dobre, že to urobili, ale neprekvapilo to.

Roman Michelko: Možno bude do Kongresu kandidovať za nejaký ultra liberálny okrsok. Ona myslím, že s AOC by si veľmi dobre padla do oka, s Cortesovou. Dobre, poďme ešte posledný moment, Assange, stále je tu problém s jeho vydaním, ako to ty odhaduješ? Konzervatívna vláda Rishiho Sunaka  ho dá do Spojených štátov alebo nie? Trest smrti mu nehrozí, ale doživotie áno, a to by znamenalo pri jeho labilite trest smrti. Ako to vyzerá, to švédske obvinenie kvôli ktorému ho zatkli v Británii, a kvôli ktorému bol x rokov na ekvádorskej ambasáde, vlastne, zrušili. Takže dôvod prečo ho zatkli, je už pasé. Ale samozrejme je otázne, či vláda Konzervatívcov je len poskokom americkej vlády, ako to vidíš, aké sú jeho perspektívy?

Ľubo Huďo: Myslím si, že či Konzervatívci alebo Labouristi, ono sa to často blíži k tomu, čo je v Amerike či Republikáni, alebo Demokrati. Tá politika ostáva rovnaká, a Británia je poskokom alebo opačne. Tu sú rôzne teórie, Izrael, Veľká Británia, Spojené štáty, kto je veľký brat, kto komu slúži. Ale je to súhra, myslím si, že hrá sa o čas a po takej dlhej dobe je na tom Assange už veľmi zle. Ja si myslím, že oni ho chcú uštvať, lebo pochopiteľne vyvoláva to kritiku aj na pôde Európskeho parlamentu, hoci to predstavuje menšinu tých ľudí, ktorí sa o neho zaujímajú. Opäť je to o pokrytectve, tak Navaľnyj a Cihanovská sú na programe každý deň, a na Assangea sa už  zvysoka kašle. Ja mám dojem, že najlepšie pre nich by bolo, keby spáchal samovraždu. My sme ho nevideli, ale pozrite sa.

Roman Michelko: Tuším extradičný proces je dva a pol roka, od kedy odišiel z ambasády. Tam sa menilo vedenie v Ekvádore, takže…

Ľubo Huďo: Zbavili sa ho, v podstate sa ten čas naťahuje, a to je cesta, ako takého človeka uštvať,  aby sa stratil do zabudnutia.

Roman Michelko: Tak je veľa aktivistov, on zase sa len tak nestratí, stále je to otvorené, stále sú nové a nové odklady.

Ľubo Huďo: Informácie o tom sú, ale ak si zoberieme kampaň v hlavnom prúde, kedy sa on objavuje, v našich hlavných správach. Ako zriedkavo sa prináša informácia, máme tu iných takzvaných disidentov. Assange nevyhovuje ani politickým elitám, ani hlavnému mediálnemu prúdu, lebo týkalo sa to USA, Británie a západných spojencov.

Roman Michelko: Mal utiecť nie do Británie, ale do Ruska…

Ľubo Huďo: Ako Snowden, a je tichučko okolo neho. Šikovne Honkong nemohol pomôcť, tak musel ísť do Ruska.

Roman Michelko:  Poďme teda k tomu, čo bolo v tých utajovaných informáciách, a témou dnešnej debatky, že ako spravodajské služby reálne objektívne vidia informáciu, aká je diametrálna odlišnosť od toho, ako to interpretujú politici, tí vedia aká je realita, hovoria niečo iné a vlastne klamú. Uvedomujú si, že tá ofenzíva, ktorá má byť, ak skončia tie blatá, rasputica, či ako sa to volá. V podstate by ich mali vytlačiť, nedajboh na hranicu s Ruskou federáciou, alebo minimálne na úroveň z roku 2014. Ale oni hovoria, že stanovené ciele sa sotva môžu dosiahnuť.   Očakávajú minimálne územné zisky, dnes som si pozrel, že Bachmut je 88% už ruský. Ukazuje sa, že relatívne sa dokážu účinne brániť, ale na ofenzívu to nehrozí. Prečo je ten naratív, že počkajte príde jarná ofenzíva, do leta to vyriešime, do leta ruské pozície padnú, a tak ďalej. Vedia, že to tak nie je, prečo to hovoria?

Ľubo Huďo:  To je skutočne, povedal by som paradox, no ale s tým musíme rátať. V politike sa nehrá s otvorenými kartami. Sú tu dve polohy, toto je vojna, skutočná vojna, ako fyzická vojna, a potom je informačná vojna. V rámci tej informačnej vojny sa vypúšťajú rôzne správy a pôsobí sa na atmosféru spoločenskú. Pozrite sa. Ukrajinci majú nádej, hovorím oficiálnu verziu. Budeme pokračovať v sankciách, budeme ich zásobovať vojensky a po každej stránke, a mediálne ich budeme presadzovať, pretože napokon je ich víťazstvo isté. Skôr, či neskôr, ale myslím si, že to nezodpovedá realite. Čo o tom svedčí je napríklad Známi think-thank RAND Corporation, ten v 2019 pripravil strategický plán s názvom ,,Ako zničiť Rusko“. Tam boli všetky tie metódy, vyzbrojovať Ukrajinu, sankcie, udrieť na Rusko tam, kde má najslabší článok. Čiže ropa, plyn a to všetko sa začalo realizovať, ale to bola správa z roku 2019 a teraz je nová správa z januára 2023, kde už RAND Corporation, mimochodom nezisková inštitúcia, financovaná Pentagonom, tajnými službami, rôznymi mimovládkami, už konštatuje veci, ktoré v našich médiách moc nerezonujú. Napríklad, že Ukrajina sa bude musieť v budúcnosti vzdať určitých území, obetovať ich za mier, vďaka mierovým rokovaniam.  Pretože nie je reálne, to už tvrdí RAND Corporation, že oslobodí všetky tie územia, a znovu to bude Ukrajina ako v roku 2014. Tak isto v rámci RAND Corporation, ten protiputinovský prevrat, vieme, Putin má rôzne choroby, je tam zápas tých elít.

Roman Michelko: Teraz myslíš tie hoaxy, ktoré sa púšťajú, aby to niekto pochopil…

Ľubo Huďo:  Tie naše médiá hlavného prúdu, ktoré to vypúšťajú a zásobujú verejnosť, ktorá je pripravená na to, že to už v Rusku určite každú chvíľu padne, Putin sa musí zdravotne zložiť, Ukrajinci sa už blížia ku konečnému víťazstvu. Taká je u nás informačná predstava. A opäť tie rôzne rady, ktoré sú, ste na strane Ruska alebo Ukrajiny? Tu nemusíme byť na ani jednej strane, buďme realisti. Majme informácie, ktoré zodpovedajú danému stavu. Ako vidíte aj americkí stratégovia, ktorých si práve ozbrojené zložky a tajné služby objednávajú tieto analýzy . Konštatujú, že to reálne víťazstvo, ktoré je v médiách, pravdepodobne Ukrajina nedosiahne. Musí súhlasiť s územnými ústupkami, riešením je mierová koexistencia a dokonca, čo sa od začiatku hovorilo, že obeťou by bola prípadná neutralita. Ale ak nad tým uvažujú v RAND Corporation, tak má to celkom reálne základy, hoci ten obraz, ktorý máme aj dnes, ako je to v Bachmute, ako ďalšie zbrane pôjdu na Ukrajinu, tomu nad čím sa skutočne v úzadí uvažuje, ako keby, nezodpovedalo.

Roman Michelko: Druhá vec, ktorá je, že stále je tu taký naratív, ktorý hneď od začiatku všetci príčetní ľudia povedali, že to je mimo reality a to je ten model, že v podstate Krym bude znova ukrajinský. Všetci analytici vedia, že by Rusko možno za určitých okolností mohlo oželieť  časť tej Novorusije, asi Doneck a Luhansk, ten rok 2014 asi už nie. Ale tú úroveň ďalších ziskov, ale kompromis s Krymom je asi nie predstaviteľný. Je úplne mimo, v podstate ten ich model ukrajinský je ako bol pri Chersone, že uzavrú prístupové cesty, chcú zničiť zásobovacie línie, vyhladovať to tam. A vlastne z Chersonu sa v podstate, tí Rusi stiahli. Varenie žaby tomu oni hovoria, tento model je, ale v rámci Krymu, asi, nie realistický.  Oni môžu zbombardovať Kerčský most, to sa ukázalo, ako nie nemožné.  Dnes je spojenie s koridorom až do Ruska, čiže zásobovacie línie sú zabezpečené, nie je možné, aby, akože izolovali Krym, myslím si že je to nemožné. Prečo tento naratív,  prečo to stále hovoria, že Krym bude ukrajinský, ako toto vnímaš?

Ľubo Huďo: Krym v prvom rade má strategickú pozíciu, ak je ukrajinský, tým pádom majú veľké plány Spojené štáty a NATO, čo je pre Rusko neprijateľné. Niekde inde sa môžu kompromisy uzavrieť, ale v prípade Krymu, si myslí, že sa ho Rusko nikdy nevzdá, za akúkoľvek cenu. Ono je tam neustále snaha, samozrejme. Aj teraz vlastne v tejto vojenskej situácií, Rusi sa vo veľkom opevňujú pri Melitopoli a Enerhodare. Tam sa snažia Ukrajinci preťať to spojenie s Krymom, a dostať sa na pobrežie Azovského mora. Od začiatku je otázka Krymu, že ak by ho Rusko nemalo k dispozícií, alebo ho neovládalo, tak je tam nepochybne americká základňa, a americké pozície, a samozrejme, že to vyhovuje geopolitickej koncepcii Spojených štátov.  A navyše si zoberme to zloženie obyvateľstva. Áno boli tam Tatári, boli tam Ukrajinci, ale drvivú väčšinu obyvateľstva tvoria Rusi. Ďalší faktor, ktorý je podľa mňa dôležitý a svedčí o tom, čo sa doteraz na Ukrajine dialo. Ak by aj Rusi obetovali Krym, tak si viem nie len ja predstaviť, že aké etnické čistky nastanú na Kryme. Pretože to nie je žiadna novinka, Ukrajinci majú bohatú históriu s etnickými čistkami. Nehovoria od roku 2014 vo vzťahu k Donbasu, vo vzťahu rusko-jazyčnému obyvateľstvu, pričom 30% obyvateľov Ukrajiny hovorí rusky. Ten prístup Ukrajiny, ktorý nastal svedčí o tom, že mnohí obyvatelia by boli automaticky označení za kolaborantov, a vieme, že či sú to ruské alebo ukrajinské bezpečnostné sily, sa priveľmi nehrajú s ľuďmi. Na ľudskom živote tam veľmi nezáleží. Takže Krym zo strategického hľadiska, ale aj z etnického hľadiska si nemôžu dovoliť Rusi opustiť Krym, alebo sa dohodnúť na tom, že bude znovu ukrajinský. To je len taký sen, ktorému možno že neverí ani samotný Zelenský, ale myslím si, že s týmto nerátajú v Pentagone.

Roman Michelko: Oni na začiatku, keď boli tie rokovanie v Istanbule, tak dali takú ústupovú líniu, že status Krymu sa malo na 10-15 rokov o tom rokovať, a dávali všelijaké signály, že nemôžu to povedať hneď v tejto chvíli, ale nechajme to uzrieť a budeme rokovať, potom sa urobí nejaké referendum a potom ho budeme akceptovať. Toto bolo hneď na začiatku konfliktu a vyvolávanie týchto nerealistických predstáv je samozrejme mimo. Druhá vec, že samozrejme do istej miery sa propagandisticky využila tá rýchla ofenzíva pri Charkove. Vtedy vytlačili celú charkovskú oblasť, tam si treba uvedomiť, že urobili veľkú chybu Rusi. Mali jednu obrannú líniu, dneska majú tri. Tento fígeľ už Ukrajinci druhýkrát neurobia, že urobia nejakú brutálnu ofenzívu. Navyše v tom treťom bode sa hovorí, že dnes je tu brutálna vyčerpanosť. Miera nových odvodov je na Ukrajine oveľa menšia ako v Rusku, samozrejme, niet už z čoho. Je to neporovnateľné, iná krajina. Vyčerpanosť jednotiek v Bachmute je, aká je. Tam sa ukazuje, že zúfalo sa bránia, ale na ofenzívu to nestačí. Síce sa hovorí, že jednotky na ofenzívu sa pripravujú mimo fronty a sú to odpočinuté jednotky. Preto tých ďalších nechajú vykrvácať v Bachmute, aká je podľa teba šanca, teraz poďme k ďalším veciam, že Západ v rámci možností vyzbrojuje Ukrajinu. Je to troška optický klam, my sme im dali 4 výbehové stíhačky, ktoré odleteli, ostatné tam odviezli a budú sa vzájomne kanibalizovať. Niečo dali Poliaci, hovorí sa o Lepardoch, čo sú tanky z 80-tych rokov, čiže nejaké 35-40 ročné, nejaké ďalšie zbraňové systémy. Dali sme, predali sme Zuzany, ale sú tuším nejaké švédske húfnice, dokonca portugalské. Toto je rádovo v stovkách kusov, tuším 130, ale 140 tankov, troch druhov by malo ísť na Ukrajinu, čo je logistické peklo. Koľko má ruská strana 1500, lebo viem, že nejakých 500 sú straty, oni ak 140, tak to je úplný zlomok. Samozrejme sa hovorí, že dostrel Leopardov je väčší ako tých T-72jok. Že môžu skôr zaútočiť, že je to strategická výhoda a podobne. Nejakých 140 tankov môže zmeniť, strategickú iniciatívu, strategickú pozíciu? Himmarsy sú samozrejme tiež veľký zdroj, tam je problém s muníciou, čo má do 40 kilometrov, alebo do 120 kilometrov dostrel. Aké šance sú podľa teba, že povedzme, že sa pripravuje v zázemí ofenzíva a zbierajú sa rôzne výbehové typy západnej techniky. Má šancu prelomiť tri obranné línie, mínové polia, a všetky tie veci ukrajinská armáda vníma nejako zásadnejšie.

Ľubo Huďo:  Ak hovoríme o tých stavoch z hľadiska určitých údajov, aj z tých, ktoré unikli v rámci týchto odhalených správ, Rusko disponuje 3000 tankami, prišlo o 2000, Ukrajina 1700. Čiže ak sa tam bavíme o zopár týchto kusoch a Leopardoch, že by to zohralo úlohu? Ukrajinci majú 1700, oproti ruským, 3000 tankom. Takže tých 140 je skôr mediálna ukážka, že pozrite, Nemci nám pomáhajú. Pomáhajú nám spojenci, ale čo to znamená, pri celkovom objeme tých zbraní? Rusi majú ešte nejakých 5000 delostreleckých systémov, oproti ukrajinským 3000 systémom. Čiže napriek tomu, že sa tam dodáva určitá technika, nevyzerá to aj avizovaná ofenzíva, ktorá má byť. Čo si spomenul, vzhľadom na bahnitý terén to môže byť, až začiatkom mája. Na to rozloženie síl si myslím, že to uviazne, tak ako v 1.svetovej vojne pri Verdune. Opäť budú pribúdať, či technické, či ľudské straty. Aby sa pohla tá línia nejako výrazne, tá predstava, že Ukrajina vyženie kompletne tie ruské vojská z celého územia vrátane Donbasu, vrátane Krymu, je iluzórna. Tak isto predstava, že Rusi obsadia celú Ukrajinu a budú ovládať celú vládu, je tiež scestná. Tá skúsenosť, kde sa dvaja bijú, vyčerpávajú sa ľudsky, technicky, zdroje, a tak ďalej. Vyčerpáva sa Rusko, vyčerpáva sa Ukrajina, a zdá sa, že niekomu to náramne vyhovuje. Aj pokiaľ ide o tie uniknuté správy amerických tajných služieb. Američania nemajú spojencov, oni majú vazalov. Prečo odpočúvali aj Zelenského, aj Izrael, Južnú Kóreu a ďalších svojich spojencov odpočúvajú? Vieme, že v súčasnej argumentácií sa novinári hlavného prúdu odvolávajú na predchádzajúce udalosti, a spomína sa myšlienka predstaviteľa komunistickej revolúcie Lenina, dôveruj, ale preveruj. Údajne on je autorom tejto myšlienky, ale vyzerá to, že americká administratíva a bezpečnostné služby sa tomu priblížili. Keď špicľujú vlastných spojencov, ešte aj Zelenského, tak asi tiež nedôverujú, preverujú.

Roman Michelko: Tak oni aj Merkelovú odpočúvali. Zelenský hlboko predpokladal , že to tak je. Nebolo to žiadne prekvapenie. Na začiatku išlo o to, aby sa spojenci nedozvedeli, v akom stave je ukrajinská armáda. Čiže nedá sa povedať, že by boli urazení, oni s tým rátali.

Ľubo Huďo: Musia s tým rátať. Jednoducho Američania špicľujú všetkých, buď sú ostatní poslušní vazali, alebo potom je problém. Takže Ukrajina pre nich je darmo prezentovaná, že to je tá krajina, ktorá bojuje demokratické princípy, za európske hodnoty. Im ten súboj vyhovuje, vyčerpávanie Ruska, zruinovaná Ukrajina, ktorú obetovali v rámci proxy vojny. Zarážajúce je, že politici, ktorí by mali byť zodpovední k osudu Ukrajiny a Európy, a mali by uvažovať inak, ako o konečnom víťazstve, niektorej z týchto bojujúcich síl. Pretože je to pozičná vojna, kde sa navzájom vyčerpávajú a likvidujú.

Roman Michelko: Tam je problém v dvoch rovinách. Ak by Ukrajina urobila ofenzívu súdneho dňa, a vrhla by všetky jednotky do zničujúcej ofenzívy, kde by nedosiahla tie ciele, nevytlačila by Rusov. Mohla by tam prísť o gro schopnej armády, a bola by voči Rusku bezbranná. Čiže tam nie je otázka, že buď, alebo, ale hlúpo naplánovaná a nerealistická ofenzíva, by mohla viesť k zrúteniu obranyschopnosti Ukrajiny. Čiže to by bol opak toto, čo chcú dosiahnuť. Ja o tom dlhodobo uvažujem. Jedna vec je vojenská situácia, rozdané karty, konvenčné zbrane, kapacity a všetko možné. Druhá vec je politická priechodnosť rokovaní, o nejakom prímerí. Dobre Azov je rozprášený, ale vznikajú iné, para militantné jednotky. Sú tam tvrdí radikáli a je vybičovaná atmosféra. Zelenský, aj keby chcel začať nejaké mierové rokovania, tak v tom čase, to asi ešte nie je možné. On práve hovorí, že  Západ by ho mal podržať, mal by zlikvidovať tú nejakú vojenskú opozíciu. Tam sa hovorí, že minister obrany ho možno vyzve vo voľbách, lebo má vysokú mieru dôveryhodnosti. Čiže jedna vec sú analytické materiály a fakty, ktoré poznajú spravodajci, druhá vec je politický rozmer. Tam by musel aj  Západ tlačiť na realistické riešenia. Je to pakt, ktorý k ničomu nevedie a predstavuje len ľudské a materiálne straty. Pokúste sa o nejaké zastavenie bojov, ak by Západ, ak by Biden, a  všetci títo lídri nechodili tam, a hovorili bojujte, budeme vás podporovať dokedy bude treba, čo nie je pravda. Tak  by možno vznikol priestor na začatie hľadania inej, než vojnovej cesty. Detto Rusko, ono asi nie je teraz pripravené sadnúť si za rokovací stôl. Johnson to pokazil, ak bol na začiatku rokovania v Kyjeve a povedal Zelenskému, ak začnete rokovať, tak akákoľvek pomoc končí. Tým pádom sa zatiahli do tejto vojny. Ako ty vidíš v časových horizontoch, kedy Západ, Rusko, Ukrajina pochopí, že to bude naozaj Verdun, že to bude extrémne zničujúca vec, ktorá žiaden win win nemôže doniesť?

Ľubo Huďo: Ja si myslím, že tí vojenskí stratégovia, nech už sú akokoľvek zameraní na určité ciele, tak chápu túto situáciu. Čo my si tu dvaja rozprávame, si myslím, že im je úplne jasné, preto som spomínal RAND Corporation. Pretože aj im je už jasné, že žiadne víťazstvo jednej alebo druhej strany nemôže nastať. A riešenie je jedine mierové. Ten čínsky mierový plán, ktorý sme rozoberali, im ešte nevyhovuje v danom štádiu. Ja si myslím, že s tými prípravami na ofenzívu, sú tu dve cesty ako si naznačil. Buď pôjdu Ukrajinci vabank a zničia sa tak, že už nebudú ničoho schopní po tejto ofenzíve, alebo naopak pochopia, že tu už nie je iné riešenie, ako na základe ústupkov a kompromisov dôjsť k mierovému riešeniu. Jedna aj druhá strana si myslím, ak sme hovorili o príprave ofenzívy, že sú pripravení. Dobre, pri Bachmute krvácajú, ale pripravujú sa teda ďalšie oddiely. Sú teda zmobilizovaní, ale je obrovský problém aj na ruskej, aj na ukrajinskej strane pokiaľ ide o mobilizáciu. Tie vyhlásenia, ktoré sú, ako si aj naznačil, Zelenský môže teraz ťažko hovoriť o mierových rokovaniach . Celý ten čas burcuje vojensky, ako Ukrajina zvíťazí, vyženie ich a do konca tohto roku to bude vyriešené. Skôr to vidím tak, že teraz sa to zlomí, som Sibyla, teraz v súvislosti s májom. S touto ofenzívou ak nastane, to môže byť aj o viacerých malých ofenzívach na viacerých miestach. Keď zistia, že z tej patovej situácie sa nevedia dostať, dôjde na mierové rokovania. Otázka je, čo to bude znamenať aj v Rusku, aj na Ukrajine. Kto sa bude radikalizovať na domácej scéne, pretože v Rusku to už je Prigožin už kritizuje predtým ministerstvo obrany, teraz hovorí, že existujú určité elity v Rusku, ktoré nie sú spojené s politickým vedením, ale majú určitý vplyv. Tieto si chcú zachovať svoje materiálne postavenie a preto obetujú Rusko a je možné, že budú vracať územie, ktoré Rusko dobylo.  Zatiaľ, čo on tvrdí nie, aj za cenu dočasnej porážky pokračovať vo vojne. To isté bude na Ukrajine, pretože Zelenský, ako mierotvorca zlyhá v očiach radikálov. Tí sú presvedčení, že tá Ukrajina musí zvíťaziť s podporou Západu samozrejme. Bude v ich očiach zradca, ak prístupy na mierové rokovania, čiže teraz je každý v ťažkej situácii.

Roman Michelko: To som sa ťa chcel spýtať. Prigožin, šéf Wagnerovcov, ktorý najprv bolo, že bojuje s ruskou armádou a robia si problémy, nedostáva dosť munície, chceli ho vyšachovať. Už teraz vraj sa spojil, už dostáva zásobovanie. On teda vraj povedal, krajne kacírsku vetu: ,,Uviazli sme niekde je to zlé, zastavme to, vyhlásme dočasnú prehru, ale potom musíme ísť na úplne víťazstvo“. Tak samozrejme to je jedna vec. Častokrát sa hovorí, že Wagnerovci sú politicky mimo, že Bachmut nemá strategickú polohu, ale ide o symbol, že vlastne jediná línia, kde sa tvrdo bojuje je Bachmut. Ten má pod palcom Prigožin, ak už hovoríme o tých mierových plánoch. Hovorili sme o tom čínskom. Na začiatku sa hovorilo, že najväčšiu šancu má Turecko, teraz prišiel Lula da Silva, teda brazílsky prezident s mierovým plánom. Samozrejme povedali, že on nie je nestranný. Je jednostranne orientovaný na Rusko, že to nemá šancu. Ako vidíš túto jeho iniciatívu? Je to len pľacnutie do vody, alebo si myslíš, že by niečo z toho mohlo byť?

Ľubo Huďo: Jeho motiváciu chápem, najlepším riešením je mier. Myslím si, že ho nebudú brať vážne. Tá reakcia Zelenského, nech príde na Ukrajinu, nech sa pozrie, ako to vyzerá, myslím si, že je jasné, že jeho, Vaše, mierové návrhy sú absolútne nereálne.  Zbytočne sa budete do toho miešať, jasne, že Brazília chce zohrávať určitú úlohu. Vieme, že Rusko, Čína, Brazília. Čína prišla s mierovým návrhom, až by som povedal, že ak Čína, tak aj my Brazília, prichádzame s mierovým návrhom. Pokiaľ ide o Turecko, je to členská krajina NATO a podobne, to viac zaváži, ale vidíme že zatiaľ to nemá praktické výsledky, čo je na škodu veci. Politici, ktorí reálne uvažujú, musia brať do úvahy že jediným riešením je sadnúť si za rokovací stôl. U nás sa vytvorila atmosféra, že ako náhle neobhajujete pozíciu Ukrajiny, musíte byť proruský a slúžiť Putinovi. Druhá strana, slúžite Západu, ale opäť pozrime sa na to reálne. Rusi nemôžu ustúpiť, už len z toho pohľadu, že tým pádom skončili. Skončili ako partner, ako mocnosť, už Čína sa s nimi pohráva, lebo vie, že Rusko je v úzkych. Takže to partnerstvo je tiež účelové, a ťaží z neho Čína, a preto aj tak taktizuje. Takže Rusi, napriek tomu aká je tá situácia, kto je agresor, prečo tá vojna vznikla, nemajú kam ustúpiť, lebo zrúti sa im vnútorný systém, nastanú vnútorne nepokoje a stratia medzinárodnú pozíciu. Ukrajinci tak isto, nemôžu teraz vystúpiť. Dobre tak to ukončíme tam, kde sú teraz ruské pozície.  Tie mierové rokovania, mne to začína pripomínať Blízky východ, Izrael, Palestínčania. Dohodnúť sa na niečom, nájsť spoločnú reč po toľkých obetiach, po toľkej nenávisti. Navyše medzinárodné hry, tak isto, ako na Blízkom východe, tuto je pretrvávajúca studená vojna NATO vs. Rusko, ale iné riešenie nie je. Ja ich citujem, pretože RAND Corporation je zdroj, ktorý vážne berú aj na ministerstve obrany aj CIA aj všade. Aj oni v tej novej správe konštatujú, tu je nebezpečenstvo jadrovej vojny, ak sa to vymkne z rúk. Takáto pozičná vojna, toto krvácanie, Leopardy a podobne, to ešte stále neznamená totálne vymazanie celých krajín, alebo celých národov. Ale jadrový konflikt, a obavám sa, ak v Rusku bude pri moci ktokoľvek, bude dohnané do kúta, s víziou, že skončilo môže dôjsť k jadrovým zbraniam.  Keby dnes Ukrajina mala jadrové zbrane, čo našťastie nemá, tak ja si myslím, že fanatici v Kyjeve by boli schopní použiť jadrové zbrane. To by sme sa už asi nemali veľmi o čom baviť. Toto je posledný časový faktor, keď sa treba už dohodnúť. Pretože to nesmeruje nikam, len do pozičnej vojny.

Roman Michelko: Tam treba povedať, aká je ruská vojenská doktrína. Tá je o tom, že použitie jadrových zbraní je možné, len v prípade ochrany ruského územia. Čo dnes je v spornej rovine, či je Krym už vnímaný ako ruské územie, či by boli kvôli tomu ochotní použiť jadrové zbrane. Myslím si, že pri Lahansku a Donecku, aj keď ich pričlenili…

Ľubo Huďo: Myslím si, že Krym je už ruské územie.

Roman Michelko: Keby do nejakej Rostovskej, alebo Voronežskej oblasti, zase nikto v Kyjeve nehovorí, že pôjdeme na Moskvu, a vypálime to tam. Skôr je otázka, že kedy a kto bude tým sprostredkovateľom, chvíľu sa zdalo, že to bude Turecko. Turecko veľmi do toho vstúpilo, ale samozrejme ja žasnem, čo všetko Erdoganovi prechádza. On vlastne dodáva drony Ukrajincom, a zároveň chce byť neutrálna pôda. To, ako keby Irán, ktorý dodáva Šáhidy Rusom, oni ani náhodou nie sú neutrálni. Neviem si predstaviť, že kto by toto mohol byť, možno Čína naozaj. Aj keď samozrejme teraz, keď bolo to stretnutie z Číny, a bola tam dohoda. Hovorí sa aj o tom, že možno aj nejaké zbrane sa plánovali, ale ešte nedošli. Ale jediné čo bola podpísaná zmluva, ktorá zdvojnásobila odber plynu. Treba si jasne uvedomiť, tam bolo 10 miliárd kubíkov plynu a odber Slovenska je  5miliárd. Takže keď to bolo, že dvojnásobok Slovenska.  Tak teraz to je štvrťnásobok, a to 1,4 miliardová krajina, takže to je nič. Poďme teraz k tomu, tu je taká krásna citácia, čo teraz hrozí. Ukrajina by podľa týchto spravodajských informácií mala zrušiť plánovanú ofenzívu. Ak tak neurobí riskuje, že bude napadnutým štátom vo vojne, ktorý príde o armádu a nebude schopný žiadnej obrany. Dnes dokázali zadržať ruskú ofenzívu, ale po ďalšej, to tak nemusí byť. Títo lídri ako Biden, by mali jasne povedať, že tá je realita. Teraz je otázka, že aké veci oni odporúčajú. Odporúča sa, aby dal Zelenský do poriadku všetky para militantné jednotky typu Azova. Mali by prestať atlantisti hovoriť o vytlačení Ruska z dobytých území. Nebude to možné, a len podporujú frustráciu Ukrajiny. Mali by zvážiť masívnu podporu Ukrajiny, ak ich postup bude len veľmi malý, čiže veľa peňazí, za málo muziky. V podstate to k ničomu nevedie, otázka je kedy nastane, to je veštenie Sibyla, kedy ideálne na oboch stranách pochopia, že to k ničomu nevedie, že miera toho, čo sa do toho investuje a miera benefitov je neporovnateľná, veľmi ťažký mínus. Plus má Katar, plus má Nórsko, plus majú USA, ktoré extrémne profitujú na tomto konflikte. Teraz som čítal, že je mega biznis s reinportom ropných produktov. Oni vyvážajú do krajín, ktoré nie sú pod sankciami, oni to premenia a s obrovským ziskom pošlú naspäť. Zase na tom niekto strašne zbohatne, ale nie je to Európa ani Rusko, ako to bude ďalej pokračovať?

Ľubo Huďo: Myslím si, že takým zlomom, ak budú americké voľby…

Roman Michelko: Ešte dám krátku, faktickú.  Zverejnila sa informácia, že obetí na ruskej strane je 146 000, ty si hovorila aj druhú alternatívu, 110 000, čiže či jedno alebo druhé, tak sú to extrémne čísla. Pre porovnanie, desaťročná účasť ZSSR v Afganistane, mala 10 000. Dnes je to 11 až 14 násobok za rok, a niečo. Vo Vietname bolo 60 000 obetí, a to od roku 1963 do roku 1975, čiže za dvanásť rokov. Tu je dvakrát, a viac ako za rok. Rusko je samozrejme krajina, ktorá má obrovské možnosti. Vieme čo urobil v USA vietnamský syndróm, pálenie povolávacích rozkazov, flower power. Make peace not war a tak ďalej, čiže totálna vzbura. Toto môže erodovať aj spoločnosť v Rusku, aké straty si môžu dovoliť.

Ľubo Huďo: S tým sa pochopiteľne aj rátalo pri vypuknutí vojny, ale nemyslím z ruskej strany, že to povedie k napätiu. Vojna pochopiteľne, Moskva len minulého roku povolala 300 000 ľudí zo záloh. A tie nálady,  mnohí ľudia utekajú, vyhýbajú sa. Teraz najnovšie prijali zákon o elektronickej evidencii, aby nikto neunikol, pokiaľ ide o mobilizáciu.  Čiže aj v Rusku sú rôzne nálady, my sa dozvedáme o týchto náladách v Rusku, tá nespokojnosť. Tie úteky, vyhnúť sa mobilizácií, ale to isté je aj na ukrajinskej strane. Šíri sa to na sociálnych sieťach tie odbery ľudí, to vnútorne napätie pochopiteľne v Rusku je, a ráta sa s tým. Ja si myslím, že už si to uvedomujú, že k nejakému prevratu v Rusku nedôjde. Ale aby sa vymenil systém, a vymenila sa tá skupina ľudí, s tým nemožno rátať. To, čo si sa pýtal, kedy nastane nejaká zlomová situácia, keď jedna aj druhá strana…. Ja som chcel naznačiť, kedy budú americké voľby, jasne Biden je panáčik v tom Bielom dome, rozhoduje deep state a určité sily v pozadí. Jasne sú tam aj realisti, aj takzvaní jastraby. Musíme si uvedomiť, že všetko to prichádza z Pentagonu. Musí prísť určitá zmena postoja v USA. Môže sa Turecko angažovať, aj Čína sa môže angažovať, ale skutočná iniciatíva, musí prísť Rusko, USA, Ukrajina. Darmo sa tam bude angažovať Francúzsko, Nemecko. Veď povedzme si to otvorene. Celé NATO je len filiálka a pobočka Pentagonu. A tie jednotlivé členské krajiny nemajú takú váhu a  mocenskú pozíciu, aby tú vojnu uťali. Z môjho pohľadu, možno je to naivná predstava, ale taký zdravý rozum, ktorý zavládne v Kremli, a v Bielom dome a Ukrajina sa prispôsobí. Áno, to napätie bude aj na Ukrajine, a mnohí nebudú spokojní. Určite budú partizánske skupiny, odboj, ktoré budú sabotovať, a útočiť na tie územia. Na tie, ktoré bude musieť Ukrajina obetovať. To napätie bolo aj na Balkáne, ale už to utíchlo. Taký permanentný Blízky východ, čo by z pohľadu Pentagonu vyhovovalo to napätie. Odvolávať sa na zdravý rozum medzi politikmi je možno naivné, ale prečo by nie. Musí tam dôjsť k určitému posunu.

Roman Michelko: Politici urobia rozumnú vec, ak vyčerpajú všetky ostatné možnosti. Mňa troška vyrušuje tá, ničím nepodložená viera, že Trump zásadný spôsobom zmení smerovanie politiky. Tie vyjadrenia, že do 24 hodín by vyriešil ruskú krízu…

Ľubo Huďo: To sú silácke reči.

Roman Michelko: Druhá vec, mal veľmi silné vyjadrenia smerom k KĽDR, stretol sa tuším v Singapure s Kim Čong-unom . Aký je výsledok? Miera zbrojenia v KĽDR brutálne rastie, čiže neurobil absolútne nič. Jedna vec sú silácke reči, druhá vec sú výsledky, čiže, keď ešte za Obamu a Kim Čong-ila boli rokovania, tak zadržiavali zbrojenie, a ten status sa mierne predĺžil. Za Trumpa sa akceleroval, neurobil nič, stretol sa, a pochválil Kim Čong-una, aký je veľký líder. Čo si myslíš, že by urobila Republikánska administratíva, okrem toho, že by s väčším zapretím dávali Ukrajine zbrane a viac by sa to kontrolovalo. Aj Republikáni sú rozdelení. Neviem si predstaviť, že OK, Putin je môj kamarát, Ukrajinci sú falošní štát, že by prijal ruský naratív, zastavujeme pomoc Ukrajine. To je podľa mňa tiež nerealistické.

Ľubo Huďo: Myslím si, že v tejto podobe nie. To, čo tu aj zaznelo v rámci Republikánskej strany sú rôzne nálady, tam aj zaznieva, že žiaden bianko šek Ukrajine. Tam tiež dochádza trpezlivosť s tým, veď USA majú tiež svoje problémy, aký prostriedky plynú a nie len zbrojné, finančné. Aké plynú na Ukrajinu, a aký to má konečný efekt. Vieme, že politici sa budú prispôsobovať určitým náladám, a tie nálady s tou podporou budú kolísať, a tie politické špičky budú naklonené tomu, hľadať iné riešenie, ako militantné. Pretože sa popáli na mnohých veciach, rôzne tie konflikty, či už je to Irak, Sýria, Afganistan. Američania tam neprichádzajú ako víťazi, a ďalší konflikt bude stále menej nadchýnať americké voličstvo, že je to boj za ich záujmy. A v Európe sú tiež takéto nálady, a tie mierové pochody, jasne sú označované, či už je to u nás, alebo v Nemecku. Sú označované, že to nahráva Rusku, že je to nejaká ruská hra, je to podľa mňa zavádzajúce. Napriek tomu, aká tu je tá atmosféra, že sa tu bojuje za našu budúcnosť, veď máme ministrov, ktorí hovoria, že tu ide o naše bytie a nebytie. Znovu tu bude sovietske impérium. Nemusíme si idealizovať ani Rusko, Čínu, či USA, ale ak tu niekto hovorí o impériu, a sám ho presadzuje, a zneužíva na to národy, krajiny a podobne. To potom vedie k tomu, položiť si určité otázky, ak toho nie sú schopní, preto hovorím o novinároch, lebo sme na mediálnej scéne. Položiť si tieto otázky, lebo sú zodpovední politici, aj nezodpovední politici. V priebehu tohto roka, neviem povedať dátum, že v lete to už všetko skončí, na jeseň toho budú mať všetci plné zuby. Do konca tohto roka to neskončí tak, že Rusi zaberú značnú časť Ukrajiny, alebo naopak Ukrajinci ich vyženú z tých oblastí. Alebo nebodaj, dôjde k nejakému radikálnemu riešeniu a nasadeniu jadrových zbraní. Tie strany sa na toľko vyčerpajú, že zvážia mierové rokovania, či už to bude s tým vedením, na oboch stranách. Myslím si, že budú schopní kompromisov, tak ako boli militantní, tak o pol roka môžu hľadať mierové a diplomatické riešenie.   Ja si myslím, že aj pre Ukrajincov, aj pre Rusov, aj pre Európu je nádej, aby to konečne skončilo. A nie predlžovať to dlhodobo, áno spomínal si ten Vietnam, hádam nie 10 rokov, áno na Blízkom východe je od roku 1948 vlastne, permanentná vojna. Ale tak isto bola Nobelová cena za mier daná na Blízkom východe.

Roman Michelko: Nenaplnila sa, vražda rabína. Tam bol model dvoch štátov, ktorý sa nerealizoval.

Ľubo Huďo: Ale intifáda nám neustále prepukne a prepukne ďalšia a ďalšia. Dobre, Blízky východ je špecifikum, tak isto Balkán, dobre, máme Kosovo a Srbsko, dobre neupokojilo sa úplne. Ale v rámci Bosny, a tej celej situácie a vraždenie vzájomné, masové hroby, hrôzy, ktoré sa diali, už je útlm určitý. Dúfam, že aj v tomto prípade, aj keď teraz je tá situácia vybičovaná, my tu hovoríme o novej ofenzíve. Pripravuje sa jedna druhá strana, pripravujú vojakov, techniku, dúfam, že toto sa vyčerpá. A naozaj bude mierové riešenie, to nie je to, že si želáte víťazstvo Ruska, alebo že to nahráva Kremľu. Ja si myslím, že mierové riešenie je pre všetkých zúčastnených.To jediné riešenie.

Roman Michelko: To, aby mohlo nastať, chýbajú skutočné veľké politické osobnosti, ktoré povedia pravdu národu, a neutekajú k floskulám a falošným nádejám. Von der Leyenová, ani Stoltenberg, ani Biden, nie je Churchill. Kde krv, pot a slzy, tak túto nepríjemnú pravdu musí najprv niekto zvestovať. Niesť za ňu politické náklady, obetovať za ňu budúcu politickú budúcnosť, aby sa niečo také stalo. No Ukrajinci, na konci všetkého, keď ich Západ prestane podporovať obvinia Západ. Slová z Putinovej eseje historickej, že Západ sa o nich nikdy nepostará, a na ich sľuby vždy doplatia. Nakoniec musia byť odsúdení na koexistenciu s Ruskom, začal lavírovať Macron, ale ty hovoríš, že to nie je politik prvej kategórie. Biden to nebude, ani to žiadna osobnosť nie je. Toto je najhoršie. Kto urobí ten prvý krok, kto povie tú ťažkú nepríjemnú pravdu. Keď hovoríš o izraelsko-palestínskom konflikte, on zlyhal na tom, že ani Arafat, ani Abbás, neboli schopní pred svojím národom povedať, že musíme prijať ťažký, krvavý kompromis. Lebo iná cesta nie je, musíme sa dostať do takého stavu, že to politici povedia svojím národom. Nebude žiadne totálne víťazstvo, nie je appeasment, to je realita. Posledná vec, ktorú chcem, ty si povedal jednu vec, kde by som trošku polemizoval, že Rusko nemôže stratiť tvár, aby bolo aspoň regionálna veľmoc. Čo absolútne zle odhadol Putin a jeho partia, tie politické sankcie naprieč prvým svetom, nehovorím o druhom a treťom svete, naozaj stmelili všetky národy, alebo povedzme všetky štáty. Mierne lavíruje Salvini, možno Orbán, ktorý tiež má nejakú rétoriku, ale nikdy nezavetoval ani jedno z desiatich kôl sankcií. Dnes má nie spojenectvo, ale len partnerstvo s Čínou, ktorá extrémne využíva nevýhodné postavenie Ruska. Partnerstvo s Indiou, možno spojenectvo s Iránom a KĽDR, ani nehovorím. Toto sa naozaj podarilo Západu, politicky izolovať Rusko. V tomto bude veľký problém, to bude na generácie, Rusko je nutné rešpektovať. Je to jadrová veľmoc, ale jeho vplyv bude klesať, a naozaj hrozí v strednodobom horizonte, že bude len príveskom Číny.

Ľubo Huďo: Z tejto situácie ťaží Čína, ale pokiaľ ide o to, že Rusko stratilo svoju pozíciu, ako si to definoval ty, z pohľadu západného sveta. Aj ten konflikt sú odlišné názory, pokiaľ ide o Latinskú Ameriku, Afriku, Áziu. Tam sa vytvára určité spojenectvo, samozrejme, že vynútené, ide o to, zachovať si svoju pozíciu. Vracia sa to , ako bumerang postaveniu USA, ale tých krajín NATO, ktoré sa angažovali v rôznych konfliktoch. Rusko stráca svoju pozíciu, ale zároveň silnie tá opozícia, preto sa hovorí o novom svetovom poriadku, preto sa hovorí o posilnení moci Číny sa oslabenia amerického hegemóna. Aj Európa…

Roman Michelko: Ale aj Austrália, Japonsko, Južná Kórea, západný svet.

Ľubo Huďo: Japonci sú okupovaná krajina. Južná Kórea existuje z milosti USA. To sú všetko krajiny, ktoré sú v milosti USA, a nemôžu si vymýšľať. Možno sa hrajú na pozíciu kompromisov, ale rozhodujúce slovo nemajú, čiže je to ten americký svet. Ale prebúdza sa, ak neberieme ekonomickú silu, okrem Číny, BRICS, Indiu, Brazíliu do určitej miery. Prebúdza sa ten svet, ktorý chce vzdorovať poriadku, ktorý tu je nastolený. Tu už nejde len o tú rolu Ruska, oni aj v tom konflikte vidia, že Ukrajina je úplne v područí USA, a konajú na pokyny USA. Aj preto je tam určitá averzia schvaľovať….Všetko čo sa deje v tom konflikte, že ho Rusko vedia, to je účet za dominanciu USA a privedie ďalšie krajiny, aby boli v opozícií. Toto si myslím, že rozdeľuje svet, že si to uvedomujú aj v USA, napriek tomu, že majú 800 základní po celom svete, majú to tých svojich lokajov, ako si spomínal, to je Južná Kórea, to je Japonsko. Minule v Nemecku bol prejav v Bundestagu poslankyne za Die Linke, že USA nech láskavo opustia Nemecko. Už toho bolo dosť, sme okupovaná krajina, kde si USA pozývajú nemeckých predstaviteľov do Rammsteinu a podobne, kde je okupačná správa. To je tá pozícia, čo sme sa my vždy sťažovali, že sú tu nejaké vojská Varšavskej zmluvy dočasne. A títo Američania sú tam dočasne stále. Jasné, tá nemecká vláda sa to neodváži nahlas povedať.  Ja nehovorím, že to bude v tomto roku, ale vidím, že nastáva posun v myslení politickom, a začne sa rúcať podriadenosť k USA. A to sa bude týkať aj vzťahom k Rusku, aj  vzťahom k proxy vojnám.

Roman Michelko:  To prepólovanie je jednoznačné HDP za posledných tridsať rokov neúmerne narástlo v rámci BRICSU, na úkor Západu. Tam niet o tom pochýb. V tejto súvislosti to vypovedá o skutočnosti, že bol vydaný na Putina, a tú detskú ombudsmanku haagsky zatykač. V septembri má byť summit BRICS v Južnej Afrike a oni teraz riešia, keby prišiel, či ho zatknú alebo nezatknú. Ak som pozeral krajiny, ktoré akceptujú Haagsky súd, tak v USA by ho nemohli zatknúť, ale v nejakom Tadžikistane áno. Medvedev povedal, ak zatknú Putina, tak začne vojnový konflikt, čo je dosť ťažké Južná Afrika je 12 000 kilometrov. To je až smiešne, a je absurdné, že by išiel Putin z 1% šancou, že ho tam zatknú. Je problém, ako toto hostitelia vyriešia, ak toto je jeden z modelov, ako by chceli vytesňovať  Rusko. Ako to vidíš bude chodiť na summity, na G20 Lavrov bol, sa s ním nechceli stretnúť, aj sa s ním troška stretli. Bude zatvorený v Rusku, uzavretý, tie krajiny BRICS nepáči sa im to, ale je otázne, či budú ignorovať jurisdikciu Haagskeho súdu.

Ľubo Huďo: V tomto štádiu Putin nebude chodiť na návštevy, uľahčí to pozíciu krajín, kde sa budú konať tie akcie. Jednak si myslím, že ráta s týmto a sám sa dobrovoľne neukáže svetu. Teraz asi ruský prezident bude uzavretý v tom okruhu tomu, čo sa nemožno čudovať, vzhľadom na tú situáciu. Ale to by som povedal, že je mediálny obraz a v skutočnosti nemajú tie krajiny taký razantný prístup, že my len čakáme na príležitosť. Čo si naznačil, to sú hrozné veci, ktoré sa dejú pokiaľ ide o deti, to sú hrozné veci. Vždy je to o zodpovednosti, ten moment, ktorý nastal, keď tá vojna vypukla. To nemyslím len Kremeľ, ale myslím tým aj Pentagon aj Kyjev vedeli, že vo vojne s Ruskom sa budú diať hrozné veci, to nie je na ospravedlňovanie. To že pripustili takú vojnu, nesú za to všetci zodpovednosť. Nemohli čakať, že ak spustia vojnu, že bude nejaká fair play hra, alebo sa bude hrať podľa nejakých pravidiel. V predchádzajúcich vojnách trpeli iracké deti, trpia palestínske deti, trpeli srbské deti, uránová munícia. Rusi majú tak prax pokiaľ ide o presun deti z Ukrajiny, a podobne. Povedal by som, že pokrytectvom Západu bolo, že neriešil iné deti, rieši ukrajinské deti. Pokiaľ ide o ten zatykač, to by muselo byť padni komu padni, ale Američania to neuznávajú, museli by riešiť aj Busha. Ale Sarkózyho za Líbyu, ak má byť spravodlivosť medzinárodná, tak nie len niekoho zo Sudánu, nie len africké krajiny. Ale predstaviteľom aj tých mocností, ktoré spôsobovali vojnu a tragédie národom. A potom ak Západ uzná, že naši predstavitelia, ktorí sa dopustili takých vecí sú súdení, tak potom poďme riešiť aj predstaviteľov Ruska. Ale pokiaľ je Západ v tomto pokrytecký, tak ten obraz je falošný, a to nie je ospravedlňovanie. Ja hovorím od začiatku, že k vojne nemalo dôjsť. To, čo si aj ty naznačil, kde máme tých bystrých politikov, tých kvalitných politikov. Pretože v tom 2014, keď to vypuklo a vznikli tie protiruské nálady, je jasné, že vždy sú súvislosti, a hladomor, a boľševici. Ale s Donbasom sa dalo rokovať na určitom štatúte, mohli prísť rokovania a nie okamžite prišla reakcia, že si to teraz vybavíme so všetkými Rusmi. Jasné, že potom prišla protireakcia a stupňuje sa to násilie. Keď si hovoril o tých možnostiach, ako to ukončiť, toto je veľký konflikt mocností a Aliancie. Ale Severné Írsko sa desaťročia zabíjali medzi sebou, dokážu teraz koexistovať. Sinn Féin politické krídlo teroristickej organizácie IRA a britský lojalisti si po tých desaťročiach povedali, konečne dostali rozum a teraz čakať 25 rokov.

Roman Michelko: Nechcem otvárať ďalšiu tému, ale tam nastala dôležitá vec, zmena demografickej štruktúry Severného Írska. Britských republikánov je viac, ako lojalistov.

Ľubo Huďo: Ja myslím, počet lojalistov k britskej korune a írskych republikánov, ktorí chcú zjednotenie Írska.

Roman Michelko: Viacej je už dnes katolíkov, lebo majú vyššiu natalitu, a tým pádom v  demokratických voľbách, alebo v referende, by mali ovládnuť. Toto je problém. Roky tam je zablokovaný parlament. Rishi Sunak tam neprišiel, ak tam bola teraz Biden. Tritisíc obetí tam bolo od roku 1969 do roku 1998.

Ľubo Huďo: Tieto obete sa tiež nezabudnú, takže tá nevraživosť rusko-ukrajinská tam bude, a to potrvá. To sa dá stále riešiť, a musí sa to v tomto štádiu. Skončím s  takým prirovnaním, Srbi museli obetovať Kosovo, to sa uznalo za samostatný štát. Päť krajiny EÚ neuznáva ho, Gréci, MY, Rumuni, Španieli. Neuznávame ho, ale existuje, a Srbi sa s tým museli zmieriť, trpia tam, v tom Kosove. Jednoducho museli obetovať to Kosovo, aby to Srbsko mohol ďalej, aj po tom bombardovaní existovať. Vrátim sa do minulosti, keď vznikol Slovenský štát v roku 1939, či to berie niekto negatívne alebo pozitívne, Viedenská arbitráž, museli sme obetovať časť územia Maďarsku, Poľsku, aby ten štát existoval. Žiaľ pre prežitie národa a štátu sú niekedy nevyhnutné kompromisy, a k tomu, neobhajujem niektorú z tých strán, čo sme sa bavili na začiatku, Krym, Rusi, už nikdy nepustia. Ak sa s týmto Ukrajinci nezmieria, tak budú bojovať do posledného Ukrajinca, alebo Rusa. S Donbasom, ak by to bolo ešte možné, ale je to málo pravdepodobné, nejaký autonómny štatút. Už na začiatku sa to dalo decentralizovať, určitý špeciálny.

Roman Michelko: Minské dohovory neboli akceptované.

Ľubo Huďo: Neboli, a tu je zase to klamstvo. Minské dohody boli na to, aby vyzbrojovali Ukrajinu, to sa priznala Merkelová. Ako chceme zodpovedné správanie druhej strany, ak každá z nich taktizuje? 

Roman Michelko: Skončíme, takým realistickým, nie veľmi optimistickým, nie je veľmi pesimistickým konštatovaním, že nejaká dohoda typu Deytonu, ktorá je veľmi zlá, ktorá sa ukazuje, že po tých 28 rokoch vzniká napätie, je urobená horúcou ihlou. Ale spôsobila, že tie strany medzi sebou nebojujú, je tam neustále komisár, je to európsky protektorát. Už sa nevraždí, tak verme, že v nejakom strednodobom horizonte, v krátkodobom to nevidím , to masívne vraždenie skončí, budeme to sledovať.

Ľubo Huďo: Skončím to poslednou vetou. Poučme sa, no my sme poučení, ale mali by sa poučiť zodpovední, aj novinári aj politici z Juhoslávie. Sme tu mali taký konflikt v Európe, pokiaľ sa nás tie konflikty bytostne netýkali a boli v Ázii, na Blízkom východe, tak sa to tak nevnímalo.  Juhoslávia bol otras pre Európu, a máme to tu znovu v Európe, takže sa treba poučiť z Juhoslávie a hľadať riešenie, aby to prestalo kulminovať, aby sa našlo mierové východisko.

Roman Michelko: Ďakujem ti za účasť v podcaste.

Ľubo Huďo: Ďakujem aj ja.

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás