Predseda NR SR Boris Kollár sa s poslancami parlamentu zúčastnil na ďakovnej púti Slovákov v Ríme za návštevu pápeža Františka, počas ktorej položil vence k hrobu sv. Cyrila a Metoda a vzdal úctu pri pamätnej tabuli Milana Rastislava Štefánika pri Oltári vlasti. Svoje pocity uložil do týchto slov: „Dostali sme krásny výklad našej histórie. Som právom pyšný a hrdý na našu históriu, Cyrila a Metoda. História nášho Štefánika ako významnej osobnosti našich dejín siaha po celom svete“. Zároveň vyzdvihol vysokú účasť Slovákov v počte asi 5 000, v mene ktorých arcibiskup Stanislav Zvolenský poprosil pápeža o povzbudenie slovenských veriacich k vytrvalosti v láske, solidarite a starostlivosti. Verme, že toto pápežove dobrozdanie zostane v srdciach nášho zákonodarného zboru aj po návrate domov. Slováci totiž aj v časoch zákazu, cenzúry a prenasledovania nezabudli na Štefánika a svoju vieru.

Vráťme sa však do histórie, a to o 30 rokov späť.

V nedeľu 7. mája 1989 sa na Bradle k 70. výročiu úmrtia M. R. Štefánika mohli zísť davy ľudí, aby slovenskému velikánovi vzdali úctu a zároveň sa tu uskutočnilo aj zhromaždenie Hnutia za občiansku slobodu, na ktorom vystúpil JUDr. Ján Čarnogurský, Anton Selecký, MUDr. Vladimír MaňákCSc.,HanaPonická a ďalší,  ktorí vzniesli požiadavku na úplnú rehabilitáciu generála Štefánika a obnovenie jeho pamätníkov na Slovensku, ako i obnovenie názvov ulíc  a námestí, z ktorých bolo Štefánikovo meno v minulosti odstránené. Do polovice 70. rokov boli na Slovensku odstránené nielen sochy, ale skoro všetky pamiatky na M. R. Štefánika. Zachoval sa jediný pomník, postavený v roku 1930 z výnosu verejnej zbierky v dedinke Podmier. Keď v roku 1963 chceli strhnúť aj túto sochu, miestni občania si ju nedali a „starí legionári sa postavili za Štefánika ako jeden muž“, uvádza sa v kronikách.

JUDr. Ján Čarnogurský na Bradle vzniesol aj požiadavku na navrátenie tradičného znaku – dvojitého kríža na trojvrší do štátneho znaku republiky. Pani spisovateľku Hana Ponickú splnomocnili, aby v tomto zmysle poslala žiadosť slovenskej vláde a komisii pre novú Ústavu ČSFR.

Na tomto národnom podujatí sme boli spolu s mojou sestrou PhDr. Evičkou Jaššovou, ktorá ako redaktorka Československého rozhlasu s pani spisovateľkou Hanou Ponickou urobila rozhovor, ktorý vo večerných hodinách v plnom znením odvysielala Slobodná Európa. Na druhý deň ráno za tento počinv rámci cenzúry dostala Evička výpoveď z rozhlasu. O pol roka padol režim a otvorila sa cesta k slobode. Zrušenie cenzúry umožnilo slobodnú diskusiu o prinavrátení čestného miesta M. R. Štefánika v dejinách nášho národa. Sestra sa do rozhlasu viac nevrátila, po zmene režimu prednášala študentom na masmediálnych fakultách a Policajnej akadémii.

Koleso dejín sa však v roku 2022 vrátilo späť, avšak nie pod reálnym obsahom a označením ako cenzúra, ale pod pláštikom „blokovania“ nepohodlných médií. Zatiaľ do 30.júna 2022, avšak s už pripraveným predĺžením akože do 31.12.2022 a v podstate ide iba o „administratívny úkon“ na spôsob OFF a potom by bola asi najlepšia blokácia na stav trvalý, keby sa podarilo…SteveJobs v čase, kedy už vedel o závažnosti svojho ochorenia, sa pred priateľmi vyjadril: „Vždy som mal podvedomý strach z tlačítka OFF, lebo stačí jedno ťuknutie“. Toto OFF však s nezvratnou platnosťou platí iba pre smrť, v ostatných prípadoch je to iba na čas určitý, teda dočasne, nie na večnosť, váženíblokátori. Mojasestra sa druhého historického obdobianašej spoločnosti – zablokovania médií z dôvodu, že sú kritické k vláde,a to bez rozhodnutia súdu, ktorý by v rámci dokazovania poskytol dotknutému subjektu priestor na vyjadrenie, navyšev rozpore s judikatúrou ESĽPa ústavného súdu,atď.,nedožila. JUDr. Ján Čarnogurský dňa 14. augusta 1989 s Miroslavom Kusým nastúpil na výkon trestu odňatia slobody okrem iného aj za vydávanie Bratislavských listov, pričomza jeho prepustenie sa konali pred Justičným palácom demonštrácie. Stal sa prvým podpredsedom federálnej vlády, ministrom spravodlivosti a predsedom vlády. Za to, že mu verejnoprávna televízia v rámci zákonom a štatútom RTVS uloženej povinnosti obsahovej vyváženosti a plurality názorov umožnila krátky priestor vo svojej relácii, koaliční poslanci za vystúpenie jeho osoby požadovali odvolanie riaditeľa Sekcie spravodajstva a publicistiky, čo je treba považovať  za útok na slobodu prejavu. Vyjadrenie, že RTVS týmto ohrozila bezpečnostné záujmy Slovenska, podkopala zahraničnú politickú orientáciu a JUDr. Ján Čarnogurský nemá byť pozývaný do diskusných relácií, opomína skutočnosť, že verejnoprávna televízia je platená aj z koncesionárskych poplatkov všetkých občanov Slovenskej republiky – nie je teda súkromnou firmou ani eseročkou vládnej koalície.

Takto sme po 30 rokoch druhýkrát vstúpili do tej istej vody – v čase bývalej neslobody mala medzi novinami výsostné postavenie Pravda, čo bolo paradoxom, lebo jej obsahom bola takisto jediná pravda ako v súčasných vládnych médiách. Neoficiálnym médiom zakázaných myšlienok boli samizdaty. V roku 1987 vznikla ojedinelá publikácia Bratislava/Nahlas a aj súčasný minister Ján Budaj vydával časopis Kontakt a cenzúra. Ale to už bolo dávno …

S pamätníkom na Bradle je úzko spojený aj pán Peter Uhlík, rodák zo Starej Turej, ktorý ho po dlhé roky osobne ochraňoval, podľa vlastných slov tak ako keď sa človek stará o hrob priateľa, do ktorého sú vytesané aj tieto slová: Zomrel 4. mája 1919, keď národ jeho ožíval …

Členovia 45 člennej expedície, ktorí dňa 12.07.2012 vystúpili na znak vzdania úcty k Štefánikovi na Elbrus, zakopali do jeho ľadovca Posolstvo, ktorým vyjadrili vďačnosť nielen nášmu slovenskému velikánovi, ale všetkým našim predkom, ktorí na bojiskách v tejto časti sveta položili svoje životy za naše národné oslobodenie.

PhDr. Milan Vároš, popredný slovenský publicista a autor literatúry faktu vo svoje knihe „Posledný let Štefánika“ citoval pamätné slová Alexandra Matušku z roku 1946, ktoré počas totalitného režimu nemohli byť publikované: „ Aj ten, na ktorého si každoročne 4. mája spomíname a ktorého si budeme pripamätúvať naveky vekov, kým len tento národ bude národom, urobil dielo predovšetkým zo svojho života, jeho umeleckým dielom je jeho život. Je to dielo hrdinovo, ktoré je svedectvom osobnej rýdzosti svojho tvorcu, ktoré prerástlo úzky rámec individuálnosti a vplynulo vo všeobecnosť. Niet krajšieho osudu, niet nič väčšie na tejto zemi rán a náreku. A chceli by sme toto presvedčenie vtesnať do žuly, počuť ho zo šumu vetra a z toku vôd … O ňom – najzaslúžilejšom a najslávnejšom Slovákovi – vždy budú platiť aj slová z Biblie: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“.

Občianska spoločnosť M. R. Štefánika v decembri 2012 vzdala hold M. R. Štefánikovi básňou T. D. Štítnického

                                                                  G e n e r á l o v i

                                                     Pri tebe kráčam v tvrdom kroku

                                                     vo tvojom pluku generál.

                                                     Vyrastáš z kvetov po oblohu

                                                     vyrastáš k hviezdam v tvrdom kroku,

                                                      ktorým si diaľku premeral.

                                                     V krvi mi víri let tvoj divý

                                                     vo tvojom pluku, generál.

                                                     Tvoj povel mäkký robí divy,

                                                     stŕha ma k výškam let tvoj divý,

                                                     ktorým si večnosť premeral …

                                                    Stretávam sa s tebou v tvrdom kroku

                                                    poeta, tulák, generál.

                                                    Píšeš mi básne na oblohu,

                                                    píšem ti pozdrav v tvrdom kroku,

                                                    ktorým čas búrku premeral.

Darina Jelínková