Na základe mojej knihy Hovorca samého seba (2009), v ktorej sa zmieňujem aj o proteste vtedajšieho predsedu Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) básnika Miroslava Válka proti zatknutiu Václava Havla, sa na mňa v súčasnosti obrátil nemenovaný historik a prejavil záujem o spomínaný dokument. Keďže som pri tejto príležitosti vyhľadal jeho kópiu, tak sa rád podelím o kľúčové a dodnes aktuálne myšlienky so širším okruhom čitateľov a záujemcov o moderné dejiny.
List datovaný v Prahe 23. 5. 1989 som dostal poštou na domácu adresu. Neviem, komu ešte prišiel, ale predpokladal som, že všetkým členom Zväzu slovenských spisovateľov a Zväzu českých spisovateľov.
***
V sprievodnom liste sa konštatuje, že 27. 4. 1989 prijalo predsedníctvo ZČSS stanovisko k protestom zahraničných kultúrnych organizácií proti odsúdeniu Václava Havla a rozhodlo sa zverejniť ho vo zväzovej tlači. Z príčin, ktoré sú mimo rámca pôsobnosti ZČSS, nebolo stanovisko zverejnené.
V priloženom stanovisku ZČSS vyjadruje postoj, že nemôže prevziať zodpovednosť za konanie Václava Havla, ani za jeho následky, tým skôr, že Václav Havel nie je jeho členom. ZČSS však dáva prednosť politickej argumentácii a dialógu pred represiami. Zvlášť zdôrazňuje potrebu prehlbovania demokracie, bez ktorej nie je možné realizovať prestavbu.
Je nutné usilovať sa o trpezlivý a celospoločenský dialóg a vytvoriť jeho právne garancie. K psychologickej podstate socializmu nepatrí strach , ale dôvera, pretože k socialistickej budúcnosti nevedie cesta cez konfrontáciu ani cez vyhranené krajné požiadavky, ale len cez prehlbovanie demokracie politickými prostriedkami.
Mierou politiky je a bude v poslednej inštancii vždy človek.
***
Na záver vyslovujem presvedčenie, že myšlienky obsiahnuté v nadčasovom posolstve predsedu ZČSS Miroslava Válka netreba ani dnes s odstupom desaťročí osobitne komentovať, pričom je zrejmé, že formulácie básnika zrkadlia jeho osobnostnú hĺbavosť, ktorou sa veľmi výrazne odlišuje od zvyčajnej plytkej rétoriky nielen vtedajších, ale aj súčasných politikov.
