TV VV(naživo) Predvolebná debata na Českom rozhlase + veľký prehľad...

(naživo) Predvolebná debata na Českom rozhlase + veľký prehľad o českých voľbách

-

(naživo) Predvolebná debata na Českom rozhlase + veľký prehľad o českých voľbách

Praha 8. októbra (TASR) – Predvolebné debaty v Česku vyvrcholia v piatok napoludnie diskusiou hlavných politických lídrov v Českom rozhlase (ČRo). Zástupcovia ôsmich strán, hnutí alebo koalícií s najvyššími preferenciami sa stretnú naživo o 12.00 h. Debata sa skončí minútu pred začiatkom hlasovania, teda o 13:59 h.

Vysielanie si môžete vypočuť: https://www.mujrozhlas.cz/zive/radiozurnal

Takmer dvojhodinová diskusia sa odohrá za účasti publika. Do superdebaty boli pozvaní tí lídri strán, ktorým prieskumy z uplynulých troch mesiacov v priemere prisudzovali viac ako tri percentá hlasov. Rozhlas pozval Andreja Babiša (ANO), Petra Fialu (SPOLU), Ivana Bartoša (Piráti a starostovia), Tomia Okamuru (SPD), Vojtěcha Filipa (KSČM), Roberta Šlachtu (Prísaha), Jana Hamáčka (ČSSD) a Zuzanu Majerovú Zahradníkovú (Trikolóra). Debatu bude moderovať riaditeľ spravodajstva ČRo Jan Pokorný.

Výberový prehľad subjektov kandidujúcich vo voľbách do PSP ČR 

      Praha 8. októbra (TASR) – V piatok (8. októbra) a v sobotu (9. októbra) sa uskutočnia v Česku voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR.
      TASR prináša v tejto súvislosti výberový prehľad politických subjektov (v abecednom poradí), ktoré kandidujú vo voľbách a podľa prieskumov preferencií majú najväčšie šance prekročiť hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu.

      == ANO ==
      Vznik: 2012
      Hnutie ANO vzišlo z iniciatívy ANO 2011 (Akcia nespokojných občanov), ktorú ešte v roku 2011 založil český biznismen slovenského pôvodu Andrej Babiš. Hnutie vzniklo 11. mája 2012. Je označované za širokospektrálny, respektíve populistický subjekt bez jasného vymedzenia v rámci ľavice alebo pravice. Samotný Babiš ho charakterizoval ako „catch all party“ (strana oslovujúca čo najširšie spektrum voličov). Presadzuje sociálne štedrý a centralizovaný štát riadený ako firma.
      V parlamente: 2013 – doteraz, vo vláde: 2014 – doteraz
      Prvý raz hnutie ANO kandidovalo v predčasných voľbách v roku 2013, v ktorých so ziskom 18,65 percenta hlasov skončilo druhé za sociálnymi demokratmi. V roku 2014 vstúpilo do vlády Bohuslava Sobotku (ČSSD), spolu s nimi aj s KDU-ČSL.
      Voľby 2017 hnutie ANO vyhralo s 29,64 percentami hlasov. Získalo 78 poslaneckých mandátov a stalo sa najsilnejším klubom v PSP ČR. Zostavilo vládu s účasťou nestraníkov, tá však nezískala dôveru poslancov. Prezident republiky Miloš Zeman poveril 6. júna 2018 Babiša zostavením novej vlády, ktorú tvorí ANO opäť so sociálnymi demokratmi, koalíciu potichu podporujú komunisti.
      Lídrom je predseda ANO a premiér Andrej Babiš.

      == ČSSD ==
      Vznik: 1878, resp. 1893
      Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD) vznikla v roku 1878 v prostredí robotníckeho hnutia ešte ako súčasť rakúskej sociálnej demokracie. Ako samostatná česká strana pôsobí od roku 1893 (do roku 1918 s prívlastkom „českoslovanská“). Hrala významnú rolu na politickej scéne prvej Československej republiky, pôsobila ako jedna zo štyroch českých strán v rokoch 1945–1948. Počas komunistickej éry bola v exile, do českého parlamentu sa dostala vo voľbách v roku 1992.
      Vyprofilovala sa ako štandardná ľavicová strana, presadzuje silný, sociálne štedrý štát. Sústreďuje sa na voličov s nižšími príjmami a na obyvateľov vidieka.
      V parlamente: od roku 1992 až doteraz, vo vláde: 1998–2006, od 2013 až doteraz
      V roku 1993 sa predsedom strany stal Miloš Zeman. V predčasných voľbách v roku 1998 zvíťazila ČSSD so ziskom 32,31 percenta a vytvorila menšinovú vládu s tichou podporou ODS (tzv. opozičná zmluva), Zeman sa stal premiérom. Strana zvíťazila aj vo voľbách 2002 a bola súčasťou koaličnej vlády v rokoch 2002–2006, na poste premiéra sa vystriedali Vladimír Špidla, Stanislav Gross a Jiří Paroubek. V roku 2014 zostavila vládu s premiérom Bohuslavom Sobotkom na čele. Vo voľbách 2017 získala ČSSD dosiaľ najhorší výsledok 7,27 percenta a 16 kresiel, momentálne ich má 14.
      Niekdajší predseda ČSSD Miloš Zeman je od roku 2013 prezidentom ČR. Lídrom strany do volieb 2021 je jej predseda, vicepremiér a minister vnútra Jan Hamáček.

      == KSČM ==
      Vznik: 1990
      Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) vznikla v roku 1990 ako nástupnícky subjekt pôvodnej Komunistickej strany Československa (KSČ), ktorá vznikla v máji 1921. V rokoch 1948–1989 mala KSČ ústavou zaručený mocenský monopol v štáte. Po Novembri ’89 sa Komunistická strana Slovenska (KSS) pretransformovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V ČR pôsobila KSČM.
      Strana zastáva konzervatívne ľavicové postoje, jej cieľom je zavedenie socializmu. Preferuje silný štát, žiada odchod z NATO.
      V parlamente: od 1992 až doteraz
      KSČM je od vzniku samostatnej ČR súčasťou českého parlamentu. Jej volebný zisk sa pohyboval v rozpätí 10–18 percent (10,33 % v roku 1996, najviac 18.51 % v roku 2002). V ostatných voľbách 2017 dosiahla KSČM zatiaľ najhorší výsledok 7,76 %, ktorý jej zabezpečil 15 mandátov. Zároveň však mali komunisti od Novembra ’89 najväčší vplyv na vládnutie, keďže uzavreli s hnutím ANO dohodu o tolerancii a tichej podpore Babišovej vlády.
      Predsedom strany je Vojtěch Filip, ktorý vedie KSČM do volieb 2021 ako líder.

      == PIRÁTI A STAROSTOVIA ==
      Piráti a Starostovia (PirátiSTAN) predstavujú stredovú koalíciu dvoch nedávno vzniknutých liberálnych politických subjektov – Českej pirátskej strany a hnutia Starostovia a nezávislí (STAN). Lídrom koalície je predseda Pirátov Ivan Bartoš.

      == PIRÁTI ==
      Vznik: 2009
      Česká pirátska strana (Piráti) je liberálna progresívna politická strana založená 17. júna 2009. Vznikla v rámci širšieho európskeho hnutia podporujúceho väčšiu digitálnu slobodu (sieťová neutralita, odmietanie zásahov štátu či cenzúry v internetovom prostredí, a pod.)
      V parlamente: od 2017 až doteraz
      Vo voľbách v rokoch 2010 a 2013 sa Pirátom nepodarilo dostať do parlamentu. Vo voľbách v roku 2017 získali Piráti 10,79 percenta, čo predstavuje 22 mandátov.
      Predsedom Pirátov je Ivan Bartoš.

      == STAN ==
      Vznik: 2004
      Starostovia a nezávislí (STAN) vznikli 19. augusta 2004 pôvodne ako hnutie zamerané na komunálnu politiku v obciach, respektíve v krajoch. K základným prioritám hnutia patria zodpovedné hospodárenie, vzdelávací systém, životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Kladie dôraz na decentralizáciu štátu a na európske hodnoty.
      V parlamente: od 2017 až doteraz (od roku 2010 v rámci TOP 09)
      Vo voľbách v rokoch 2010 a 2013 boli zvolení traja členovia STAN na kandidátke strany TOP 09. V roku 2017 sa hnutie po prvý raz uchádzalo o hlasy voličov samostatne na celoštátnej úrovni a získalo 5,18 percenta, t. j. šesť mandátov.
      Predsedom hnutia STAN je Vít Rakušan.

      == Prísaha ==
      Vznik: 2021
      Nové politické zoskupenie vzniklo v máji 2021, jeho ústrednou osobnosťou je šéf policajného Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu a neskôr príslušník Colnej správy Robert Šlachta.
      Prioritou hnutia je boj proti korupcii. Chce políciu zbaviť politických tlakov, obnoviť špecializované policajné útvary, legislatívne kontrolovať lobing alebo urýchliť súdnictvo.
      Líderom a predsedom strany je Robert Šlachta.

      == SPD ==
      Vznik: 2015
      Sloboda a priama demokracia – Tomio Okamura (SPD) vznikla v júni 2015. Okamura ju založil v reakcii na rozkol vo svojej predošlej politickej strane Úsvit priamej demokracie, ktorú opustil.
      SPD sa profiluje ako vlastenecká, respektíve nacionalistická politická sila ochraňujúca tradičné hodnoty. Presadzuje myšlienku referenda o vystúpení Českej republiky z EÚ. Má protiutečenecké a protiislamské postoje. Ministerstvo vnútra stranu opakovane spomína vo výročných správach o šírení extrémizmu.
      V parlamente: od 2017 až doteraz
      Vo voľbách v roku 2017 získalo hnutie SPD 10,63 percenta hlasov a 22 kresiel v snemovni (v súčasnosti ich má 19).
      Lídrom vo voľbách 2021 a predsedom SPD je Tomio Okamura.

      == SPOLU ==
      Koncom roku 2020 vznikla stredopravá koalícia troch liberálno-konzervatívnych strán. Združuje Občiansku demokratickú stranu, Kresťanskú a demokratickú úniu – Československú stranu ľudovú a TOP 09. Jej lídrom je predseda ODS Petr Fiala.

      == ODS ==
      Vznik: 1991
      Občianska demokratická strana (ODS) vznikla na ustanovujúcom kongrese 20. apríla 1991 po rozpade Občianskeho fóra, jej predsedom sa stal Václav Klaus (do roku 2002). Formovala sa ako pravicová strana s dôrazom na rýchlu a dôslednú ekonomickú transformáciu. Presadzuje slobodu jednotlivca, vládu práva a voľný trh, kladie dôraz na súkromné vlastníctvo, znižovanie byrokracie, malý a funkčný štát. Zastáva štandardné fungovanie liberálnej demokracie západného typu, odmieta tretie cesty a tzv. nepolitickú politiku.
      V parlamente: od 1992 až doteraz, vo vláde: 1992–1998, 2006–2009, 2010–2013
      V roku 1992 strana vyhrala voľby so ziskom 29,73 percenta, stala sa súčasťou koaličnej vlády premiéra Klausa, úspech zopakovala aj v roku 1996. Po predčasných voľbách 1998 podporovala v rámci opozičnej zmluvy vládu ČSSD Miloša Zemana. Vo vláde bola v rokoch 2006–2009 (prvá vláda Mirka Topolánka nezískala dôveru, druhá pôsobila od januára 2007) a v rokoch 2010–2013 (vláda Petra Nečasa). Vo voľbách 2017 získala 11,32 percenta a 25 mandátov, momentálne ich má 23.
      Zakladateľ ODS Václav Klaus bol v rokoch 2003–2013 prezidentom ČR. Súčasným predsedom je od roku 2014 Petr Fiala.

      == KDU-ČSL ==      
      Vznik: 1919, respektíve 1990
      Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová (KDU-ČSL) vznikla pôvodne 5. a 6. januára 1919, počas prvej Československej republiky sa stala stredovou, katolíckou a demokratickou stranou so stabilnou voličskou podporou 8-10 percent a s kľúčovým významom pri zostavovaní vlád. Vo vláde bola aj po roku 1945. Počas komunistickej éry 1948–1989 fungovala ČSL formálne ako súčasť Národného frontu, v područí komunistickej moci. Po Novembri ’89 obnovila činnosť. Dlhoročným predsedom strany bol Josef Lux, v rokoch 1992–1998 podpredseda vlády (zomrel v roku 1999).
      V parlamente: 1992-2010, od 2013 až doteraz, vo vláde: 1992–1998, 2002–2010 a 2014–2017
      Strana bola súčasťou vlád Václava Klausa (1992–1996 a 1996–1998), v rokoch 2002–2006 vládla so sociálnymi demokratmi. Bola v druhej vláde ODS a Mirka Topolánka (2007–2009) a vo vláde Bohuslava Sobotku (2014–2017). Vo voľbách 2017 získala 5,38 percenta a desať mandátov.
      Predsedom KDÚ-ČSL je Marian Jurečka.

      == TOP 09 ==
      Vznik: 2009
      Strana vznikla v roku 2009, pri jej zrode stáli Miroslav Kalousek (predtým KDU-ČSL) a knieža Karel Schwarzenberg, ktorý bol tiež predsedom strany v rokoch 2009–2015. Vyprofilovala sa ako stredopravá, liberálno-konzervatívna strana so silným dôrazom na európanstvo.
      V parlamente: od 2010 až doteraz, vo vláde: 2010–2013
      TOP 09 bola súčasťou vlády Petra Nečasa a ODS v rokoch 2010–2013, po voľbách v roku 2013 a 2017 zostala v opozícii: v posledných voľbách získala 5,32 percenta, čiže sedem mandátov.
      Predsedníčkou strany je Markéta Pekarová Adamová.

Výberový prehľad programových téz kandidujúcich strán 

      Praha 8. októbra (TASR) – V piatok a v sobotu sa uskutočnia v Českej republike voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR.
      TASR prináša v tejto súvislosti výberový prehľad základných programových pozícií politických subjektov (v abecednom poradí), ktoré kandidujú vo voľbách a podľa prieskumov preferencií majú najväčšie šance prekročiť hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu.

      == hnutie ANO ==
      Krédom hnutia je „Neklameme, nekradneme a pracujeme pre vás.“ Program s názvom „Až do roztrhania tela“ nadväzuje z veľkej časti na kroky, ktoré hnutie ANO urobilo ako súčasť vlády.
      Zahraničná politika: Členstvo v EÚ a NATO považuje ANO za záruku života v mieri a stabilite. Zároveň chce v Únii obhajovať české záujmy. Je za to, aby sa zachovalo právo veta, za boj proti nelegálnej migrácii, za bezpečnosť a posilňovanie vnútorného trhu. Nesúhlasí s prípadným zavedením eura.
      COVID 19: Hnutie chce dotiahnuť očkovaciu kampaň a poskytnúť tretiu dávku najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva s tým, že očkovanie ostane dobrovoľné. Rovnako sľubuje vakcíny pre deti do 12 rokov s tým, že očkovanie bude dobrovoľné (teda na rozhodnutí rodiča) a nebude podmienkou na vstup do školy. ANO chce presviedčať váhavých o tom, že boj s pandémiou stojí na zodpovednosti každého, a nie na represii štátu.
      Financie: Za zásadné považuje ANO oživenie ekonomiky po covide. Obhajuje nízke dane a je proti ich zvýšeniu.
      Ostatné: ANO je za znižovanie emisií skleníkových plynov, hlási sa k záväzkom klimatickej dohody z Paríža. Sľubuje ukončiť do roku 2038 spaľovanie uhlia v ČR, ak to neohrozí energetickú bezpečnosť štátu.

      == Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD) ==
      ČSSD svoje programové tézy zhrnula do „Desatora“ kľúčových priorít strany.
      Zahraničná politika: ČSSD chce utvárať a progresívne meniť Európsku úniu, preto by však ČR mala byť v jej jadre. Príležitosťou je podľa ČSSD blížiace sa predsedníctvo v EÚ počas roka 2022.
      COVID 19: Podľa ČSSD nesmú účet za pandémiu zaplatiť ľudia s priemernými príjmami, rodiny s deťmi či dôchodcovia, ale predovšetkým majetnejší občania. ČSSD je proti privatizácii českého zdravotníctva.
      Financie: ČSSD chce zaviesť milionársku daň. Kritizuje fakt, že z ČR každoročne odíde do zahraničia zisk vo výške 300 miliard Kč, a chce zrušiť daňové výnimky. Sociálni demokrati podporujú vyššie dane pre bohatých, progresívne zdanenie, dane pre banky a zdanenie obrovských majetkov nad 100 miliónov Kč.
      Ostatné: ČSSD presadzuje podporu rodín, seniorov a znevýhodnených skupín. Chce znížiť nerovnosť v mzdách medzi ženami a mužmi, obmedziť zamestnávanie cez agentúry (aby firma mohla takto zamestnávať len desať percent ľudí).

      == Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) ==
      Päť programových priorít KSČM má názov Šanca na nový začiatok.
      Zahraničná politika: Strana žiada referendum o pokračovanie členstva ČR v EÚ. Presadzuje inštitucionálnu reformu Únie, ktorá by dala viac rovnoprávnosti členským štátom a posilnila volené orgány (Európsky parlament) a oslabila právomoc úradníkov. KSČM je za vystúpenie z NATO a za obnovenie všestranných vzťahov s Ruskom a Čínou.
      COVID 19: KSČM je proti lockdownu a zatváraniu škôl, podporuje snahu o oživenie ekonomiky a pomoc skupinám obyvateľstva, ktoré sa v dôsledku covidovej krízy ocitli v núdzi. Preferuje prevenciu, zdravý životný štýl a zdravé potraviny.
      Financie: KSČM podporuje investície do bývania a nových technológií, presadzuje progresívne zdanenie a miliardársku, bankovú a digitálnu daň pre „ekonomických gigantov a nadnárodné spoločnosti“, čo môže do štátneho rozpočtu priniesť 15 miliárd Kč za rok.
      Ostatné: Komunisti sľubujú minimálnu mzdu 20.000 Kč a chcú 35-hodinový pracovný týždeň. Chcú zrušiť súkromných exekútorov a pracovné agentúry. Sľubujú sprísnenie potravinových noriem.  


      == PirátiSTAN ==

      Koalícia, ktorú tvoria Česká pirátska strana (Piráti) a Starostovia a nezávislí (STAN) sa uchádza o voličov stredovým a prozápadne orientovaným programom. Jeho tézy približuje aj aplikácia Program pre vás.
      Zahraničná politika: PirátiSTAN presadzujú zahraničnú politiku, ktorá stojí na hodnotách. ČR by podľa nich mala byť aktívnym členom Únie a podieľať sa na spoločnom rozhodovaní, takisto by nemala podceňovať prípravy na české predsedníctvo Rady EÚ.
      COVID 19: Koalícia podporuje vybudovanie efektívneho systému protipandemickej ochrany, aby nebolo potrebné zavádzať plošné opatrenia.
      Financie: Koalícia je za udržateľné verejné financie, presadzuje finančnú konsolidáciu – okrem iného zmrazením bežných výdavkov štátu, rýchlejším rastom ekonomiky, úsporami a zvýšením efektivity, lepším zapojením ľudí na trh práce, zlepšením výberu daní a postupnou digitalizáciou. Chce zjednodušiť správu daní a platenie daní a odvodov formou portálu Moje dane.
      Ostatné: Zdôrazňujú dodržiavanie ľudských práv, digitalizáciu štátnej správy, boj s korupciou, dôchodkovú reformu a zjednodušenie daňového systému, a tiež ochranu klímy – podporujú záväzok EÚ znížiť do roku 2030 produkciu emisií o 55 percent, a tiež cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050.

      == Prísaha ==
      Program nového subjektu má názov Plán pre spravodlivé Česko.
      Zahraničná politika: Prísaha vidí ČR ako suverénny a sebavedomý štát v rámci EU i NATO, na jeho zakotvení nechce nič meniť. Odmieta migračné kvóty. Žiada prísne postihy za prevádzačstvo.
      COVID 19: Hnutie chce prešetriť covidové zákazky a potrestať vinníkov. Je proti prípadnému ďalšiemu rušeniu prezenčnej výučby. Chce zistiť výrobu vakcín a liečiv v ČR. V prípade ďalšej vlny chce voči podnikateľom postupovať podľa vzoru Nemecka a Rakúska: Najskôr pomôžme, potom kontrolujme!
      Financie: Odmieta zavedenie eura. Chce znížiť náklady štátnej administratívy a znížiť záťaž živnostníkov. Je za zníženie DPH na potraviny z 15 na 10 % a za sprehľadnenie daňového systému. Odmieta zvyšovať dane z príjmov právnických a fyzických osôb.
      Ostatné: Hnutie Prísaha akcentuje potravinovú sebestačnosť a tiež ochranu a dostupnosť pitnej vody. Za najväčšiu hrozbu považuje klimatickú zmenu, navrhuje efektívnejšie zachytávanie vody zo zrážok.

      == Sloboda a priama demokracia (SPD) ==
      Voličov oslovuje „Politickým dlhodobým programom SPD“, ktorého hlavným motívom je zavedenie priamej demokracie a čo najširšie zapojenie občanov do riadenia krajiny.
      Zahraničná politika: SPD presadzuje referendum o vystúpení z Únie, resp. obnovenie zvrchovanosti a suverenity republiky vystúpením z Únie. Hovorí „nie“ migrácii a islamizácii, nesúhlasí s migračnou politikou EÚ. Odmieta konfrontačnú politiku medzi veľmocami. Uprednostňuje spoluprácu so susednými štátmi v rámci Vyšehradskej štvorky.
      COVID-19: SPD odmieta „pandemickú tyraniu“, povinné očkovanie a diskrimináciu, teda delenie spoločnosti na očkovaných a neočkovaných. Štát podľa SPD musí uznávať protilátky a hradiť testovanie.
      Financie: SPD odmieta zvyšovanie daní. Presadzuje zdanenie zahraničných korporácií a škrty v štátnych výdavkoch. Odmieta platby „solárnym barónom“ aj systém dotácií vrátane biopalív.
      Ostatné: SPD podporuje tradičné hodnoty spoločnosti a rodinu považuje za jej podstatu, ktorá si zaslúži podporu a ochranu.

      == SPOLU ==
      Koalícia ide do volieb so spoločným pravicovým programom pod heslom „Spolu dáme Česko dohromady“. Chce ústavne zakotviť rozpočtovú zodpovednosť, reformovať dôchodkový systém, podporovať flexibilný trh práce a znižovať byrokraciu.
      Zahraničná politika: Koalícia deklaruje jasnú prozápadnú orientáciu s akcentom na NATO. V EÚ a v NATO vidí budúcnosť Českej republiky. Podporuje uplatňovanie ľudských práv vo svete, presadzuje tiež zvýšenie výdavkov na obranu na úroveň dve percentá do roku 2025.
      COVID-19: SPOLU odmieta plošné zákazy a chce vrátiť pomery v ČR do stavu, v akom bola krajina pred pandémiou. Podporuje 100-percentnú zaočkovanosť rizikových skupín a celkovo čo najvyššiu mieru očkovanosti, aby sa dosiahla kolektívna imunita a minimalizovalo sa riziko nových mutácií.
      Financie: Koalícia SPOLU chce sprísniť rozpočtové pravidlá a zariadiť, aby sa štátne výdavky nezvyšovali populisticky bez ohľadu na hospodársku situáciu. Chce zaviesť daňové prázdniny pre rodiny, ktoré čerpajú rodičovský príspevok a majú tri a viac detí, a tiež pravidlo daňovej brzdy.
      Ostatné: Koalícia je za rozvoj inteligentných systémov v doprave. Podporuje dosiahnutie uhlíkovej neutrality a prechod k obnoviteľným zdrojom, budúcnosť vidí v kombinácii jadra a decentralizovaných zdrojov a najmä fotovoltaiky na strechách. „Green Deal“ vníma ako príležitosť, ako investíciami do udržateľného rozvoja, čistých a obnoviteľných zdrojov a cirkulárneho hospodárenia modernizovať českú ekonomiku. Chce vysadiť strom za každého občana a usporiadať anketu o „českého národného vtáka“.

      Zdroje:
      anobudelip.cz
      cssd.cz
      kscm.cz
      piratiastarostove.cz
      prisaha.cz
      spd.cz
      spolu21.cz
      ct24.cz

Napriek spoločnej tradícii sa české a slovenské voľby líšia 

      Praha 8. októbra (TASR) – V piatok a v sobotu sa uskutočnia v Česku voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR.
      TASR prináša v tejto súvislosti porovnanie základných parametrov českých a slovenských volebných zákonov a histórie volebnej legislatívy v oboch republikách.

      České a slovenské volebné zákony majú spoločnú tradíciu vzhľadom na existenciu spoločného štátu v rokoch 1918–1939 a 1945–1992). Na druhej strane sa dnes volebné procesy v oboch republikách líšia:
      Česká republika má dvojkomorový parlament, Slovenská republika jednokomorový.
      Slovensko je jedným volebným obvodom, v Česku je 14 volebných obvodov, ktoré sú totožné s krajmi.
      Voľby v ČR sú dvojdňové, od 14.00 h v piatok do 14.00 h v sobotu, na Slovensku sa volí len jeden deň, v sobotu od 06.00 do 22.00 h.
      V ČR a SR sa líši kvórum, teda volebný zisk, ktorý musia dosiahnuť strany – respektíve koalície – pre vstup do parlamentu.

      Volebný systém

      Vznik parlamentu, respektíve Národného zhromaždenia ako zákonodarnej inštitúcie Československej republiky predpokladala dočasná ústava, ktorú 13. novembra 1918 prijal Revolučný Národný výbor ako Zákon č. 37/1918 Sb.
      Podľa prvej československej ústavy z roku 1920 platil v Československej republike pomerný volebný systém, teda voliči volili politické strany a hnutia, ktoré ich mali zastupovať v dvojkomorovom parlamente – v Snemovni a Senáte.
      V prvých voľbách po druhej svetovej vojne v roku 1946 voliči mohli do obnoveného Národného zhromaždenia voliť politické strany združené v Národnom fronte. Voľby, ktoré sa konali 26. mája 1946, boli povinné; paragraf 11, odsek a) Zákona o voľbe ústavodarného Národného zhromaždenia (Zákon č. 67/1946 Zb.) hovoril: „Každý volič je povinný voľby se zúčastniť.“ 
      Výnimkami boli vek nad 70 rokov, zdravotný stav či neodkladné povinnosti. Voliči, ktorí nechceli dať hlas žiadnej strane, mohli odovzdať biely lístok, ktorý dostali spolu s kandidátkami jednotlivých strán. Poslanci boli volení na prechodné obdobie najviac dvoch rokov, kým mala byť prijatá nová ústava. Boli to posledné slobodné voľby do roku 1990.
      Vo voľbách 30. mája 1948 už voliči mohli voliť len kandidátku Národného frontu (teda de facto komunistov a ich sympatizantov), alebo v prípade nesúhlasu vhodiť biely lístok.
      V ďalších voľbách, 28. novembra 1954, volili občania poslancov v jednomandátových obvodoch, pretože bol zavedený väčšinový systém po vzore Sovietskeho zväzu. Do komunistickej éry patria voľby 1960, 1964, 1971, 1976, 1981 a 1986.
      Po Novembri ’89 boli kooptovaní noví poslanci do Federálneho zhromaždenia (FZ) i národných parlamentov, aby do zákonodarných zborov vstúpili aj zástupcovia občianskych hnutí (Občianske fórum, Verejnosť proti násiliu), respektíve nezávislí.
      Prvé slobodné voľby do Federálneho zhromaždenia a aj do národných rád ČR a SR sa konali 8. a 9. júna 1990 a prebiehali na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva na princípe pomerného zastúpenia, čo znamenalo návrat k prvorepublikovej tradícii. Ústavný zákon č. 45/1990 Zb. určil dĺžku volebného obdobia najviac na dva roky.
      V nasledujúcich voľbách (a posledných československých, 5. a 6. júna 1992) už boli poslanci volení na štvorročné volebné obdobie. Aj po rozdelení Česko-Slovenska ostali v oboch republikách platné pomerné volebné systémy.

      Podoba parlamentu

      Prvá československá ústava z roku 1920 zakotvila dvojkomorový parlament, respektíve Národné zhromaždenie. Poslanecká snemovňa mala 300 poslancov volených na šesť rokov. V Senáte zasadalo 150 senátorov zvolených na osem rokov.
      Národné zhromaždenie obnovené po druhej svetovej vojne už bolo jednokomorové, takisto aj od roku 1948, keď moc prevzali komunisti. Paralelne s ním existovala Slovenská národná rada vytvorená v roku 1943 ako predstaviteľka výkonnej i vládnej moci na území Slovenska a s obmedzenými právomocami a podriadená celoštátnemu komunistickému vedeniu.
      Zmena nastala k 1. januáru 1969, keď začal platiť Ústavný zákon o československej federácii (143/1968 Zb.), teda Československá socialistická republika sa stala federatívnym štátom. Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie, a zo 150-člennej Snemovne národov, v ktorej mali paritné zastúpenie Česi aj Slováci po 75 poslancoch.
      Popri tom mali Česká socialistická republika (ČSR) a Slovenská socialistická republika (SSR) Českú národnú radu s 200 poslancami a Slovenskú národnú radu so 150 poslancami. Takáto štruktúra ostala aj po Novembri ’89 až do zániku spoločného štátu Čechov a Slovákov.
      Slovensko má aj naďalej jednokomorový parlament. Tvorcovia ústavy samostatnej Českej republiky do nej zakomponovali vznik Senátu ako hornej komory Parlamentu ČR. Voliči doň mohli po prvý raz voliť svojich zástupcov v roku 1996 na šesťročné obdobie.
      Senátori sú volení v dvojkolovej voľbe podľa väčšinového systému v jednomandátových obvodoch. Každé dva roky sa volia senátori v tretine z 81 obvodov, teda zloženie Senátu sa obmieňa raz za dva roky po tretinách.

      Volebné kraje

      V roku 1920 delil volebný zákon Československo na 23 krajov; tento počet však kolísal – volebný zákon z roku 1946 napríklad zakotvil 28 krajov.
      Zákon 47/1990 Zb., upravujúci prvé slobodné voľby v roku 1990, vytvoril na Slovensku štyri volebné obvody podľa vtedajších krajov (Bratislavský, Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský). Česká republika sa delila na osem krajov.
      V SR novela novela volebného zákona z 20. mája 1998, ktorú presadila vtedajšia vládna koalícia na čele s Vladimírom Mečiarom, vytvorila zo Slovenska jeden volebný obvod. Viaceré ustanovenia tejto novely boli neskôr zrušené, respektíve upravené (aj na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR), no jeden volebný obvod na Slovensku zostal do súčasnosti.
      Česká republika je od 1. januára 2000 rozdelená na 14 krajov, čo znamená 14 volebných obvodov.

      Kvórum pre vstup do parlamentu

      Vo voľbách v roku 1990 do FZ platilo kvórum 5 percent, na Slovensku stačili pre vstup do SNR iba 3 percentá. Pre voľby 1992 platili hranice 5 % pre samostatnú stranu, 7 % pre dvoj- a trojkoalíciu a 10 % pre koalíciu štyroch a viacerých subjektov.
      Novela volebného zákona z roku 1998 popri iných zmenách upravila kvórum pre vstup do parlamentu tak, že každá strana – aj kandidujúca v rámci koalície – musela získať minimálne 5 %. Hranica tak stúpla na 10 % pre dvojkoalície, 15 % pre trojkoalície, 20 % pre štvor- a 25 % pre päťkoalície. Parlament prijal 24. augusta 1999 novelu volebného zákona, ktorou sa opäť vrátili pôvodné hranice pre vstup do NR SR: 5 % pre stranu a hnutie, 7 % pre dvoj- a trojkoalície, 10 % pre koalície štyroch a viacerých subjektov.
      V ČR podobným spôsobom upravil kvóra volebný zákon v roku 2000 – 5 % pre stranu, 10 % pre dvojkoalíciu, 15 % pre trojkoalíciu a 20 % pre zoskupenie viac než troch strán.
      Ústavný súd v náleze z 24. januára 2001 prišiel k záveru, že je toto ustanovenie v súlade s ústavou. Pri opakovanom posudzovaní na podnet skupiny českých senátorov vyslovil 3. februára 2021 opačný verdikt a kvóra označil za odporujúce Ústave ČR. V reakcii na toto rozhodnutie poslanci schválili novelu volebného zákona, ktorá platí od 1. júla, teda sa vzťahuje aj na terajšie víkendové voľby. Podľa nej v ČR platí hranica 5 % pre stranu, 8 % pre dvojkoalíciu a 11 % pre koalíciu troch a viac subjektov.

Volebné právo má aj občan bez nasadeného respirátora, odkazuje MV ČR 

      Praha 8. októbra (TASR) – Za porušenie protipandemických opatrení pri voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR (PS PČR) hrozí nanajvýš pokuta, odoprieť volebné právo z tohto dôvodu nie je možné. Informuje o tom portál Seznam Zprávy.


      „Porušenie mimoriadneho opatrenia na úseku ochrany verejného zdravia nie je možné sankcionovať odopretím výkonu volebného práva. Takýto zásah by nebol proporcionálny,“ vysvetlil hovorca českého ministerstva vnútra Adam Rözler.


      Vo volebných miestnostiach budú platiť hygienické opatrenia, ako je napríklad povinnosť mať nasadenú ochranu dýchacích ciest minimálne vo forme respirátora typu FFP2, dodržiavanie dvojmetrových rozstupov či používanie dezinfekcie.


      Pokiaľ príde volič bez ochrany horných dýchacích ciest, volebná komisia by počas jeho hlasovania mala zabrániť vstupu do miestnosti ďalším ľuďom. Následne by mala volebné miesto dôkladne vydezinfikovať.


      V Česku pritom stúpajú počty nakazených. V utorok 5. októbra pribudlo viac než 1000 potvrdených prípadov, čo je najväčší prírastok od 18. mája. Taktiež vzrástlo aj reprodukčné číslo a stúpajú i počty hospitalizovaných. Podľa premiéra Andreja Babiša však nie je dôvod na sprísňovanie opatrení.

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás