Hlava štátu sa po prejave pred parlamentom, rozhodla vzápätí vystúpiť aj pred národom v RTVS. Príčinu tohto rozhodnutia možno hľadať v klesajúcej popularite pani Čaputovej aj kritike jej prejavu zo strany opozície a značnej časti slovenskej verejnosti. Kto iný ako tzv. verejnoprávna televízia by mala slúžiť ako marketing pre prezidentku, kto iný by mal pozvať do štúdia dvoch obhajcov jej parlamentného vystúpenia – jedného sociológa SAV a jednu profesorku politológie. Objednávka bola jasná: nepripustiť voči majestátu prezidentky iný ako pochvalný tón.
Adorácie však často zahrajú na falošnej strune a tak je to aj za Machaja a jeho propagandistov. Nečudujme sa televíznej službe. Odvážil by sa v RTVS po nedávnych čistkách v televíznom spravodajstve zaspievať inú pesničku akú spieva politický riaditeľ Ľuboš Machaj?
Prejav prezidentky bol vraj vyvážený, hovorí sociológ, inžinier Ľuboš Bahna a pani prezidentka je vraj dobrá právnička, hovorí politologička Darina Malová. Nemienim polemizovať s názormi oboch odborníkov, len poznamenávam, že nie každý kto vyštudoval právo je dobrý právnik a nie každý kto vyštudoval politológiu je dobrý politológ. O Zuzane Čaputovej viem iba to, že jej právnická činnosť v teoretickej i praktickej rovine je pre znalcov práva veľká neznáma.
Udivuje ma, že právničke v prezidentskom kresle neprekážajú legálne nahrávky Slovenskej informačnej služby o šokujúcej nezákonnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Prezidentka bola predsa o tom dobre informovaná už v máji 2021 na stretnutí desiatich ústavných činiteľov v tajnej miestnosti SIS. Vtedy sa od všetkého dištancovala a dnes takú vážnu vec vo svojom prejave ani nespomenie, hoci jej leží na srdci „funkčný právny štát, ktorý prostredníctvom neskorumpovaných justičných orgánov dokáže zabezpečiť spravodlivosť.“
Pani prezidentke neprekážajú manipulácie v trestných konaniach, neprekážajú jej nezákonné metódy skupiny vyšetrovateľov, neprekážajú jej nenávistné vyjadrenia a vulgarizmy tej istej skupiny policajtov na adresu kolegyne z inšpekčného tímu, ktorá odhalila ich protizákonné konanie a preto sa jej chcú zbaviť. Pani Čaputová zvyčajne všetko citlivo vníma selektívne. Citlivo vníma kritiku opozície, najmä najsilnejšej opozičnej strany, ale citlivo nevníma neschopnosť vlády Eduarda Hegera, grobiánstva ministra vojny Jaroslava Naďa, ktorého považuje za najlepšieho ministra
V exkluzívnom rozhovore v diskusnej relácii O päť minút dvanásť sa citlivo ľutovala kvôli vyhrážkam rôznych anonymov, ale nijako ju nevyrušovalo stavanie šibeníc pred obydliami opozičných politikov, vyhrážkami zabitím ich rodinám. Je odsúdeniahodné, ak sa ktosi takto vyhráža aj prezidentke, nemožno to brať na ľahkú váhu zvlášť ak ide o ženu, ale na druhej strane by sa mala aj ona, ako prezidentka všetkých občanov zastať nielen opozičných politikov ale najmä ženy, ostrakizovanej Diany Santusovej, ktorej chceli čurillovci zapáliť auto.
Mierumilovná prezidentka Čaputová brojí proti generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, chce dať paragraf 363 na Ústavný súd, ktorý je tŕňom v oku špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, predsedu strany Progresívne Slovensko Michala Šimečka a predsedu strany OĽaNO Igora Matoviča.
Zaujímavé je, že história paragrafu 363 sa začala písať v roku 2004, kedy ho počas vlády Mikuláša Dzurindu zakomponoval do Trestného poriadku vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic. V dôvodovej správe Lipšic vysvetľoval, že nový nástroj pre šéfa prokurátorov má slúžiť na nápravu nezákonnosti v trestných stíhaniach. Dnes, po mnohých rokoch to už neplatí? Lebo Žilinka, lebo Fico? Lipšicova vojna proti nadriadenému Žilinkovi je očividná. Generálny prokurátor zamieta nezákonné stíhania v prípravnom konaní proti Ficovi a Kaliňákovi, ktoré sa ako právny nedorobok a paškvil vracajú na úrad Lipšicovej prokuratúry.
Zuzana Čaputová v úlohe prezidentky má pravdu, keď hovorí, že súčasný model prokuratúry je potrebné zbaviť politických vplyvov, ak tým myslí, že treba zamedziť politický vplyv Lipšica na Úrad špeciálnej prokuratúry, ale Zuzana Čaputová v úlohe aktivistky Progresívneho Slovenska nemá pravdu, ak chce obmedziť práva politicky nezávislého generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Podľa posledného prieskumu dôveryhodnosť generálneho prokurátora Žilinku, napriek nevyberavým útokom proti nemu, je podstatne vyššia ako dôveryhodnosť mediálne preferovaného špeciálneho prokurátora Lipšica. O dôveryhodnosti „citlivo vnímajúcej hlavy štátu“ prieskumy mlčia.
