NázoryĽudovít Števko: Nedokončené interview s Matúšom Kučerom

Ľudovít Števko: Nedokončené interview s Matúšom Kučerom

-

Ľudovít Števko: Nedokončené interview s Matúšom Kučerom

Pätnásteho decembra Slovensko zastihla smutná správa: zomrel jeden z najvýznamnejších historikov a popularizátorov slovenských dejín univerzitný profesor Matúš Kučera. Dožil sa mimoriadne plodných deväťdesiat rokov naplnených vedeckou, pedagogickou, literárnou i politickou prácou v prospech Slovenska. Ako poslanec Federálneho zhromaždenia hlasoval za samostatné Slovensko, keď sa rozhodovalo o rozdelení ČSFR. Pôsobil aj ako minister školstva Slovenskej republiky, bol veľvyslancom v Chorvátsku a generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea v Bratislave.

    

Štyridsať rokov prednášal slovenské dejiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, vysedával v archívoch, chodil po múzeách a písal knihy, historické state a články do vysokého veku, až kým mu nezoslabol zrak. Jeho knihy o najstarších dejinách Slovákov – Postavy  veľkomoravskej histórie, Slovensko po páde Veľkej Moravy, Slovensko v dobách stredovekých, Novoveké Slovensko,Slováci prežijú, by mali patriť do základnej vedomostnej výbavy každého Slováka.

Matúš bol mojím dlhoročným priateľom ešte z rokov jeho vrcholiacej vedeckej a spisovateľskej erudície, potom z čias politických bojov o našu štátnu zvrchovanosť a napokon z posledných rokov jeho života, keď už nemohol vstávať z kresla vo svojej pracovni bez cudzej pomoci. Už nepísal, slúžila mu však vynikajúca pamäť pri početných rozhovoroch s bývalými kolegami, študentmi i novinármi. Tak ako vedel jedinečne pútavo písať, vedel aj fascinujúco rozprávať. Na diktafóne mám zaznamenané hodiny rozprávania, z ktorého sa na verejnosť vo forme interview dostala iba malá časť pod názvom Starí Slováci nie sú chiméra. Mala to byť profesorova odpoveď na ničotnú mediálnu polemiku okolo pojmov starí Slováci a kráľ Svätopluk.

„Čo my vlastne o sebe vieme, aká je pravda o nás Slovákoch, kedy sme sa narodili pre históriu? Prečo mnohých hnevajú tieto pojmy?“ – nastoľuje Matúš rečnícke otázky a hneď aj odpovedá:„Neviem, lebo my sme si ho nevymysleli. Takto sa označujú starí Maďari oproti moderným Maďarom, starí Česi oproti Novočechom. Starí Slováci je pomocný vedecký termín, podobne ako starí Maďari či starí Česi, ktorý v súvekých prameňoch v takejto podobe nie je nikde zachytený. Na tomto termíne sa dohodla veda, aby si rozumeli vedci, keď navzájom komunikujú, aby vedeli, o čom je reč.Trápi ma, že o týchto veciach vznikla politická diskusia, že sa odrazu naše staré dejiny zvrátili na politický boj. Je to neúcta k dejinám národa. Sme stranícky rozhádané spoločenstvo ako za prvej republiky, funguje tu partokracia, nie demokracia. Vidíš, ako to beží napríklad v parlamente – jedna rozvadená dedina. Ťapákovci sú proti tomu šuviks. Keď sa ľudia boja povedať pravdu či svoj názor, ide o deficit demokracie, keď médiá nespĺňajú požiadavku spoločenstva, aby sa kvalifikovane diskutovalo o etnických a konfesijných koreňoch svojho národa, ide o zámernú ignoráciu.“

Môže postupne zvyšovať naše sebavedomie členstvo Slovenska v Európskej únii?
Sebavedomie Slovákov musí nastúpiť v Európskej únii ako jeden z fenoménov, pretože únia je a musí byť spoločenstvo rovnocenných národov a národných kultúr. Budeme jesť rovnaké hamburgery a piť rovnakú kokakolu, ale budeme mať svojbytný jazyk a svojbytný kultúrny habitus. A keď si ho nedokážeme pestovať, tak nám ho odbúrajú iní, zoberú nám ho, tak ako nám v minulosti vzali kultúrne pamiatky, ktoré sú dnes uložené v múzeách vo Viedni, Budapešti a Prahe. Zápas o národné a kultúrne dedičstvo bude pokračovať aj v novej Európe a Slovensko musí byť na to pripravené.

Je na to pripravené? – pýtam sa. „Nie je a nechystá sa na to. Keď sa ktosi ozve v záujme národných vecí, spustí sa krik. Najviac vykrikujú o nacionalizme národní bezdomovci. Pridávajú sa k nim jednofarebné médiá, v ktorých sa nepripúšťa hlas z druhej strany, myslím hlas národnej inteligencie…To je zámer. Vždy, keď nás chcel niekto vyfackať, začal tvrdiť, že sme endemickí nacionalisti.“
    

Veľa diskutujeme s Matúšom o tom, čo je hnacím motorom dejín. Historici iba skúmajú a zaznamenávajú chod dejín. Kto však tvorí dejiny?

„Skutočné dejiny tvorí národ“, hovorí Matúš.„Dejiny nerobia hašteriví politici, ktorí sú tu na jedno-dve volebné obdobia. To, že vláda píše dejiny, je iba naivná predstava politikov. Tieto veci si mnohí neuvedomujú, ani slovenská sociológia ich neskúma, lebo iba dúcha do politickej polievky, nerobí vedeckú sociológiu, ktorá by sa pozrela do vnútra spoločnosti. A čoskoro, v pokračujúcej globalizácii, niektoré veci už nebudeme môcť zachytiť“.

Matúš, myslíš si, že po všeobecnom intelektuálnom a mravnom úpadku príde k obrode spoločnosti, že sa nerozplynieme ako národ? Historik a filozof Kučera v jednej osobe hovorí: „Pôjde o to, zmeniť myslenie v hlavách ľudí. Príde k tomu. Dejiny nás učia, že spoločnosť má v sebe zakódované podnety k sebazáchove. Vždy, keď sa spoločenstvo dostalo na hranu morálnej či existenčnej krízy, prišiel nejaký svätý František z Assisi, pred ktorým si musel pokľaknúť aj pápež, aby naštartoval mravnú obrodu spoločnosti.Myslím si, že aj v Európe a Amerike, po veľkej kríze, ktorá ju čaká, nastúpi druhá fáza národného obrodenia a nastanú tam zmeny. Preto je pre vývoj americkej spoločnosti ľahostajné, kto vyhrá prezidentské voľby.Nechcem robiť Sibylu, ale ako historik si môžem dovoliť isté prognózy. Vychádzam z toho, že spoločnosť ako sociálny organizmus netrpí syndrómom sebazničenia. Podobné pocity vnášajú do spoločnosti iba sektári alebo exaltované náboženské či politické skupiny, ale pre celok nie sú tieto výstrelky rozhodujúce.“

Mravný relativizmus, sociálna a ekonomická kríza, konzumná spoločnosť – to všetko je dôsledok globalizácie, ktorej cieľom je vychovať poslušné a konzumujúce ľudské stádo. Je nejaká možnosť úniku z tejto cesty?

„Zrejme sa nedožijem toho, keď sa to stádo vzbúri. A ono sa vzbúri. Keď bude podráždenie stáda veľké, tak začne ničiť všetko okolo seba, lebo bude treba nastoliť nový poriadok, nový priestor, v ktorom sa budeme cítiť lepšie. Kedy to bude, neviem. Pre historika je život jednej generácie prikrátky, pre históriu je zaujímavé to, čo trvá, nie to, čo sa mení s každou politickou vlnou.

„Knieža Matúš“ ako nazval nebohý novinár Ján Čomaj profesora Kučeru, už nie je medzi nami. Ale je tu jeho vedecké historické aj popularizačné dielo presahujúce rozmer jedného  ľudského života, dielo skrz naskrz národné, overené obrovskými znalosťami latinských, gréckych, arabských, francúzskych, nemeckých i vatikánskych prameňov. Matúš Kučera, knieža slovenských historikov, nech ti je slovenské zem ľahká.

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás