EsejeĽudovít Števko: Mikuláš Dzurinda – politický chorobopis: Kapitola V.:...

Ľudovít Števko: Mikuláš Dzurinda – politický chorobopis: Kapitola V.: Ekonomická vlastizrada

-

Ľudovít Števko: Mikuláš Dzurinda – politický chorobopis: Kapitola V.: Ekonomická vlastizrada

O Mikulášovi Dzurindovi sa v análoch slovenskej politiky po roku 1993 bude zaiste hovoriť ako o premiérovi SR, ktorý mal schopnosť prežiť na slobode napriek ôsmim rokom drancovania verejného majetku, napriek škandalóznym bazárovým výpredajom strategických podnikov štátu. Tento malý privatizačný živočích sa hlási o slovo aj dnes, ale nie ako predajca rodinného striebra zahraničným firmám, lebo Slovensko je už rozpredané, ale ako reinkarnovaný líder SDKÚ zo starých modrých bilbordov.

Vláda Mikuláša prvého sa „preslávila“ napríklad kauzami Vláčiky, Tunel Branisko, Skupinka a kauzou privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP),noto bol len „čajový“ rozbeh činnosti reformátorskej dvojice Dzurinda – Mikloš. Vláda Mikuláša druhého už bola iná, silnejšia káva v zmysle sloganu, ktorý pamätníci pripisovali podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: „Je lepšie predať kravu ako predávať mlieko dojením.“ Výsledkom tejto šialenej privatizačnej stratégie bolo, že dnes nemáme ani kravu, ani mlieko.

Jedným z najväčších odhalení kauzy Gorila bol poburujúci predaj 66 percent akcií Slovenských elektrární talianskej pološtátnej spoločnosti Enel za takmer 840 miliónov eur. Predaj odštartoval úrad vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska a zavŕšil ho úrad jeho nasledovníka Jirka Malchárka (ANO) a Ivana Mikloša (SDKÚ-DS).Slovenské elektrárne (SE) boli v ponuke ako zle riadený, zadlžený podnik, pričom Dzurindov tím v ňom mal svoj manažment celých šesť rokov. Pri predaji bolo zo strany slovenskej vlády trestuhodné, ak sa pri podpise zmluvy s Enelom neodzrkadlil fakt, že cena elektriny, a teda aj zisky elektrární pôjdu prudko hore. Už v roku 2005 sa pritom zdražovanie predpokladalo a počítal s ním aj samotný Enel v strategickom pláne rozvoja elektrární.

 „Je dosť bežné pri predaji firiem, že sa nezaplatí celá kúpna cena naraz, ale jej časť sa zaplatí buď po splnení určitých podmienok, alebo je naviazaná na výšku dosiahnutého zisku v budúcnosti,“ povedal analytik Ľuboš Vančo zo spoločnosti KPMG, ktorá bola v minulosti audítorom práve v elektrárňach. Ukázalo sa, že zisk spoločnosti bol po zdražení elektrickej energie v rokoch 2006‒2010 až 973 miliónov eur. Zodpovedný minister Ivan Mikloš doteraz neodpovedal na otázku, prečo sa správal tak nekompetentne, prečo pri dohode o predaji elektrární flagrantne znevýhodňoval štát.Pred odborníkmi i širšou verejnosťou bolo ťažké utajiť, že majetok elektrární bol v čase predaja zámerne hlboko podhodnotený najmä potom, ako Taliani dali majetok spoločnosti opätovne preceniť a výsledkom bola hodnota majetku o niekoľko miliárd vtedajších slovenských korún vyššia ako v čase privatizácie.

V roku 2014 vykonala polícia v sídle spoločnosti raziu a o ďalší rok Úrad špeciálnej prokuratúry uviedol, že „doposiaľ nezistený páchateľ v úmysle spôsobiť škodu štátu vykonal za rok 2005 vo vedení účtovníctva úmyselné chybné operácie. Chybné zaúčtovanie malo za následok zníženie hodnoty vlastného imania Slovenských elektrární vo výške viac ako 12 miliárd slovenských korún. Toto zníženie hodnoty malo zásadný vplyv na proces odplatného prevodu 66 percent podielu akcií elektrární.“ Podľa prepočtu mala štátu takto vzniknúť škoda presahujúca 200 miliónov eur.

Pre úplnosť treba dodať, že Enel vyplatil dokopy 839 miliónov eur. Z nich 168 miliónov eurhneď pri podpise zmluvy 17. februára 2005, zvyšok, 671 miliónov eur,pri prevode akcií 28. apríla 2006. Dohoda predpokladala, že obe strany budú dividendy zo zisku investovať do dostavby Mochoviec. V majetku elektrární po transakcii boli dve atómové elektrárne, a to 1. a 2. blok Mochoviec a 3. a 4. blok elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, tepelné elektrárne vo Vojanoch a Novákoch, ale aj viac ako tridsať vodných elektrární.

Čerešničkou na elektrárenskej privatizačnej torte bola pre Mikloša a Dzurindu zmluva o tridsaťročnom prenájme najväčšej vodnej elektrárne na Slovensku. Bola to pre štát krajne nevýhodná zmluva, nehovoriac o tom, že elektráreň Gabčíkovo ako neodmysliteľná súčasť ikonického vodného diela sa nikdy nemala stať predmetom privatizačných zmlúv v roku 2006. Taliansky Enel, ktorý vtedy kúpil dve tretiny spoločnosti Slovenské elektrárne, urobil prenájmom gabčíkovskej elektrárne skvelý biznis. Mimochodom,po návratetejto elektrárne do rúk Slovenskej republiky požadovala firma Enel od slovenskej vlády takmer šesťsto miliónov eur.

Prenájom vodnej elektrárne Gabčíkovo bol ďalší veľký podvod. Predseda vlády Robert Fico oznámil 4. 12. 2014 na tlačovej konferencii, že sa vláda rozhodla vypovedať zmluvu o prenájme našej najväčšej vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Ako zdôvodnenie tohto kroku uviedol tri dôvody: „Slovenské elektrárne a ichmajoritný vlastník Enel nám odmietajú poskytovať údaje a informácie, ktoré by nám umožnili zistiť, do akej miery je rozdeľovanie zisku z vodnej elektrárne spravodlivé alebo nespravodlivé pre štát.“ Druhým dôvodom bolo podľa neho ignorovanie zmluvného záväzku, podľa ktorého sú Slovenské elektrárne povinné plniť plány rekonštrukcie a generálnych opráv vodnej elektrárne. Tretím dôvodom

bolo to, že Enel neplatí päť miliónov eur ročne Vodohospodárskej výstavbe na údržbu vodného diela, čím opäť porušuje zmluvu.

Pripomeňme si genézu nevýhodného prenájmu gabčíkovskej elektrárne, ktorá spadá do obdobia škandalóznych privatizácií prvej a druhej Dzurindovej vlády, kedy sa za zlomkové ceny rozpredával majetok štátu. Už v júni 2002 predložil vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Harach vláde na schválenie projekt privatizácie Slovenských elektrární, v ktorom nebola zahrnutá naša  vodná elektráreň Gabčíkovo. Komisia pre privatizáciu Slovenských elektrární v septembri 2004 akceptovala ponuku  talianskeho Enelu, ktorý za 66 % akcií podniku ponúkol cenu 839 miliónov eur. O dva mesiace v tom istom roku vláda Mikuláša Dzurindu schválila transakčné dokumenty o privatizácii SE a čoskoro došlo k podpisu zmluvy, ktorú za Enel podpísal riaditeľ Paolo Scaroni a za SR minister hospodárstva Pavol Rusko.

Chronológia privatizačnej praxe pri rozpredávaní rodinného striebra nie je natoľko zaujímavá, ako sú zaujímavé privatizačné podmienky a nízke ceny, za aké sa predávalo v časoch Dzurindovho vládnutia. Vrcholom šialenstva bolo, keď štátny podnik Vodohospodárska výstavba podpísal so Slovenskými elektrárňami zmluvu o prevádzke VEG, ktorá umožnila SE na dobu 30 rokov získať 35 percent príjmov z výroby a predaja elektrickej energie najväčšej vodnej elektrárne na Slovensku. Väčšinový taliansky vlastník Slovenských elektrární tak dostával okrem výnosu z balíka 66 percent akcií SE aj vysoký podiel z prevádzkovania gabčíkovskej elektrárne.

V čase, keď mala mať Slovenská republika z vodného diela na Dunaji po dostavbe elektrárne stopercentný zisk, vzdala sa väčšinového podielu z výnosu elektrárne, ktorej osem turbín má ročnú kapacitu 720 megawathodín (MWh) elektrickej energie. Za osem rokov  prevádzkovania vodnej elektrárne Gabčíkovo tak Enel zinkasoval 340 miliónov eur. Bol to vlastne dar Dzurindovej vlády zahraničnej firme.

Samotná zmluva o prenájme VEG bola právne spochybniteľná už v čase jej parafovania. Podľa právnej analýzy bola táto zmluva v rozpore s medzinárodnou zmluvou z roku 1977 medzi Československom a Maďarskom o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Okrem toho, v roku 2007 podal Úrad verejného obstarávania (ÚVO) na podnet Generálnej prokuratúry žalobu pre porušenie niektorých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ku ktorým došlo v prípade uzatvorenia zmluvy o prenájme vodnej elektrárne Gabčíkovo.

Na Slovensku je ešte čosi nepredajné? Hovorilo sa, že Vysoké Tatry a Gabčíkovo nemožno predať ani prenajať, hoci exprezident Kováč ešte ako minister financií v ponovembrovej vláde chcel v Amerike kupčiť s Tatrami. Staviteľ monumentálneho vodného diela pre tretie tisícročie, Július Binder, svojho času vyslovil temné obavy, že gabčíkovská elektráreň je veľkým lákadlom pre zahraničných investorov a nikto nevie, ako ďaleko je od absurdných predstáv k činom. Bolo to ešte pred rozhodnutím vlády Mikuláša Dzurindu o privatizácii Slovenských elektrární, o absurdných predstavách prenájmu VEG zahraničnému investorovi sa nikomu na Slovensku ani nesnívalo.

Július Binder si pre Gabčíkovo užil doma i u našich južných susedov osočovania a urážok vrchovato. Na meno mu nevedela prísť domáca zelená lobby na čele s Mikulášom Hubom a v maďarských kostoloch rozličných cirkví sa strašilo Nagymarosom, peklom a Binderom. Keď tento náš popredný vodohospodár robil rozbor slovenskej vodnej energetiky, prišiel k záveru, že najmä vodná energetika by sa nemala nikdy predávať, pretože jej výroba je ekologická, nízko nákladová, vysoko zisková,že ročne vyrába viac ako 5 miliárd kilowathodín elektrickej energie.

Dzurindova vláda po privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu odmietala kritiku vtedajšej opozície argumentom, že Slovensko má 20 miliárd korún príjmov z dividend, ale pritom zamlčala fakt, že sme mohli mať zisk 40 miliárd, keby sme plyn neboli lacno predali. O privatizácii elektrární to platí rovnako.  
Policajná razia v Slovenských elektrárňach v roku 2014 sa zamerala najmä na zmluvy týkajúce sa Gabčíkova a dostavby atómovej elektrárne v Mochovciach. Padli aj prvé obvinenia subalterných účastníkov privatizácie, ktoré ešte nezasiahli vrchol pyramídy. V každom prípade to bol signál, že v privatizačných praktikách Dzurindových pravicových vlád bolo čosi podlé a nezákonné. Podľa premiéra Roberta Fica „ktokoľvek sa pozrie na čísla pri privatizácii SE, musí vidieť, že je to podvod ako hrom. Netreba brániť orgánom činným v trestnom konaní, aby zistili, aká bola skutočná pravda, či tá cena bola podhodnotená, ako to bolo s prehodnotením majetku Slovenských elektrární, ako to bolo so samotnou Vodnou elektrárňou Gabčíkovo, ako je to s peniazmi, ako je to s informáciami, kto sa na čom podieľal.“

Mnohým Slovákom pripadalo smiešne, keď sa hovorilo o Slovenskom plynárenskom priemysle, hoci nie je slovenský, keď sa hovorilo o Slovnafte, hoci je maďarský, keď hovoríme o Slovenskej sporiteľni, hoci patrí viedenskej skupine Erste Group, smiešne bolo hovoriť o Slovenských elektrárňach, keď boli talianske…Po politickom páde reformátora Dzurindu nám toho už veľa nezostalo. Našťastie máme v rukách Vysoké Tatry a napokon aj Gabčíkovo, keď sa veci postavili z hlavy opäť na nohy.

Pokus Slovenských elektrární získať od štátu kompenzáciu za prevzatie Vodnej elektrárne Gabčíkovo v medzinárodnej arbitráži nevyšiel. Vtedajší predseda vlády  Robert Fico oznámil 23. júla 2017 verejnosti dobrú správu: „Dnes môžeme konštatovať, že neexistuje nič, čo by Slovenskej republike túto perlu mohlo zobrať. Som hrdý, že to bola moja vláda v roku 2015, ktorá pristúpila k tomuto kroku.“ Premiér zároveň pripomenul, že jeho kabinet chce aj naďalej vracať sprivatizovaný majetok do rúk štátu všade tam, kde to bude možné. Povedal: „Podarilo sa nám to pri Transpetrole a dostali sme pod kontrolu aj matku SPP…“

Dokončenie kapitoly v knihe. 

Knihu si môžte objednať na mailovej adrese dzurinda.kniha@gmail.com

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás