Po niekoľkých dňoch sa ozval Ľuboš Blaha a v statuse zhrnul jeho postrehy z nálady medzi ľuďmi.
Som späť, priatelia! Prežil som niekoľko nádherných dní v Tatrách – nie je nič krajšie, ako byť naplno s rodinkou. Len ja a oni. Len my. Jedným slovom – šťastie.
- S detičkami sme vyšliapali na Magurku, na Bachledku aj na Studenovodské vodopády, pozreli sme si Beliansku jaskyňu a kopu iných horských krás… a popri tom fandili slovenským hokejistom 🙂
- Všade, kde sme prišli, stretávali sme dobrých ľudí. V bufete mi mladí predavači hovoria – držíme palce, pán Blaha, dajte už toho Matoviča dole!
- To isté v krčme – prišiel ku mne pán, potriasol mi ruku a poprial veľa šťastia. Predavačka v stánku zalamovala rukami – prosím, dokedy tu ešte bude táto vláda!
- Obedovali sme v kolibe a okolo išla rodinka – a len úsmevy a palec hore. Pred električkou ma zastavila pani, že sa so mnou musí odfotiť. Toľko človečiny. Všade.
- Všetci sa lúčili so slovami – zbavte nás už konečne tejto vlády, bojujte. Už nech toto šialenstvo skončí. Takto to cíti Slovensko, takto to cítia ľudia.
- Stačí vypadnúť na pár dní z Bratislavy a nemám ani najmenších pochýb, že referendum bude úspešné. Ak ho prezidentka nezmarí…
- Ľudia na Slovensku majú Hegeromatovičovej vlády po krk. Nielen na sieťach. Všade. Držia nám v Smere palce! Majú radi svoju vlasť a chcú koniec tohto utrpenia.
- Užíval som si Slovensko, rodinu, ľudí… a samozrejme hokej. A potom prídete domov a čítate, že poslanec SaS Osuský si v zápase Ruska so Švédskom želal, aby vyhrali Švédi. To proste rozum neberie.
- Keby to bolo na ňom, tak Slovensko nepostúpi. Ale jemu je to jedno – lebo Navaľnyj. Ako môže niekto tak veľmi nenávidieť Rusko, že mu neželá ani len víťazstvo v hokeji? To je choroba. Regulérna duševná choroba.
- A to hovoríme o situácii, keď ruské víťazstvo znamená postup pre Slovákov. Hovorím to už roky – toto nie je o Putinovi, ani o Kremli, toto je normálny prachsprostý rasizmus. Oni nenávidia ruský národ až tak, že radšej obetujú Slovensko.
- Som presvedčený, že polovica slovenskej vlády bude v zápase našich s USA držať palce Američanom. Naď si už teraz polstruje byt, aby susedia nepočuli, ako bude jasať, keď dajú Amíci gól.
- A keď Slovensko Američanov porazí, Korčok okamžite pošle veľvyslankyni kondolenciu a rozplače sa jej do telefónu – že on to tak nenechá, že to bude mať následky! O Osuskom ani nehovorím – ten ešte stále skuvíňa, že nevyhralo Sverige.
- To máte tak. Ste v Tatrách, obklopený skvelými ľuďmi. Všetci sú úplne normálni – majú radi Slovensko, majú radi bratské slovanské národy, voči nikomu necítia nenávisť, chcú žiť normálny život .
- A potom sa vrátite do tohto blázinca, v ktorom úbožiaci z koalície rvú geopolitiku ešte aj do hokeja. Kde sme sa to dostali?
- Jedno vám poviem, priatelia. Stačí pár dní na chate s rodinkou v horách a oddýchnete si lepšie než vo všetkých 5-hviezdičkových rezortoch sveta. Som späť – plný síl.
Zhlboka sa nadýchnem a idem sa pozrieť, o čo som za tých pár dní prišiel v slovenskej politike – to zas bude 🙂
Chýbali ste mi, priatelia! Bojujeme ďalej!
