Smer-SSD ako momentálne najsilnejšia opozičná strana dlhodobo zastáva diametrálne odlišný pohľad na rusko-ukrajinský vojenský konflikt. Podľa jej predstaviteľov je jediným možným riešením okamžité zastavenie bojov a začatie mierových rokovaní. Nielen o tom sme sa rozprávali s podpredsedom Národnej rady SR, podpredsedom Smeru-SSD a členom Zahraničného výboru NR SR Jurajom Blanárom.

V pondelok 24. apríla 2023 ste sa spoločne s Robertom Ficom a Monikou Beňovou stretli s veľvyslancami Európskej únie, Spojených štátov amerických a Spojeného kráľovstva. Hlavnou témou tohto stretnutia bola domáca a zahraničná politika Slovenskej republiky. Ako vnímajú západní diplomati súčasnú politiku Smeru-SSD voči vojne na Ukrajine?

Len pripomeniem, že išlo už o naše druhé stretnutie v takomto formáte v poslednom období. Viete, liberálne médiá často a ako na povel opakujú, ako je vraj SMER-SSD izolovaný v zahraničí, ako vraj nemá dobrú povesť a je vraj taký či onaký. Na podobné výmysly a útoky na nás sme si už zvykli, neberieme ich osobne a ani sa nimi nenechávame znechutiť či zastrašiť. Nuž a potom pozveme na stretnutia takmer tridsiatku diplomatov z celej Európskej únie, ale aj z Veľkej Británie a USA, opakovane a diskutujú s nami vážne témy. Chcem ichoceniť, že majú záujem o dialóg a nie len o sprostredkované informácie. Keby sa totiž spoľahli iba na to, čo im servírujú liberálne, alebo, ak chcete hlavnoprúdové provládne médiá, Slovensko by vyzeralo ako úplne iná krajina. Rovnako takémuto obrazu neverí ani väčšina ľudí, a preto rozpadnutá vládna koalícia s podporou pani prezidentky schválila predčasné voľbyna čo najneskorší termín, aby sa dovtedy zbavovali zodpovednosti za vládnutie, zakladaním nových strán a preskakovaním do iných. A spoliehajú sa, že ľudia zabudnú. Ale vrátim sa k tomuto pondelňajšiemu stretnutiu. Jasne sme predstaviteľom zúčastnených štátov deklarovali naše postoje, aby ich nemali skreslené. Sme jednoznačne na strane mieru. Vyzývame k nemu všetky organizácie, štáty a zoskupenia, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sa konflikt na Ukrajine zastavil, aby si bojujúce strany sadli za rokovací stôl a aby sa zastavilo nezmyselne zabíjanie. Všetko sa dá totiž nahradiť, opraviť, zrekonštruovať, ale stratené životy obetí už nikto nedokáže vrátiť späť.

Podľa predstaviteľov koalície ste pre Váš postoj na Západe neakceptovateľným politickým partnerom. Súhlasíte s ich názorom?

Veľmi správne ste to pochopili. Ide iba o tvrdenia či zbožné želania politikov, ktorí za posledné tri roky zmenili zvrchovanú Slovenskú republiku na obyčajnú slúžku záujmov iných mocných, zbavili nás akejkoľvek samostatnosti v rozhodovaní, zahodili naše národno-štátne záujmy, ba dokonca sa snažia preformátovať Slovensko na vazala, kde neplatí Ústava SR, zákony a nariadenia, kde sa môžu pošliapavať a kde si poverení ministri bez dôvery typu Eduarda Hegera, Jaroslava Naďa či Rastislava Káčera dovoľujú hovoriť v mene Slovenska, dávať sľuby, odovzdávať našu výzbroj a tým vystavovať našu vlasť rizikám, ktoré sa nám raz môžu vypomstiť. Štát na čele s týmito dobrodruhmi sa neustále ničí a prepadáva v životnej úrovni, nedokážesa postarať predovšetkým o vlastných občanov. A to všetko v mene čoho, koho?

Na druhej strane na tomto stretnutí odznelo, že strana Smer-SSD nemá problém prijať Ukrajinu do Európskej únie. Podľa niektorých kritikov týmto spôsobom nemáte jasné zahranično-politické ukotvenie. Sú presvedčení, že svojou rétorikou podporujete kroky Kremľa na Ukrajine. Je možné integrovať Ukrajinu do Európskej únie bez členstva NATO aj napriek tomu, že väčšina Ukrajincov si želá presný opak?

Rokovanie s veľvyslancami sme zorganizovali práve preto, aby sme potvrdili, že naša  strana SMER-SSD jekonzistentná a jasnečitateľná, a to nielen v tomto období, ale aj po predčasných voľbách, ak by sme dostali dôveru ľudí na zostavovanie novej vlády. Okamžite by sme prestali so zasielaním zbraní a munície na Ukrajinu. Urobili by sme to rovnako rýchlo a bezpodmienečne, ako konala vláda Roberta Fica v roku 2006, kedy stiahla našich vojakov z iného amerického dobrodružstva v Iraku, ktoré bolo hrubým porušením medzinárodného práva. Smutný dôvetkom k tomu je, že niektorí slovenskí vojaci sa toho nedočkali a padli za obeť v tejto vymyslenej vojne, ktorej spúšťačom boli propaganda a  vymyslené tvrdenia, že vraj Irak vlastnil zbrane hromadného ničenia. Tie sa nenašli ani po desaťročiach, ale životy našim chlapcom to už nevráti. Otázka integrácie Ukrajiny do Európskej únie je behom na dlhé trate. Nechceme upierať akejkoľvek európskej krajine, aby sa uchádzala o toto členstvo, avšak nie uponáhľane, bezhlavo bez konsolidácie svojich vnútorných a vonkajších pomerov a najmä bez splnenia všetkých predvstupových podmienok. Museli sme ich splniť my uťahovaním opaskov a musí ich splniť napríkladaktuálne Srbsko alebo Severné Macedónsko. My sme nikdy nepovedali, že by sa Ukrajina nemohla uchádzať o členstvo, ale zároveň sme zdôrazňovali, že je nezodpovedné, ak jej to sľubuje niekto teraz a hneď. To je nebezpečná hra, ktorá by mohla spustiť vážne existenčné otrasy v únii štátov, ktoré sa držia pokope práve na všeobecne akceptovaných pravidlách. Vnímam, že sa Európska únia vyvíja, ale ja osobne by som bol najradšej, keby sa Únia vrátila k svojim začiatkom, k základným pilierom mieru a aby prestala s eufemizmami, kedy napríklad dodávanie zbraní a munície schováva pod názvov Európsky mierový nástroj.

Každému súdnemu človeku je jasné, že momentálne Ukrajina nie je po politickej ani ekonomickej stránke pripravená na vstup do Únie. Pred vypuknutím vojny mala sotva 30% HDP na hlavu priemeru Európskej únie. Objektívne treba povedať, že výkonnosť ukrajinskej ekonomiky, sa bude dorovnávať ekonomikám západných štátov niekoľko generácií. Prečo nedokážeme Európska únia ako celok povedať Ukrajine, že momentálne nie je pripravená byť súčasťou európskeho integračného procesu?

Sme v spoločenstve rôznorodých štátov. Každý má nárok na vlastný názor či postoj. Potiaľ je to v poriadku, ale to, v čom zlyhávajú súčasní vrcholní predstavitelia Európskej únie a najmä Európskej komisie, sú ich postoje, ktoré strácajú proeurópske smerovanie. A myslím si, že o tom budú musieť byť aj budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu. Ak opäť nenadobudne Európska únia sebavedomé, hodnoverné a zodpovedné postavenie, budú len prehlbovať vlastnú nemohúcnosť, a potom je to Turecko, ktoré zabezpečuje vývoz ukrajinského obilia do Afriky alebo Ázie, alebo Čína predostiera návrh mierovej dohody pre bojujúce strany na Ukrajine. A tak sa pýtame, kde sa nachádza európska diplomacia? Čo reálne robí? Alebo stále nenabrala odvahu byť viac autonómna, ako o tom hovorí francúzsky prezident Emmanuel Macron?

Pred niekoľkými rokmi sa Smer-SSD sa hlásil k politike tvrdého jadra Európskej únie. Je Váš postoj aktuálny aj súčasnej medzinárodnej situácii?

V politike je potrebné byť konzistentný a stáť si za svojimi názormi, ak sa zásadne nezmenia okolnosti. Vtedy je potrebné čo najobjektívnejšie a najreálnejšie zhodnotiť vzniknutú situáciu a najmä konať. My sme nikdy nespochybňovali naše členstvo v Európskej únii a nebudeme to ani robiť. Ale pred rokmi bolo nemysliteľné, že by silné stredoeurópske zoskupenie V4 prestalo fungovať vinou jeho samotných členov. Naša výhoda v spojení štyroch štátov, zastupujúcich desiatky miliónov občanov, bola silná a viditeľná. Ukázali sme to napríklad rovnako počas vlády Roberta Fica, kedy sme povedali jasné NIE povinným kvótam na migrantov. A podarilo sa. Vždy sme totiž mali na prvom mieste slovenské záujmy a čokoľvek, čo sme robili, bolo v záujme posilňovania nášho malého štátu, pre ktorý je životne dôležité, aby platilo medzinárodné právo. Pre naše Slovensko ako aj pre udržateľnú budúcnosť Európskej únie je kľúčové zachovať právo veta členských krajín pri rozhodovaní a hľadaní zhody.A samotné jadro má svoj predstupeň v eurozóne. Ani všetky členské štáty Európskej únie v nej nie sú a neuvažujú o nej. My ako sociálni demokrati sme sa uchádzali ešte o užšiu integráciu, a to najmä v sociálnej oblasti. Vždy stojíme na strane zamestnancov, ale aj rodín a seniorov, preto je potrebné, aby sa na nich vzťahovali nielen povinnosti, ale všetky práva v rámci spojenej Európy. Je pre nás neprijateľné, aby mali Slováci pracujúci v zahraničí problém s nerovnakými mzdami, aby nedostávali prídavky v plnej výške alebo aby neboli pevne podporovaní nielen svojim štátom, ale aj iným štátom z európskeho jadra, ktorý by mal byť rovnako solidárny voči všetkým, ktorí na jeho území žijú alebo pracujú, hoci pochádzajú z inej členskej krajiny Únie.

Do akej miery je dnes ešte možné byť hrdým členom Európskej únie a NATO a zároveň vykonávať vlastnú suverénnemu politiku?

Na túto vašu otázku mám veľmi stručnú a jasnú odpoveď. Bolo to Slovensko a tri ďalšie členské štáty, ktoré neuznali dodnes odtrhnutie Kosova od Srbska. Bolo to v rozpore s medzinárodným právom rovnako, ako bombardovanie Juhoslávie niektorými členskými krajinami NATO. Toto do Európskej únie nepatrí a my sme to vždy suverénne hovorili a trváme na tom. A je na mieste sa spýtať, prečo ostatné členské krajiny Únie napriek tomu uznali Kosovo? Medzinárodné právo áno, ale bez pokrytectva.

Smer-SSD je za okamžité zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. Zároveň presadzujete začatie mierových rokovaní s Ruskou federáciou, na ktoré však zjavne ešte nie je pripravená. Na druhej strane sa čaká na ohlásenú ukrajinskú protiofenzívu, ktorá možno zlepší vyjednávaciu pozíciu Ukrajiny. Je podľa Vás dobré v tejto pozícii nechať Ukrajinu bez akejkoľvek vojenskej pomoci ?

Ale my o mieri hovoríme od začiatku tohto konfliktu. On bol takmer na uzavretie krátko po vypuknutí konfliktu, avšak niečo sa stalo, keď sa niekto rozhodol neuprednostniť prímerie a mier, ale dodávanie zbraní. A zároveň upozorňujeme na to, že problémy na tomto území boli už dávno predtým. Veď si len spomeňme na ostreľovanie ruskej menšiny na Donbase či krvavý útok v Odese. Práve preto apelujeme a vyzývame na mier, a tejto našej aktivite rozumejú aj mnohí obyvatelia Slovenska, čo dokázali počas mnohých protestov a zhromaždení, ale aj šírením mierových posolstiev. To, že sme zato označovaní za protivojnových štváčov, nás nemôže zastaviť v tom, aby sme zdôrazňovali ľudskosť a humanitu a aby sa všetci pokúsili krôčik po krôčiku smerovať k mieru. Hoci len k dočasnému, ako je to aj na iných európskych územiach. Napríklad na Cypre to bude takmer päťdesiat rokov, kedy sa Turecko zmocnilo časti územia a štátu, ktorý je paradoxne členom EÚ. A nebyť silného mandátu OSN, v rámci ktorého tam pôsobia aj slovenskí mieroví vojaci, tak by tam to krehké prímerie nemohlo fungovať tak dlho.

V prípade ak bude Smer-SSD po predčasných parlamentných voľbách súčasťou koalície zmení sa jeho súčasná rétorika ohľadom zahraničnej politiky ?

Keďže ste internetovým portálom, tak si dovolím využiť túto vašu prednosť a pripojiť link na dokument, ktorý schválilo predsedníctvo našej strany, pretože SMER-SSD je štandardná normálne fungujúca politická strana, kde o veciach nerozhodujú autokrati typu Igora Matoviča či Veroniky Remišovej. Tento dokument má názov Návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky a odpovedá na všetko to, čo sa ma pýtate teraz, ale čo možno zvažujú aj občania Slovenska pritom, keď sa rozhodujú, ktorý program ktorej strany im najviac konvenuje alebo najlepšie pomenúva ich obavy, a zároveň ponúka jasné odpovede na to, čo ďalej so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, ktorá silno presahuje aj do vnútropolitického diania u nás. A tu je ten sľúbený link https://www.strana-smer.sk/storage/app/media/uploaded-files/strategia-zahranicnej-politiky-smer-ssd.pdf

Smer-SSD vždy keď bol pri moci nominoval na post ministra zahraničných vecí nie politikov, ale kariérnych diplomatov Jána Kubiša a Miroslava Lajčáka. Oni následne nominovali do kľúčových veľvyslanectiev Petra Kmeca, Tomáša Valášeka, Rastislava Káčera, prípadne Ivana Korčoka, ktorý bol navyše aj štátnym tajomníkom za Miroslava Lajčáka. Rovnaký post zastával aj za Eduarda Kukana.  Všetci uvedení diplomati boli na kľúčových misiách za vlád Smeru-SSD. Budete na post ministra zahraničných vecí nominovať politika, alebo sa znova spoľahnete na kariérnych diplomatov ?

Snáď nám netreba upierať snahu hľadať odborníkov, ktorí by dokázali podať profesionálny výkon v akejkoľvek oblasti, zahraničnú politiku z toho nevynímajúc. Ak bolo niečo dobré na našom pôsobení v opozícii, tak jediné, a to že sa ľudia ako Rastislav Káčer, Ivan Korčok či Peter Kmec veľmi jasne vyfarbili. A môžem vás uistiť, že sa o takýchto „profesionálov“ už opierať nikdy nebudeme. Je potrebné sa poučiť z každej situácie, aby sme sa mohli posúvať dopredu, ale nielen my, ale naše Slovensko. Viete, tak ako nezvykneme komentovať výsledky prieskumov, pretože najlepším a najhodnovernejším prieskumom sú samotné voľby, tak nezvykneme ani vopred zostavovať vládu, kým voľby neprebehli a my sme nezvíťazili. Len si spomeňte, ako sa v roku 2016 Radoslav Procházka štylizoval do pozície gazdu pravice. Alebo ako v roku 2020 sa videli ako premiéri ľudia ako Michal Truban z Progresívneho Slovenska či Andrej Kiska, pôvodne z prezidentského paláca a následne zo strany Za ľudí. A kde sú dnes? Akoby nemali ani kúska pokory a úcty voči ľuďom a akoby voľby nič neznamenali, lebo ONI sa už rozhodli. Strana SMER-SSD sa počas kampane bude uchádzať o hlas každého občana SR a dúfame, že sa nám podarí získať taký počet hlasov, aby sme zabránili vzniku progresívno-liberálnej vlády. Až potom nastane čas, kedy predstavíme kandidátov na pozície, ale zároveň platí, že konečné slovo budú mať orgány našej strany, pretože tak by to v normálne strane malo fungovať. A verte, že sme v mnohom poučili.

Zhováral sa: Matej Mindár