Dlhoročný primátor mesta Partizánske a podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jozef Božik bol v stredu 24. mája 2023 hlasmi primátorov a starostov zvolený za predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). O jeho plánoch a víziách poskytol nášmu spravodajsko-názorovému webu exkluzívny rozhovor.
S akým programom ste sa uchádzali o tento post?
Do tejto voľby som vstupoval predovšetkým s programom pokračovania práce a vízie mojich predchodcov. Zároveň som predostrel prítomným starostom a primátorom, že chcem do vedenia ZMOS priniesť aj isté nové prvky riadiacich procesov, ktoré som už začal aplikovať od 1. januára 2023 ako predseda Komory miest a podpredseda ZMOS. Povedal som im vo svojom príhovore, že prinášam otvorenosť, komunikatívnosť, transparentnosť a participatívnosť. Mojim cieľom je posunúť dynamiku života ZMOS na vyššiu úroveň tak, aby bol prenos informácií čo najrýchlejší a najefektívnejší na základe najnovších výdobytkov modernej doby.
Čo by ste rád ako predseda ZMOS presadili počas tohto funkčného obdobia?
Moje plány sú rozdelené do dvoch kategórií a to dlhodobé a strednodobé. Svoje dlhodobé plány som už predostrel na svojej prvej tlačovej konferencii po mojom zvolení za predsedu ZMOS. Spočívajú v uskutočňovaní krokov, ktoré budú na konciviesť k tomu, že organizácia ako je ZMOS, bude mať právo veta v prípade, že vláda alebo parlament, budú predkladať a prerokovávať zákony s priamym dopadom na financovanie samospráv alebo na výkon a realizáciu ich kompetenčného rámca determinovaného zákonom.
Ako si predstavujete zavedenie tohto inštitútu v praxi?
Právo veta je inštitút, ktorý je aplikovaný v niektorých štátoch vo vyspelých západných demokraciách. To znamená, že organizácia ako je ZMOS, by mala po jeho zavedení takú pozíciu, že by bola rešpektovaná vládou a parlamentom nielen ohľadom vzájomnej komunikácie a vypočutia sa. ZMOS by sa dostal aj do stavu, že by moholzastaviť legislatívne konanie, ktoré by škodilo samosprávam a jej občanom. Je to však dlhá cesta. Nie je to program na jedno či dve volebné obdobia. Ale pokiaľ sa ukáže vyspelosť verejnej politiky a jej aktérov v rámci Slovenska, som presvedčený, že najneskôr v budúcej dekáde by sme sa k tomu mohli dopracovať.
Aké sú Vaše strednodobé plány vo vedení ZMOS?
Pokiaľ ide o tie strednodobé plány tak tie opäť súvisia najmä s legislatívou a ekonomickými aspektami života. Súvisia predovšetkým s tým, aby sme dokázali v horizonte tohto volebného obdobia vytvoriť také podmienky vo financovaní samospráv a také legislatívne podmienky v nadväznosti na ich kompetencie, aby služba občanom bola čo najefektívnejšia. Týmto spôsobom chceme zabezpečiť, aby každé mesto a obec, mohlo plnohodnotne garantovať rozvoj svojho územia a rozvoj svojich služieb. A preto bude dôležité pripraviť efektívnu reformu verejnej správy.
Prejdime teraz na troška inú tému. Akým spôsobom chcete komunikovať s mestami a obcami v prípade, že by so svojimi problémami potrebovali pomocnú ruku zo strany vedenia ZMOS?
Komunikácia je najdôležitejšia pri hľadaní akýchkoľvek riešení problémov. Ale to sa netýka iba vo vzťahu k mestám a obciam. Uvedomujem si, že vedenie ZMOS musí komunikovať predovšetkým so štátnymi inštitúciami. Hneď na druhý deň po mojom zvolení vo štvrtok 25. mája 2023 som už mal prvé rokovanie s novým ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizáciePetrom Balíkom. O deň neskôr v piatok 26. mája 2023 som mal dve rokovania s predsedom vlády Ľudovítom Ódorom. A dnes v pondelok 29. mája 2023 som zvolal na 8:30 prvú online Radu ZMOS. V tomto formáte by som chcel pokračovať každé dva týždne tak, aby nielen ja, ale aj ostatní predstavitelia ZMOS a nominanti ZMOS v jednotlivých monitorovacích výboroch, komisiách, pracovných skupinách, rôznych radách a fondoch, pravidelne dávali odpočet z rokovaní a činnosti tak, aby členská základňa 2 780 obcí a miest, mala pravidelne minimálne raz za dva týždne tieto informácie k dispozícii. Ale zároveň pripravujem aj ďalšie kroky, ktoré by som teraz nerád hovoril a to preto, pretožeich chcem najskôr prerokovať s kolegami na rokovaní Rady ZMOS.
Akým spôsobom chcete spolupracovať s Úniou miest Slovenska a SK 8?
Krátko po mojom zvolení za predsedu ZMOS som komunikoval s predsedom SK 8 Jozefom Viskupičom. O deň na to vo štvrtok sme sa spoločne stretli na spoločnej akcii, ktorá bola organizovanáSmartCities Klubom.Dohodli sme sa, že sa opäť spoločne stretneme, pretože mne osobne veľmi záleží na tom, aby spolupráca ZMOS a SK 8, bola čo najužšia. Samosprávne kraje sú našimi prirodzenými partnermi. Aj veľká časť mojich kolegov, vrátane mňa, sú aj dlhodobo poslancami krajských zastupiteľstiev. Preto si uvedomujeme veľký význam samosprávnych krajov vo formovaní územnej samosprávy.
A čo Únia miest Slovenska?
Pokiaľ ide o Úniu miest Slovenska tak 7. júna 2023 sa istotne zúčastním jej snemu pokiaľ budem živý a zdravý, nakoľko aj naše mesto Partizánske, je jej členským mestom. A povedal som to jasne na smene ZMOS a zopakujem to aj na sneme Únie miest Slovenska, že mne osobne ide o to, aby sme sa nerozdeľovali, ale aby sme sa spájali predovšetkým v stanoviskách voči štátnym inštitúciám. Nechcem, aby sa v budúcnosti stávali také veci, že niekto je cielene buď vylučovaný alebo prehováraný, aby vystúpil z jednej organizácie a vstúpil do druhej. Toto už musí skončiť. Zároveň tiež nechcem, aby dochádzalo k tomu, že ak je niekto členom Únie miest Slovenska a chce byť popri tom aj naďalej v ZMOS, bol z Únie miest Slovenska vylučovaný. Toto je moja predstava. Ale či získa medzi ostatnými mestami väčšinovú podporu to neviem. Bojím sa ale ak by nezískala tak pôjdeme do stavu, kedy sa zbytočne budú prehlbovať rozpory, pričom mestám aj obciam ide o to isté. Ide o to, aby samospráva čo najkvalitnejšie a najefektívnejšie ponúkala služby svojim občanom.
Akým spôsobom chcete nadviazať komunikáciu a spoluprácu so zástupcami samospráv v ostatných štátoch Európskej únie?
Poviem úprimne. Tým, že som aj predsedom a zakladateľom Česko-Slovenskej Baťovej spoločnosti a mám niekoľko partnerských miest práve v Čechách, telefonicky som sa spojil s pánom predsedom Svazuměst a obcí České republiky. Telefonovali sme spolu a dohodli sme si spoločnéstretnutieešte do začiatkuletnýchprázdnin v priebehumesiaca jún.Ale mojim cieľom je v priebehu tohto roka sa postupne nakontaktovať so všetkými partnerskými organizáciami, resp. organizáciami podobného tipu v štátoch, ktorésusedia so Slovenskou republikou, vrátane Ukrajiny, ktorá momentálne bojuje s ruským agresorom. Poviem to úprimne a otvorene špeciálny dôraz chcem klásť práve na Českú republiku, pretože česko-slovenská štátnosť v tomto roku oslavuje 105. výročie svojho založenia. A blízkosť Čechov, Moravanov a Slovákov je daná aj spoločným fungovaním a zápasom o národnú identitu v rámci rakúsko-uhorskej monarchie.
Chcete sa ako predseda ZMOS tiež inšpirovať aj spôsobom fungovania zahraničných samospráv najmä v oblasti rozvoja obcí a miest?
Áno. Veľkým vzorom pre nás je Česká republika, v ktorej sú obce a mestá ďaleko lepšie financované. Aj podielové dane v Čechách viazané na rozvoj území obcí a miest, sú násobne vyššie ako sú podielové dane v slovenských mestách a obciach.A tým, že sme mali sedemdesiatpäť rokov spoločný štát a najčastejšie sa porovnávame aj pokiaľ ide o hrubý domáci produkt a ďalšie parametre ekonomického rozvoja, budeme sa musieť na pôde ZMOS aj na toto zamerať. Zároveň sa netajím s myšlienkou pokiaľ nájdem medzi členmi ZMOS podporu, aby sme si slovenské a české mestá a obce spoločne vždy v októbri pripomínali vznik prvej Česko-Slovenskej republiky organizovaním spoločných aktivít, pretože najmä u nás na Slovensku sa niekedy na rozmer tohto sviatku akosi zabúda.
Ešte pre Vašim zvolením za predsedu ZMOS ste sa netajili s myšlienkou, aby každá vláda, ktorá príde po bývalej štvorkoalícii, prijala voči samosprávam záväzok, že nebude svojvoľne brať mestám a obciam finančné prostriedky…
Áno. Na konci mesiaca jún pripravujeme rokovania so všetkými parlamentnými stranami, resp. stranami, ktoré v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo dosahujú päť percent a viac. Chceme sa s nimi rozprávať o našich jedenástich požiadavkách schválených Snemom ZMOS, ktorý sa konal pred pár dňami. Zároveň sa s nimi chceme dohodnúť na spolupráci aj po parlamentných voľbách. V prípade ak niektoré z nich budú aj členmi novej vlády, chceme mať z ich strany zagarantované podmienky stability, pretože bez nich nie je možné, aby obce a mestá garantovali svojim občanom rozvoj. Našim cieľom je docieliť predvídateľné správanie sa exekutívy, ktorá už nebude z mesiaca na mesiac alebo z roka na rok meniť zásadným spôsobom financovanie samospráv, ich kompetenčný rámec a ďalšie úpravy a nariadenia, ktoré ubližujú mestám a obciam. Toto experimentovanie už jednoducho musí skončiť.
Toto čo ste povedali súvisí aj so správaním niektorých kvázi kresťanských poslancov za OĽaNO. Jeden z nich presadil zrovnoprávnenie financovania cirkevných a súkromných škôl so štátnymi. Akosi však pozabudol na fakt, že štát musí na tento účel poslať mestám a obciam dodatočné finančné prostriedky. Nemyslíte si, že aj týmto spôsobom a amaterizmom sa zbytočne zvyšuje napätie v kultúrno-etických otázkach?
Jednoznačne áno. Ani ja ani moji kolegovia nemajú osobný problém tieto školy dofinancovať. Nám však vadí, že je to na úkor rozpočtov samospráv. Správne ste poznamenali, že štát na tento účel definovaný zákonom, neposlal na účty miest a obcí dodatočné finančné zdroje. Ale jedným dychom dodávam, že tento problém sa netýka len súkromných a cirkevných škôl, ale aj súkromných zariadení sociálnych služieb. A štát nám len povedal, že zaplaťte za každého klienta súkromných zariadení sociálnych služieb, hoci my túto službu si od nich neobjednávame. Dávame vám novú zákonnú povinnosť ale peniaze vám na to nedáme. Inak povedané chceme dosiahnuť stav, aby akákoľvek nová povinnosť, akékoľvek ďalšie rozhodnutie, ktoré bude klásť dôraz na čerpanie prostriedkov z mestských a obecných rozpočtov,bolo okamžite riešené dofinancovaním zo štátu. To sa jednoducho takto nedá ak dostávame úlohy a kompetencie, nemôžeme ich dostávať bez reálneho finančného krytia.
Vráťme sa ešte na chvíľku k právu veta. Ako chcete zavedenie tohto inštitútu reálne dosiahnuť vzhľadom k tomu, že vláda a poslanci majú ústavné právo predkladať slobodne akékoľvek návrhy zákonov?
To máte pravdu. Ale nikde nie je napísané, že sa nemôže zmeniť ústava. A nikde tiež nie je napísané,že sa permanentne môže porušovať Európska charta miestnych samospráv, čo sa zo strany vlády a parlamentu momentálne deje. My predsa nechceme zaviesť právo veta vo všetkých aspektoch ani odoberať štátu kompetencie. My len chceme zastaviť tie zákony, ktoré ubližujú a destabilizujú samosprávu. Preto jeho zavedenie nemusí byť v legislatívnej rovine. Ak by sa zakomponoval do výkonu verejnej politiky napríklad formou akéhosi zvykového práva, bude to posun vpred. Akúkoľvek právnu normu týkajúcu sa fungovania miest a obcí, by už potom po nesúhlase ZMOS, vláda nepredložila do parlamentu. A pokiaľ budú poslanci v rámci svojej zákonodarnej iniciatívy napriek tomu niečo presadzovať nad rámec toho, čo chce vláda a proti samosprávam, tak vždy je tu ešte inštitút prezidenta Slovenskej republiky, ktorý nemusí podpísať takúto právnu normu. A keby ju aj hneď podpísal, tak jednoducho my sa budeme snažiť nájsť všetky podmienky a spôsoby na to, aby sme sa mohli obrátiť na Ústavný súd SR. Tento spôsob sme už v minulosti využili. Minimálne pri deklaratívnej forme komunikácie sme povedali, ak sa nebude dať inak, tak budeme podávať ústavné žaloby.
Niekoľko takýchto zákonov proti samosprávam schválili aj poslanci, ktorí boli alebo sú stále starostami a primátormi. Akým spôsobom chcete napríklad týchto poslancov zaviazať, aby nehlasovali proti záujmom miest a obcí?
Priznám sa, že v tomto prípade ide viacej o kultúru v politike. Na to, aby sa zmenila, je potrebné zmena pravidiel fungovania politických strán. Ale to je na dlhšiu debatu. Preto keď som formoval požiadavku práva veta veľmi dobre som si uvedomoval, že to bude dlhodobá záležitosť. Ak sa to podarí napríklad do roku 2035, bude to pre nás obrovský úspech. Veľmi dobre si uvedomujeme, že kultúrno-civilizačné prvky zmien správania sa vo veľkej politike, neprichádzajú zo dňa na deň. Verím, že negatívny obraz nášho parlamentu raz pominie a budú tu opäť len štandardné politické strany. Ale toto nedokážu ľudia, ktorí robia politiku len cez sociálne siete. Toto dokážu ľudia, ktorí vo svojich mestách a obciach, majú priame kontakty so svojimi občanmi.
Otázka na záver. Pomohlo by podľa Vás k zlepšeniu celkovej situácie a politickej kultúry aj zmena volebného systému?
Samozrejme, že áno. Viem si predstaviť buď väčšinový alebo kombinovaný systém. Ale v minimálne prvom kroku by úplne stačilo zavedenie osem volebných obvodov podľa počtu samosprávnych krajov. V tomto smere preto považujem za veľmi dôležité ich zachovanie v doterajšom počte. Viem si predstaviť aj posilnenie niektorých ich kompetencií. Zároveň presadzujeme vytvorenie systému tzv. centier zdieľaných služieb ako model efektívnej, decentralizovanej a dekoncentrovanej verejnej moci realizovanej na území Slovenskej republikyprostredníctvommiestnejúzemnej samosprávy.
Zhováral sa: Matej Mindár
