Jozef Banáš: Neťahajte Igiho z Dunaja!
Už dávnejšie som sa rozhodol, že politické témy budem komentovať len pri výnimočne radostných príležitostiach. Pád Matovičovej vlády takouto príležitosťou je.
Dva a pol roka napĺňali Igiho vláda a jeho poslanci rozkošnú myšlienku o tom, že úlohou politikov nie je riešiť problémy občanov, ale ich zabávať. Od celoplošného povstaleckého testovania až po vakcinačnú lotériu bolo Igiho zábavy neúrekom. A teraz mu to tých zlých sedemdesiatosem pokazilo. Nečudujem sa mu, že sa čuduje. Dokonca nám ukázal jeho obľúbenú mnemotechnickú pomôcku, kde vymenoval tých, ktorí ho dali dolu. Boli to vlastne všetci okrem Igiho obyčajných a zopár pozostalých komikov od žaluďov. (Borisovi slúži ku cti, že kľúčových troch dodal on.) Keď som to spočítal, vyšlo mi že zastupujú presne tri štvrtiny občanov Slovenska, ktorí mali Igiho plné zuby. Takže počty sedia.
Ale aby som nebol na nich len zlý, obdivoval som obsedantnú snahu vlády slúžiť ľuďom aj proti ich vôli na spôsob plukovníka Sokola. Ten nás počas vojenskej služby obšťastňoval rozkazom: A bude tu veselo, Boha vášho!
Viem si predstaviť spasiteľovo sklamanie, keď ho namiesto ocenenia ľudia, ktorým tak úporne chcel slúžiť, dali cez poslancov dolu. Slová premiéra o tom, že udržanie vlády je v záujme občanov Slovenska, z ktorých 85 percent jeho vládu nechce, mi pripadali ako snaha zalesniť Saharu.
Mám nutkavý pocit, že pádom vlády sa uľavilo najmä Hegerovi, ktorý sa konečne dostal z nechceného jarma. Naplnil do bodky Leninovu tézu o tom, že predsedom vlády môže byť aj kuchárka. (Dodávam, že naopak predseda vlády kuchárkou byť nemôže, na to musí vedieť variť). Igiho výraz po odvolaní mi pripomínal mŕtvu rybu tesne predtým ako začne tuhnúť. Prehrávať zjavne nevie.
Iba Boris Kollár sa snažil prijať prehru ako tak dôstojne. Veľkosť politika sa totiž nemeria podľa toho, ako svoju kariéru začne, ale ako ju skončí. A Igi ju skončil presne tak ako ju začal a robil po celý čas – trápne. Je však čas spýtať sa, kto tam Igiho a jeho obyčajných dostal? Vari tí, čo ho volili zabudli na jeho tajné nahrávanie Procházku? Zabudli, že sa dodnes nedokázalo, že Počiatkova vila na Riviére je ozaj Počiatkova? To, že na jeho trik naskočilo 25 percent voličov nie je prejavom geniality Igiho, ale hlúposti tých, čo mu jeho boj za spravodlivosť zožrali. Zabudli, že za spravodlivosť sa dá bojovať len spravodlivými prostriedkami a nie pomstou. Pomstychtivému meč spravodlivosti do rúk nepatrí – odkázal mu Marcus Aurelius (ak vie, kto to bol).
Skončil však Igi naozaj? Normálnym ľuďom v tomto štáte je jasné, že ak Igi akýmkoľvek spôsobom ostane pri moci, alebo sa k nej zase dostane, o zábavu máme postarané naďalej. Keby padol do Dunaja, bolo by to nešťastie, ale keby ho z Dunaja vytiahli, bola by to katastrofa. Teraz je v Dunaji a každý, kto mu pomôže von spôsobí katastrofu s fatálnymi následkami. Ledaže by sa splnilo želanie Joža Pročka: keby sme všetci boli ako Igi, bol by na Slovensku raj. Porozumel som tomu tak, že ak by tu žilo 5,3 milióna Matovičov, bol by to pre Matoviča raj.
Ale aby som toľko nešíril pesimizmus. Celá táto Igiho dvaapolročná klauniáda ma utvrdila v tom, že sme podľa definície Marka Twaina sebavedomý národ.
Tá definícia znie: Čím je národ sebavedomejší, tým viac hlupákov si môže dovoliť.
Ibaže sa trochu obávam, že sa zasa nájdu dajakí obetavci a budú Igiho z Dunaja ťahať.
Nuž, ale potom… komu niet rady, tomu niet pomoci.
Jozef Banáš
Zdroj: FB Jozef Banáš
