Generálna prokuratúra preveruje, či v súvislosti s manažmentom pandémie na Slovensku nedošlo k zlyhaniam, za ktoré by sa mala niesť trestná zodpovednosť. Dôvodom je štúdia o nadúmrtnosti v tomto období.

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prijala opatrenia na preverenie významných skutočností vyplývajúcich zo štúdie „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ z decembra 2022, ktorá bola predmetom reportáže odvysielanej v Správach RTVS dňa 6. januára 2023, a to z hľadiska, či v súvislosti s manažmentom pandémie covidu-19 nedošlo k takému konaniu alebo opomenutiu konania, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť,“ informovala prokuratúra v stanovisku.

Bratislava 9. januára (TASR) – Generálna prokuratúra (GP) SR preverí, či v súvislosti s manažmentom pandémie ochorenia COVID-19 nedošlo ku konaniu alebo opomenutiu konania, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť. TASR o tom informoval hovorca prokuratúry Dalibor Skladan, ktorý reagoval na výsledky štúdie poradenskej firmy Pažitný & Kandilaki Nadúmrtnosť na COVID-19. Tá poukazuje, že ak by Slovensko postupovalo ako najlepšie krajiny EÚ, mohlo byť potenciálne zachránených až 21.308 ľudských životov.
      

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prijala opatrenia na preverenie významných skutočností vyplývajúcich zo štúdie Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022),“ vyhlásil Skladan.
      

Primárnym cieľom štúdie bolo zistiť, koľko životov mohlo byť zachránených, ak by sa počas pandémie postupovalo v oblasti nástrojov zdravotnej a „veľkej“ politiky tak, ako to dokázali najlepšie krajiny EÚ, od Estónska cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko. „Zvýšenú nadúmrtnosť zaznamenali všetky štáty EÚ, detailnejšie porovnanie nám ukázalo, že situácia na Slovensku bola obzvlášť nepriaznivá,“ uviedol spoluautor štúdie Peter Pažitný.
      

„Pri pohľade na vývoj nadúmrtnosti v SR možno manažment pandémie vyhlásiť za nezvládnutý,“ skonštatoval. Výnimkou podľa neho bola prvá vlna pandémie. Upozornil, že druhá a tretia vlna mali odlišný priebeh a Slovensko zaznamenalo vysoký počet infikovaných aj mŕtvych. „Zatiaľ čo silná druhá vlna je primárne dôsledkom zanedbanej prípravy, chaotických politických rozhodnutí často bez vedeckého základu, nevhodnej komunikácie k verejnosti a neskorého zavedenia tvrdého lockdownu, pri tretej vlne sa hlavným problémom stala politizácia témy očkovania a opäť neskoro zavedený lockdown,“ ozrejmil.

Zdroj: Denník N, Maroš Žilinka GP SR Facebook, TASR