KomentáreFrantišek Škvrnda st.: Stručná analýza výsledkov prvého kola prezidentských...

František Škvrnda st.: Stručná analýza výsledkov prvého kola prezidentských volieb v Turecku

-

František Škvrnda st.: Stručná analýza výsledkov prvého kola prezidentských volieb v Turecku

Turecko, ktoré sa zaraďuje medzi nové (regionálne) veľmoci, už niekoľko rokov vyvoláva zvýšenú mediálno-politickú pozornosť, v ktorej sa prejavujú nespokojnosť i obavy USA a Západu. Pod vedením Recepa Tayyipa Erdoğana (*1954), ktorý bol od marca 2003 do augusta 2014 predsedom vlády a odvtedy je prezidentom, začalo Turecko robiť vlastnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku so silným nacionalistickým zameraním, pričom zvýšenú pozornosť venuje ekonomickým otázkam.

Pôsobenie Turecka presahuje jeho regionálny význam a objavuje sa v ňom viacero protirečivých momentov vo vzťahu k veľkým hráčom svetovej politiky. Špecifickým prvkom v tureckej zahraničnej politike sa v roku 2009 stalo vytvorenie  neštandardnej medzinárodnej mimovládnej organizácie – Turkickej rady (plným názvom Rada spolupráce turkicky hovoriacich štátov) so sídlom v Istanbule. Charakter a rozsah aktivít Ankary sa najmä v priestore mimo Západu považujú za jeden z prejavov vytvárania multipolarity moci vo svete.

Stručne o vývoji politiky Turecka po druhej svetovej vojne

s dôrazom na 21. storočie

Po druhej svetovej vojne sa Turecko, najmä ako člen NATO, stalo (strategickým) spojencom USA, ktoré ho dlho využívali proti ZSSR a potom RF. Prehliadli sa aj viaceré prozápadné vojenské prevraty (od roku 1960 do roku 1997). Organizátori prevratu v roku 1980 boli v roku 2014 počas vlády R. T. Erdoğana odsúdení napriek vysokému veku na doživotné väzenie. Išlo o Kenana Evrana (96-ročného, od septembra 1980 do novembra 1989 prezidenta Turecka, zomrel v roku 2015 vo vojenskej nemocnici) a Tahsina Şahinkayu (89-ročného, zomrel v roku 2015 tiež vo vojenskej nemocnici). Chúlostivým problémom pre NATO je letecká základňa Incirlik, ktorú spolu s tureckým vojenským letectvom využíva aj USA (je to najvýchodnejšia letecká základňa paktu) a kde sú jadrové bomby (podľa niektorých zdrojov asi 50 kusov).

Turecko je od roku 1999 kandidátskym štátom EÚ (o vstup do Európskeho hospodárskeho spoločenstva požiadalo už v roku 1959 a zopakovalo to v roku 1987), ale jeho prijatie stále nie je programe dňa. Podľa skeptikov to vyzerá tak, že k nemu už nedôjde.  

Vzťahy medzi Tureckom a USA sa začali vyostrovať po nevydarenom pokuse o vojenský prevrat v júli 2016. Veľkú nevôľu USA vyvolal nákup ruského protilietadlového raketového systému stredného a veľkého dosahu S-400, ktorý sa dohodol v roku 2017. Kvôli tomu ho vylúčili z vývoja „neviditeľnej“ stíhačky F-35 a zo súvisiaceho výcvikového programu. V decembri 2020 sa proti nemu prijali dokonca sankcie. V novembri 2020 pri návšteve ministra zahraničných vecí USA Mikea Pompea si R. T. Erdoğan „nenašiel čas“ na stretnutie s ním

Tŕňom v oku Washingtonu nie sú len vzťahy Turecka s RF, ale kritizuje aj jeho ďalšie aktivity. Ide najmä o Sýriu, Zakaukazsko (konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom), Líbyu a východné Stredomorie (predovšetkým vzťahy s Gréckom). Administratíva Joea Bidena Turecko nepozvala na samity demokracií, ktoré sa konali v decembri 2021 a marci 2023. Veľkú nevôľu vyvoláva aj to, že turecký parlament doteraz nerokoval o prijatí Švédska do NATO.

Nové problémy Západu spôsobuje lavírovanie Turecka v ukrajinskej kríze. Turecko sa nechce pripojiť k protiruským sankciám USA a EÚ, hoci niektoré z nich dodržiava. Vyslúžilo si za to ďalšiu kritiku z Washingtonu. Ankara sa pokúsila o iniciovanie mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, čo však Západ nepodporoval. Zohráva dôležitú úlohu aj pri rokovaniach o dohode o obilninách.

Problémy vo vzťahoch, najmä v súvislosti s ukrajinskou krízou má však Turecko aj s RF (a už dávnejšie už aj v sýrskom konflikte). Ankara vydala niekoľko vyhlásení, ktoré podporujú Ukrajinu a poskytuje jej aj určitú, nielen humanitárnu, pomoc. Zatiaľ sa však zdá, že prvky protirečivosti vo vzťahoch s Tureckom moskovská diplomacia rieši úspešnejšie ako Západ.

Prehľad problémov Turecka zakončíme spomenutím kurdskej otázky. Ide o snahu Kurdov získať v Turecku aspoň autonómiu, čo súčasná vláda nepripúšťa. Vláda v Ankare označuje časť kurdských organizácií za teroristické. Voči Kurdom vystupuje veľmi tvrdo a často aj násilne.

Kurdský problém má však aj širšiu, medzinárodnú dimenziu. Kurdi sú najväčší národ na svete, ktorý nemá vlastný štát, pričom jeho značná časť by mala byť na tureckom území. O riešenie problému medzinárodné spoločenstvo nejaví záujem a v podmienkach sýrskeho konfliktu USA Kurdov zištne využívajú na svoje ciele. Napätie medzi Turkami a Kurdmi sa prejavuje aj vo viacerých západoeurópskych štátoch, kde je veľa migrantov z Turecka.

Podľa západných médií hlavného prúdu bola vnútropolitická situácia v Turecku pred voľbami značne napätá. V opozičných kruhoch sa objavili obvinenia Ruska zo snahy ovplyvniť voľby. Prezident R. T. Erdoğana tieto obvinenia odmietal a zdôraznil, že Rusko je pre súčasné Turecko rovnako dôležitým partnerom ako USA.

Voľby v Turecku 14. mája 2023

V jeden deň sa uskutočňujú prezidentské i parlamentné voľby. Prvýkrát si túto organizáciu volieb Turci vyskúšali už pred necelými piatimi rokmi v júni 2018.

Politický význam volieb tureckého prezidenta zvyšuje, že po referende v apríli 2017 sa zvýšili jeho kompetencie a v štáte bola zrušená funkcia predsedu vlády. Na čele vlády stojí prezident (podobne ako v USA) a teda ide o „silnú“ prezidentskú republiku. Parlamentné voľby sú v tomto roku viac ako minule v tieni prezidentských.

Prezidentské voľby sa považujú za prelomové. Najmä západné médiá stavajú otázku tak, či bude ďalej pokračovať 20 ročná Erdoğanova línia, alebo ho nahradí vodca opozície Kemal Kılıçdaroğlu (*1948), ktorý je pre Západ prijateľnejší.

Voľby sa konajú v stanovenom termíne, ale ich uskutočnenie bolo ohrozené následkami dvoch veľkých zemetrasení, ktoré postihlo 6. februára 2023 územie v strednom a južnom Turecko, ako aj časť Sýrie. Po nich bolo ešte niekoľko tisíc menších otrasov. Len v Turecku zahynulo pri tom vyše 50 000 ľudí.

Hlasovalo sa od 7.00 do 17.00 miestneho času. Očakávala sa vysoká volebná účasť. Podľa mediálnych údajov sa na voľbách mohlo zúčastniť viac ako 64 miliónov ľudí, vrátane vyše 3 miliónov v zahraničí (najviac ich je v Nemecku a Francúzsku).

O predbežných výsledkoch prvého kola

prezidentských volieb

Výsledok prezidentských volieb sa netrpezlivo očakáva nielen na Západe vedenom USA, ale aj v RF. ČĽR neprejavuje nijaké „emócie“, lebo politiku s Tureckom vytvára na ekonomickom základe a ani v tomto prípade vnútropolitické otázky nekomentuje.

O zvolenie sa pôvodne uchádzali 4 kandidáti. Na volebných lístkoch boli uvedení v tomto poradí:

  1. Recep Tayyip Erdoğan, predseda Strany nezávislosti a rozvoja, podporovaný Ľudovou alianciou.
  2. Muharrem İnce (*1964), predseda Strany vlasti.
  3. Kemal Kılıçdaroğlu (*1948), predseda Republikánskej ľudovej strany, vodca opozície, podporovaný Národnou alianciou (je v nej 6 strán).
  4. Sinan Oğan (*1967), bývalý poslanec za Stranu nacionalistického hnutia, kandiduje ako nezávislý. Podporuje ho Aliancia predkov.

M. İnce z volieb odstúpil. Podľa prieskumov boli šance dvoch najsilnejších kandidátov R. T. Erdoğana a K.Kılıçdaroğluho vyrovnané a očakávalo sa druhé kolo volieb. V Turecku sa nerobia exit polly na západný spôsob a tak sa len postupne zverejňujú predbežné čiastkové výsledky po ukončení sčítavania hlasov vo volebných obvodoch.

Po sčítaní hlasov v 99,38 % volebných obvodov podľa neoficiálnych údajov mal R. T. Erdoğan podporu 49,42 % a K. Kılıçdaroğlu 44,95 % voličov. S. Oğam, ktorý sa v časti západných médií označuje za kandidáta radikálnych síl, získal 5,20 % hlasov. Sčítavanie pokračuje, pričom údaje v jednotlivých prameňoch sa môžu trochu odlišovať, ale k veľkým zmenám už nedôjde.

Vyšla teda predpoveď, ktorá očakávala, že v prvom kole sa o víťazovi prezidentských volieb nerozhodne. Niektoré západné mediálno-politické kruhy síce predpokladali víťazstvo K. Kılıçdaroğluho už v prvom kole, ale zrejme išlo o prianie určitých síl, ktoré sa medializovalo. Od zverejnenia prvých čiastkových výsledkov mal R. T. Erdoğan náskok, ktorý sa zmenšil, ale aj tak je trochu väčší ako sa vo všeobecnosti v zahraničí očakávalo.

Druhé kolo prezidentských volieb sa bude konať 28. mája. Predpovede sa zatiaľ príliš nerobia, ale vyzerá to viac na víťazstvo R. T. Erdoğana. V spoločnosti panuje značné napätie, kampaň pred druhým kolom volieb bude ostrá, vyhranená a obaja kandidáti sa budú snažiť (za každú cenu?) získať väčšiu podporu. Výsledky prieskumov preferencií v týchto podmienkach budú len orientačné.

Záverom

Pokračujúceho sa odvracania Turecka od Západu, sa vo Washingtone i oboch Bruseloch (úniovom a „natovskom“) veľmi boja. V médiách hlavného prúdu preto nechýbajú zjednodušujúce poplašné články o tom, že májové voľby v Turecku sú v tomto roku  najdôležitejšie pre Európu (Západ).

USA nie sú ochotné (schopné?) urobiť nijaký krok, ktorý by bol voči „neposlušnému“ R. T. Erdoğanovi ústretový. Mohlo by sa to totiž považovať aj za neoficiálny koniec snahy USA vládnuť svetu, o čom blúzni administratíva Joea Bidena.

K výsledkom tureckých volieb je vhodné vrátiť sa ešte dvakrát. Prvýkrát po ohlásení výsledkov parlamentných volieb po sčítaní vo všetkých volebných obvodoch (predbežne to vyzerá na víťazstvo vládnych síl). Druhýkrát po druhom kole prezidentských volieb, po ktorom bude viditeľnejšie, či dôjde k nejakým zmenám v tureckej zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás