KomentáreFrantišek Škvrnda st.: Kriticky na okraj akcie zbožšťovanej mimovládnej...

František Škvrnda st.: Kriticky na okraj akcie zbožšťovanej mimovládnej organizácie GLOBSEC (1. časť) a (2.časť) spolu

-

František Škvrnda st.: Kriticky na okraj akcie zbožšťovanej mimovládnej organizácie GLOBSEC (1. časť) a (2.časť) spolu

Partneri 18. ročníka Bratislavského fóra GLOBSEC 2023

Bezpečnostná politika Západu je v posledných rokoch preplnená paradoxmi i anomáliami. Mediálno-politicky je ich hlavným zdrojom snaha želané vydávať za skutočnosť. V rámci tohto deformovaného pohľadu na svet a jeho bezpečnosť sa uskutočňuje 29. – 31. mája 2023 v Bratislave už 18. ročník Bratislavského fóra GLOBSEC 2023.

Neberieme prezidentke SR, predsedovi vlády SR (súčasnému i predchádzajúcemu,  „poverenému“), ministrom zahraničných vecí, obrany či vnútra (z oboch spomenutých vlád) i ďalším politikom ich pohľad na túto udalosť ani nadšenie z nej. Považujeme však za potrebné pozrieť sa na tento „humbug“ kriticky, s poukázaním na to, že ide o to, čo sa už oddávna nazývalo pozlátkou na starej ošúchanej veci. Postupne zverejníme naše hodnotenia prípravy a uskutočnenia konferencie a jej reálnych výsledkov. Pri množstve vedeckých, odborných a iných konferencií, ktorých sa uskutočňuje neúrekom, cynici tvrdia, že ich účastníci sa zišli, porozprávali sa, aj sa možno zabavili i dobre zajedli. Porozchádzali sa, aby sa po čase stretli niekde inde. Ale nepýtajte sa ich na to, v čom bol vlastne prínos konferencie.

GLOBSEC Bratislava

GLOBSEC (patrí zrejme k subjektom, ktoré sa potrebujú zviditeľniť a sebavedomie posilniť aj tým, že svoj názov píšu reklamným spôsobom veľkými písmenami) sa na svojej webovej stránke označuje za nezávislú, nestranícku (? – pozn. autora), mimovládnu organizáciu, ktorá stavia na úspešnej práci Slovenskej atlantickej komisie, pôsobiacej od roku 1993. Jeho hlavným cieľom je formovať globálnu (? – pozn. autora) diskusiu prostredníctvom uskutočňovania výskumných aktivít a komunikácie kľúčových odborníkov na zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Zaujímavé je, že webová stránka je len v angličtine, teda bežným občanom Slovenska, ktorí nie sú povinní ovládať anglický jazyk, asi nie je určená. Alebo ináč  a povedané na rovinu: problémami, ktoré ich trápia, sa nezaoberajú.

Na začiatku GLOBSEC-u bolo, že v roku 2005 sa skupina študentov Fakulty medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pridala k Slovenskej atlantickej komisii a zorganizovala Bratislava Global Security Forum. Akcia i spolok sa postupne rozrástli. Kto chce, môže na internete vyhľadať rôzne blúznenia niektorých slovenských politikov a „mimovládkarov“ o globálnom a strategickom význame akcií tohto spolku.

Konferencia GLOBSEC 2019. Snímka: www.wikimedia.org

Dnes je už GLOBSEC globálny think-tank s úradmi v Bratislave, Bruseli, Kyjeve, Viedni a Washingtone, ktorý sa zaväzuje zvyšovať bezpečnosť, prosperitu a udržateľnosť v Európe a na celom svete. Okrem bratislavského fóra organizuje aj Tatra Summit venovaný politickým  diskusiám o budúcnosti Európy.

V duchu podriadenia sa prianiu Washingtonu o vládnutí svetu bol vytvorený aj GLOBSEC US Foundation. Má podporiť zapojenie spolku do think-tankov a komunity pre tvorbu politík vo Washingtone. Posilňuje vraj aj prítomnosť strednej a východnej Európy v kruhoch tvorby politiky v USA a medzi širšou americkou spoločnosťou.  

Zameranie GLOBSEC 2023

Organizátori uvádzajú, že ide o poprednú medzinárodnú strategickú (? – pozn. autora), konferenciu o frontových líniách novo rozdeleného sveta. Fórum sa považuje za najvýznamnejšiu platformu tohto typu v strednej a východnej Európe. Zdá sa, že organizátori sa v tomto roku predsa len politicko-mediálne trochu uskromnili, lebo doteraz sa spravidla uvádzalo, že Bratislavské fórum GLOBSEC patrí medzi jednu z piatich významných bezpečnostných konferencií vo svete (ospravedlňujeme sa čitateľom, ale ich zoznam sme nenašli – možno sme zle hľadali…).

Akcia má však tento rok pripomenúť svetu, že región strednej a východnej Európe (na pozadí kolosálnych dodávok zbraní na Ukrajinu? – pozn. autora) nebol nikdy dôležitejší pre zabezpečenie globálnej stability. Ako však presvedčí „nezápadný svet“ o tom, že to je pravda, nevieme. Ale ako politicko-mediálny marketingový slogan je to pre upadajúci Západ potešujúce.  

Mali by to však mať zreteli najprv vo Washingtone a oboch Bruseloch („natovskom“ i úniovom). Kto vie, ako to prijme bidenovská administratíva, ktorej organizácie a emisári sú na GLOBSEC-u 2023 masívne zastúpené. Médiá sú totiž zahltené bedákaním USA nad potrebou dominovať v ázijsko-tichooceánskom regióne, na Blízkom východe, v Strednej Ázii a obviňovaním Číny a Ruska z toho, že pôsobí proti nim najmä v Afrike a Latinskej Amerike. A to im ešte robí problémy Irán i Turecko… A teraz by sa mala presunúť pozornosť sveta do strednej a východnej Európy?

No ale nechajme organizátorov akcie, ktorá zhltne poriadne vysoké sumy v eurách, a to aj zo slovenského štátneho rozpočtu, v ich predstavách, lebo na iné argumenty sa už nezmôžu. Veď pre šírenie proamerického mena Slovenska v aktuálnom neoliberálnom agresívnom štýle treba urobiť všetko, čo sa dá…

Na akcii sa podľa jej propagácie zúčastnia vysokí predstavitelia „zainteresovaných strán“ na vysokej úrovni z rôznych oblastí, aby vytvorili „prelomové“ nápady a riešenia, ako prekonať výzvy, ktoré súvisia s meniacim sa globálnym poriadkom. Diskusie budú rámcované troma témami:
– Pokračujúca podpora pre Ukrajinu
– Odolnosť Európy tvárou v tvár vojne
– Dialóg o globálnych dôsledkoch konfliktu (hospodárske, energetické, hodnotové reťazce)

V čase transparentnosti, kruto spojenej s neoliberálnym zdieraním obyvateľstva a rastúcimi životnými nákladmi, by nás však veľmi zaujímalo aj to, koľko slovenskú štátnu pokladnicu bude stáť celý GLOBSEC 2023. Nezvyklé je napr. vyčlenenie 150 vojakov na pomoc polícii pri znovuzavedených hraničných kontrolách na čas v súvislosti s konaním akcie. Považovali by sme za prejav občianskej odvahy, ak by sa raz našiel človek, ktorý by vedel vyčísliť, koľko nás akcia skutočne stála. A tieto údaje by nemali byť utajované, tobôž ak už bude po „humbugu“.

Prehľad podporovateľov (partnerov) GLOBSEC 2023

Pohľad na webovú stránku o partneroch akcie nie je síce záživný, ale je zaujímavý a mnoho napovie. V málo prehľadných a nezverejňovaných finančných tokoch takýchto akcií ide o subjekty, ktoré prispeli finančne na akciu, alebo nejako ináč pomohli jej uskutočneniu. Zoznam partnerov však má marketingovo ukázať na to, ako je organizátor silný a kto všetko ho podporuje. Zaváňa to nielen samochválou, ale môže sa to použiť aj na uzemnenie kritikov akcie – Mlčte! Nevidíte, akí sme silní?

Zrejme v záujme zvýraznenia významu a rozsahu akcie sa partneri rozdeľujú do viacerých kategórií. GLOBSEC 2023 má 9 kategórií partnerov: strategickí, hlavní inštitucionálni, inštitucionálni, generálni, hlavní, jednoduchí (bez uvedenia akékoľvek prívlastku) a mediálni. Okrem toho boli obsahoví (content) partneri. Posledným v poradí bol uvedený exkluzívny automobilový partner (BMW). Subjekty uvádzame v poradí, ako sú uvedené na zozname. V prípade menej známych subjektov doplníme ich stručnú charakteristiku.

Strategickí partneri boli len dvaja:
– Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,
– Spolkové ministerstvo európskych a zahraničných záležitostí Rakúskej republiky.

Hlavných inštitucionálnych partnerov bolo už šesť:
– Ministerstvo obrany SR,
– Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,
– Vyšehradský fond,
– Nadácia Konráda Adenauera (napojená na CDU, Nemecko),
– Stredisko Wilfrieda Martensa pre európske štúdie (so sídlom v Bruseli, je napojené na Európsku ľudovú stranu a jej prezidentom je, čuduj sa svete, Mikuláš Dzurinda!)
– NATO.

Počet inštitucionálnych partnerov bol až desať:
– Ministerstvo vnútra SR,
– Ministerstvo zdravotníctva SR,
– Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica,
– Fakulta medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica,
– hlavné mesto SR Bratislava,
– Jagello 2000 (hlavný český subjekt verejnej diplomacie v oblasti bezpečnostnej politiky a členstva ČR v Severoatlantickej aliancii),
– Marshallovo európske stredisko pre bezpečnostné štúdie (The George C. Marshall European Center for Security Studies, so sídlom v Garmisch-Partenkirchene, Nemecko)
– Liga za duševné zdravie (so sídlom v Bratislave),
– Ministerstvo zahraničných vecí USA
– Stredisko obranných riešení Spojeného kráľovstva (UK Defence Solutions Centre, so sídlom vo Farnborough).

Ku generálnym partnerom patrili:
– Google,
– KNDS (KMW+NEXTER Defense Systems – spojenie firiem Krauss-Maffei Wegmann a Nexter, ktoré sú dvomi z vedúcimi európskych podnikov v oblasti výroby pozemných vojenských systémov v Nemecku a Francúzsku),
– Microsoft,
– Saab.

Hlavní partneri boli šiesti:
– Amazon,
– Eset,
– General Dynamics – európske pozemné systémy (General Dynamics European Land Systems je pobočka korporácie General Dynamics so sídlom v Madride na čele s Antoniom Buenom – zhoda mien so španielskym ministrom),
– Helsing (umelá inteligencia v službe našej demokracie – rôznorodý tím softvérových inžinierov, iných špecialistov a programových manažérov orientovaných na zákazníka, ktorí pracujú na niektorých z najnáročnejších problémov v oblasti obrany),
– Lockheed Martin,
– Palantir (spoločnosť v USA, ktorá sa špecializuje na analýzu veľkých dát, so sídlom v Denveri),

Za partnerov bolo označených 8 subjektov:
– AWS (Amazon web services – webová služba Amazonu, ktorá sa venuje  bankovníctvu, platbám, kapitálovým trhom a poisťovníctvu a nakoniec aj hernej technike),
– ESCO (Energy Service COmpany – Trend novej energetiky – strategický partner štátnej správy, miestnej samosprávy a firemného sektora, priemyslových podnikov a veľkých spoločností v ČR),
– skupina ČEZ (jedna z najväčších spoločností v ČR a z popredných európskych energetických skupín, ktoré pôsobia v západnej a strednej Európe),
– DOK-ING (jedna z vedúcich spoločností pri navrhovaní a aplikácii robotických riešení v nebezpečnom a škodlivom prostredí so sídlom v Záhrebe),  
– eaq (ENERGO – AQUA a. s. so sídlom v Trenčíne),
– EY (celosvetová organizácia spoločností, riadená britskou Ernst & Young Global Limited, ktorá má pobočky so štatútom v nezávislého právneho subjektu na Slovensku so sídlom v Bratislave, Žiline a Košiciach),
– GE Vernova (General Electric? spoločnosť, ktorá chce pokračovať v elektrifikácii sveta, pracovať na jeho dekarbonizácii a riešiť klimatickú krízu, so sídlom v Cambridge, USA),
– IstroSec (európska kyberbezpečnostná spoločnosť so sídlom v Bratislave).

Obsahových (content) partnerov bolo najviac – až štrnásť:
– The Air Centre (Atlantic International Research Centre – atlantické medzinárodné výskumné stredisko, ktoré pôsobí ako medzinárodný „rámec“ spolupráce na riešenie globálnych výziev a lokálnych priorít v Atlantickom oceáne, sídlo neuvedené),
– Atlantický výbor (Atlantic Council so sídlom vo Washingtone),
– Clingendael (Clingendael institute – Holandský inštitút medzinárodných vzťahov – nezávislý think-tank a akadémia v Clingendael, časti Haagu),
– The Counter Extremism Project (nezisková, nezávislá medzinárodná politická organizácia pôsobiaca v oblasti boja proti rastúcej hrozbe extrémistických ideológií so sídlom v New Yorku a s viacerými pobočkami v Európe, sídlo neuvedené),
– Európska komisia,
– European Forum Alpbach (miesto pre reflexie a akcie, ktoré spája mladých ľudí z Európy a celého sveta s najinovatívnejším myslením v oblasti politiky, obchodu, občianskej spoločnosti, kultúry a vedy na podporu silnej a demokratickej Európy, so sídlom v Alpbachu v Rakúsku),
– ENGAGE (skratka Envisioning a New Governance Architecture for a Global Europe /Predstavovanie si novej architektúry riadenia pre globálnu Európu/, sieť vytvorená v rámci projektov EÚ, ktorá spája 13 európskych akademických inštitúcií a think-tankov, medzi nimi GLOBSEC /Slovensko/),
– Nadácia Hannsa Seidla (spojená s CSU, Nemecko),- IDM (Das Institut für den Donauraum und Mitteleuropa /Inštitút pre podunajskú oblasť a strednú Európu – regionálny združený think-tank, ktorý je financovaný najmä z verejných zdrojov/, so sídlom vo Viedni),
Obsahových (content) partnerov bolo najviac – až štrnásť:
– The Air Centre (Atlantic International Research Centre – atlantické medzinárodné výskumné stredisko, ktoré pôsobí ako medzinárodný „rámec“ spolupráce na riešenie globálnych výziev a lokálnych priorít v Atlantickom oceáne, sídlo neuvedené),
– Atlantický výbor (Atlantic Council so sídlom vo Washingtone),
– Clingendael (Clingendael institute – Holandský inštitút medzinárodných vzťahov – nezávislý think-tank a akadémia v Clingendael, časti Haagu),
– The Counter Extremism Project (nezisková, nezávislá medzinárodná politická organizácia pôsobiaca v oblasti boja proti rastúcej hrozbe extrémistických ideológií so sídlom v New Yorku a s viacerými pobočkami v Európe, sídlo neuvedené),
– Európska komisia,
– European Forum Alpbach (miesto pre reflexie a akcie, ktoré spája mladých ľudí z Európy a celého sveta s najinovatívnejším myslením v oblasti politiky, obchodu, občianskej spoločnosti, kultúry a vedy na podporu silnej a demokratickej Európy, so sídlom v Alpbachu v Rakúsku),
– ENGAGE (skratka Envisioning a New Governance Architecture for a Global Europe /Predstavovanie si novej architektúry riadenia pre globálnu Európu/, sieť vytvorená v rámci projektov EÚ, ktorá spája 13 európskych akademických inštitúcií a think-tankov, medzi nimi GLOBSEC /Slovensko/),
– Nadácia Hannsa Seidla (spojená s CSU, Nemecko),- IDM (Das Institut für den Donauraum und Mitteleuropa /Inštitút pre podunajskú oblasť a strednú Európu – regionálny združený think-tank, ktorý je financovaný najmä z verejných zdrojov/, so sídlom vo Viedni),
– National Endowment for Democracy (smutne známa Národná nadácia pre demokraciu so sídlom vo Washingtone; podľa charakteristiky na jej webovej stránke ide o nezávislú neziskovú nadáciu, ktorá sa venuje rastu a posilňovaniu demokratických inštitúcií na celom svete a každý rok poskytuje viac ako 2 000 grantov na podporu projektov mimovládnych organizácii po celom svete (rozumej zasahovaniu do vnútorných záležitostí) vo viac ako 100 štátoch, krajinách, financovaná je predovšetkým Kongresom USA v rámci vládnej agentúry USAID),
– ORF (Observer Research Foundation, ktorá sa snaží podporovať politické myslenie smerom k vybudovaniu silnej a prosperujúcej Indie v spravodlivom
a rovnoprávnom svete, sídli v New Delhi),
– Open Society Foundations (založená Georgeom Sorosom, má projekty a skupiny vo viac ako 120 štátoch),
– Oxford Analytica (popredná organizácia v analýze geopolitických rizík, so sídlom v Oxforde vo Veľkej Británii).
– subjekt AKM sme nedokázali identifikovať (ani nájsť na sieti).

Mediálnymi partnermi sú Euronews, Defense One (so sídlom vo Washingtone), Monocle Radio (so sídlom v Londýne), Politico (so sídlom v Bruseli), RFE/RL (skratka pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda so sídlom v Prahe a pobočkou vo Washingtone) a denník SME.

Náčrt jednoduchej politickej klasifikácie partnerov GLOBSEC 2023

Celkom GLOBSEC 2023 podporilo 57 partnerov. Z hľadiska obsahu a zamerania pôsobenia ich zaradíme s určitým zjednodušením do niekoľkých politicky relevantných skupín. Podá to aj iný pohľad ako formálne zadelenie do „organizačných“ skupín.

Osem partnerov má charakter štátnej inštitúcie (zaradíme medzi ne aj Európsku komisiu), z čoho sú tri ministerstvá zahraničných vecí (SR, Rakúsko, USA) a 4 ďalšie ministerstvá zo SR, pričom otázky vyvoláva, prečo sa do akcie zapojilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Ministerstvo by sa v rámci požiadavky transparentnosti mohlo zverejniť, čo a prečo poskytlo konferencii.  

Pomerne veľká a pestrá je skupina partnerov hospodárskeho charakteru. Traja z nich sú zo zbrojného priemyslu a dvaja ďalší sú naň napojení. V  oblasti kyberbezpečnosti a informačných technológii pôsobia piati partneri. Dopĺňajú ich štyri subjekty rôzneho charakteru, ktoré prezentujú, že pôsobia v smere „ozelenenia“ ekonomiky. Jeden partner je sieť poskytujúca auditorské, daňové a poradenské služby a jeden veľký internetový obchod.

Ďalej to je šesť nadácií, z ktorých päť sa na Slovensku angažuje už roky. Záhadou je, ako sa dostali organizátori k indickej Observer Research Foundation. Do skupiny think-tankov, prevažne prozápadného, resp. atlantického smerovania, patrí osem partnerov.

Sú to aj iní partneri zo Slovenska – akademické inštitúcie a Bratislava. Celkom na koniec poukážeme na paradox – partnerstvo Ligy za duševné zdravie, v súvislosti s ktorou sa zdržíme akýchkoľvek ďalších poznámok, aby sme sa náhodou nedopustili nejakého faux pas.

Partneri len formálne poukazujú na „rámec“, v ktorom sa koná akcia. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že ide o podujatie, ktoré až na málo výnimiek pochádza zo západného  hlavného politicko-mediálneho prúdu a neoliberálnej globalistickej ekonomiky.

Obsahovo prehľad partnerov doplní program konferencie, zameranie vystúpení a diskusie na nej.

(Koniec 1. časti)

Program 18. ročníka Bratislavského fóra GLOBSEC 2023

Akcia sa bude konať v troch priestoroch (scénach – stage; žeby papagájčenie po Mníchovskej bezpečnostnej konferencii?): Dunajská scéna (Danube Stage) v hoteli River Park, Lodná scéna GLOBSEC (GLOBSEC Boat Stage) a scéna Márie Terézie (Maria Theresia Stage) v hoteli River Park. Nebudeme sa púšťať do historických debát o tom, ako je Mária Terézia spojená s Bratislavou, ale predpokladáme, že ide o „poklonu“ rakúskemu strategickému partnerovi. Národne uvažujúceho Slováka to príliš nenadchne a asi sa mohla nájsť iná historická postava. Aj tu však máme do činenia s prípadom, že pre šírenie dobrého mena Slovenska v záujme Západu určité kruhy urobia všetko, čo si niekto zaželá.

Hotel  River Park Bratislava, miesto konania konferencie. Snímka: www.wikimedia.org

Opäť podáme, žiaľ, len nezáživný prehľad názvov (tém) diskusií, ktoré sa podľa zverejneného programu majú uskutočniť. Budeme to minimálne komentovať. Prehľad je však dôležitý pre zachytenie toho, ako je zameraný obsah konferencie a aká na nej má byť atmosféra. Vo formách akcií sa objavuje viackrát CHAT (ktovie prečo napísaný zase veľkými písmenami) a niekedy aj Live stream (živý prúd). Názvy (témy) diskusií, ktoré budú na programe, doplníme ešte uvedením „top“ diskutujúcich.

Program 29. mája

Dunajská scéna
Táto scéna i celá konferencia sa začne o 12.00 oficiálnym privítaním a „nastavením“. Nasleduje úvodné slovo Zuzany Čaputovej „Obrana demokracie v mulitpolárnom svete“. Sme zvedaví, čo pani prezidentka exaltovane prečíta z textu pripraveného poradcami, o ktorých strategickom a globálnom myslení zatiaľ neboli predložené nijaké dôkazy. Čakáme aj na to, ako podnieti „prelomové“ nápady a riešenia pri prekonávaní výziev, ktoré súvisia s meniacim sa globálnym poriadkom. K analýze prejavu sa vrátime pri celkovom kritickom zhodnotení obsahu a ducha konferencie. Pre záujemcov bude iste prístupný z viacerých zdrojoch.

Program scény pokračuje témami „Geopolitický moment Európy? Alebo moment geopolitiky?“ a „Dezinformovaná demokracia, demokracia zbavená moci“. Potom sa prednesie „Výzva na globálnu solidaritu a mier“ (vystúpi s ňou Paul Gallagher, sekretár Vatikánu pre vzťahy so štátmi). Nasledujú panely „Ticho na východnom fronte: Pomôcť Ukrajine vyhrať vojnu“ (v tomto prípade porušíme predsavzatie nekomentovať témy, ale vzhľadom na to, že za 40 minút má vystúpiť 5 diskutujúcich, nedá nám, aby sme nepredpokladali, že to môžu byť len krátke, hutné, ale o štvavejšie vojnychtivé reči, vyzývajúce na čo najväčšie dodávky zbraní na Ukrajinu bez toho, aby sa zvažovala efektívnosť tohto postupu a jeho následky), „Nepríjemní populisti: Kto vyhráva bitku nápadov?“ a „Dlhá ruka zákona: zodpovednosť Ruska“. Program dňa zakončí panel „Posilnenie odstrašovacích schopností v 21. storočí“.

Scéna Márie Terézie
Program sa začne o 13.00 témou „Ukrajina: lepšie znovuvybudovanie“. Nasledujú „Umelá inteligencia, algoritmy a ďalší pokrok: fungovanie technológií pre demokraciu“, „Neočakávaná cesta: Ukrajinská cesta do Bruselu“, „METAVERSE: Bezpečný priestor?“, „Od obstarávania po bojisko: technológia pre záchranu“.

Kontroverzné zameranie bude mať asi panel „Precedensy, prezidenti a prípravy: Amerika po roku 2024“. Program zakončí tiež téma, ktorá je značne protirečivá „Nepostrádateľný vodca: Amerika v 21. storočí“. Vystúpi v nej len jeden rečník, a to Mark T. Esper, bývalý minister obrany USA v rokoch 2019 – 2020, ktorého účinkovanie  v tejto funkcii vôbec nevyzeralo nato, že Amerika by mala potenciál byť ešte vodcom…

Lodná scéna GLOBSEC
Budú len dva panely. Prvý na tému „Rozbitie formy: Ako môžu krajiny V4 prekonať výzvy v oblasti inovácií (v spolupráci s IVF)“. Politicky neznámu skratku IVF sme ani pri hľadaní na sieti nedokázali identifikovať. Druhou témou bude „Ako brániť Slovensko pred hybridnými hrozbami?“. Pôjde aj o výnimku, lebo diskusia bude v slovenskom jazyku.

Program 30. mája

Dunajská scéna
Program sa začne o 10.00 panelom „Obrana barikád: Prítomnosť NATO na východnom krídle“. Čas bude naplno využitý a ďalšími témami budú „Rozšírenie EÚ: Späť na správnu cestu? Alebo do úzadia?“, „Manipulácia so zahraničnými informáciami: štrukturácia koherentnej medzinárodnej reakcie?“ (CHAT), „Obnova európskej výzbrojnej základne“, „Mier teraz: Ako?“, „Globálny Izrael: Poučenie z Blízkeho východu“, „Vedenie z centra: stredná a východná Európa v čase vojny“ a „Rozmrazenie? Západný Balkán a cesta do Bruselu“. Deň zakončí téma „NATO: väčšie, lepšie, silnejšie“.

Scéna Márie Terézie
Program sa začína o 9.00 diskusiou „Dva kroky v Tbilisi: odolať Moskve, získať späť Brusel?“. Pokračuje sa panelmi „Kyjev ide po ceste: lekcie získané z ukrajinského bojiska“, „Šampióni: bojovníci za slobodu“ (pozn. – ide o Bielorusko), „Nová globálna ekonomika: kritické zásoby a nebezpečenstvá protekcionizmu“, „Spravodlivosť, odpustenie a zmierenie“, „Ukrajina a Taiwan: prečo záleží na globálnej jednote“, „Neviditeľný bojovník: spätný tlak v kyberpriestore“, „Zmena režimu v Rusku: skutočne, skutočne?“ a „Inovovať pre zjednotenie: súdržnosť, rovnosť a inovačný potenciál EÚ“. Deň zavŕši diskusia „Dvojitý problém – Navigácia v binárnom svete“.

Lodná scéna GLOBSEC
Javisko bude fungovať od 10.00. Začne sa témou „Covid Redux: Preventívna zdravotná starostlivosť a budúca pandémia“. Nasledujúce diskusie budú „Európske politické spoločenstvo v Kišiňove a mimo neho: aký účel, aká budúcnosť?“, „Smerom k pokojnej budúcnosti: Nový úsvit pre južný Kaukaz?“ a „Informačná vojna: Večný boj o srdcia a mysle“. Záverečný panel bude „Vykurované výmeny: Chladiaci klimatický konflikt“.

Program 31. mája

Dunajská scéna
O 9.00 bude otvorený témou „Nepôsobia? Sankcie a ruská ekonomika“. Nasledujú „Zocelení v boji: Vznik geopolitickej Európy“ (vystupuje predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen), „Otvorené cesty: Balkán späť v obchode“, „Maják v búrke: NATO v nestabilnom svete“ (CHAT). Opäť ide o jeden z paradoxov, keď vystúpiť má Mevlüt Çavuşoğlu, minister zahraničných vecí Turecka. Uvidíme, čo urobí Turecko po tom, keď v druhom kole volieb zvíťazil  Recep Erdoğan.

Po obedňajšej prestávke nasleduje ďalší CHAT „Z Venuše na Mars: Dokáže Európa udržať líniu?“. Pôjde o zlatý klinec programu, v ktorom vystúpi francúzsky prezident Emmanuel Macron a kde vidíme jedinú šancu, že môže zaznieť niečo nové a podnetné (pri všetkej úcte k U. von der Leyenovej nepredpokladáme, že by mohla povedať čosi zásadné a duchaplné). Trojdňový program scény zakončí panel „Frontové línie demokracie: Globálne dôsledky vojny“. Záverečné poznámky odznejú o 15.50.

Scéna Márie Terézie
Program sa tiež začne o 9.00 panelom „Rozšírenie EÚ a posilnenie akčných schopnosti EÚ“. Po pripojení v živom prúde k téme „Zocelení v boji: Vznik geopolitickej Európy“ sa pokračuje diskusiou „Ukrajinská ponuka za bezpečnosť“. Program končí panelom „Energizujúca nezávislosť: Cesta Európy k udržateľnej budúcnosti“. Po ňom sa scéna zase pripojí k CHAT-u „Z Venuše na Mars: Dokáže Európa udržať líniu?“  

Lodná scéna GLOBSEC
Na scéne bude len jedna diskusia s názvom „Vojenská perspektíva strednej a východnej Európy: slovenské a české ozbrojené sily v čase vojny“. Tiež bude nezvykle v slovenskom jazyku.

Najvýznamnejší rečníci na GLOBSEC 2023

Na zozname vystupujúcich a moderátorov je uvedených vyše 180 osôb. Necháme na svedomí bývalého ministra vnútra Romna Mikulca, či kvôli nim bolo treba robiť „kaisermanévre“ policajtov na hraniciach, ku ktorým sa pripojili aj vojaci. Zoznam 1 300 účastníkov konferencie, o ktorom sa často hovorí, nie je k dispozícii.  

Ako sme už uviedli, za osobu č. 1 na akcii považujeme francúzskeho prezidenta E. Macrona. Z vodcov EÚ budú vystupovať U. von der Leyenová a Roberta Metsolová, predsedníčka Európskeho parlamentu. Z tohto parlamentu je prihlásený aj jeho podpredseda Michal Šimečka. Z Európskej komisie vystúpi ešte Věra Jourová, podpredsedníčka komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť.

Okrem E. Macrona a prezidentky SR má diskutovať aj Aleksandar Vučić, prezident Srbska. O prípadných ďalších prezidentoch nám nie je nič známe.

Oveľa viac – deväť – je predsedov vlád, popr. kancelárov (budeme ich uvádzať v slovenskom abecednom poradí podľa priezviska). Ide o Petra Fialu (ČR), Irakliho Garibašviliho (Gruzínsko), Dimitara Kovačevskeho (Severná Macedónia), Albina Kurtiho (Kosovo, neuznané SR), Karla Nehammera (Rakúsko), Andreja Plenkovića (Chorvátsko), Ediho Ramu (Albánsko) a Ingridu Šimonytė (Litva). Samozrejme, vystúpi aj Ľudovít Ódor, slovenský predseda vlády.

Podpredsedovia vlád sa na konferencii zúčastnia dvaja, a to Ivan Bartoš, podpredseda vlády pre digitalizáciu a minister regionálneho rozvoja ČR a Olha Stefanišyna, podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny.

Prítomných je 8 ministrov zahraničných vecí (odhliadneme od rôznych názvov toho úradu v jednotlivých štátoch) José Manuel Albares (Španielsko), Mevlüt Çavuşoğlu (Turecko), Eli Cohen (Izrael), Elmedin Konaković (Bosna a Hercegovina), Jan Lipavský (ČR), Zbigniew Rau (Poľsko), Alexander Schallenberg (Rakúsko). Zoznam dopĺňa za Slovensko Miroslav Wlachovský. Zaradíme k nim aj Paula Gallaghera (sekretára Vatikánu pre vzťahy so štátmi).

Zastúpenie ministrov obrany je slabé. Okrem Hanna Pevkura (Estónsko) to je len slovenský minister Martin Sklenár.

Na akcii sú prítomní aj dvaja ďalší ministri z Chorvátska – Šime Erlić (minister regionálneho rozvoja a fondov EÚ) a Davor Filipović (minister hospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja).

Slovensko zastupujú aj minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Peter Balík, minister hospodárstva Peter Dovhun, minister zdravotníctva Michal Palkovič a minister vnútra Ivan Šimko. Na konferencii je prítomných viacero štátnych tajomníkov a námestníkov ministrov z niekoľkých štátov.

Z vedúcich predstaviteľov medzinárodných organizácií to je najmä Oľga Algayerová (výkonná tajomníčka Hospodárskej komisie OSN pre Európu), Marija Pejčinović Burićová (generálna tajomníčka Rady Európy) a Werner Hoyer (prezident Európskej investičnej banky).

Bohatý je zoznam rôznych „bývalých“. Sú to traja prezidenti (Milo Đukanović z Čiernej Hory, Kolinda Grabar-Kitarovićová z Chorvátska a Kersti Kaljulaidová z Estónska), dvaja predsedovia vlád (Kiril Petkov z Bulharska a Eduard Heger zo Slovenska). Ministrov nebudeme už vymenovávať – bolo ich najmenej osem, z toho piati zo Slovenska.

Doplníme ešte generálov. Dvaja sú v aktívnej službe a ide o náčelníkov generálnych štábov (Karel Řehka z ČR a Daniel Zmeko zo SR). Bývalí generáli prišli traja z USA a jeden z Francúzska.

Fórum mladých vodcov

V roku 2012 bol súčasťou GLOBSEC-u Bratislava Young Atlanticist Summit, európska časť programu pre mladých profesionálov organizovaná Atlantickou radou, ktorá vyvrcholila účasťou mladých atlantistov na samite NATO v roku 2012 v Chicagu. Cieľom Fóra mladých vodcov (Young Leaders Forum) na GLOBSEC-u od roku 2016 je vytvárať sieť budúcich lídrov, ktorí budú posilňovať transatlantickú spoluprácu. Rozvinula sa aj spolupráca s inými organizáciami, ktoré podporujú angažovanosť mladých vodcov vo verejnej sfére na celom svete (na západný, neoliberálny spôsob).

Podľa tohtoročného programu sa v rámci tohto fóra konajú aj niektoré kultúrno-spoločenské akcie. V odbornej časti je 29. mája podvečer CHAT s R. Metsolovou „Globálna Európa preberá globálnu krízu“; 30. mája je jedna schôdza a štyri diskusie s účastníkmi konferencie a 31. mája tri ďalšie diskusie. Psychicky môžu byť mladí vodcovia v atmosfére GLOBSEC-ov plní očakávaní z možností svojho rozvoja, ale to, čo ich čaká, ich poriadne schladí. A alternatívne, variantne sa na týchto konferenciách rozmýšľať nenaučia.

Niečo o zameraní konferencie

Možno to zjednodušujeme, ale viacero obsahových i organizačných vecí naznačuje snahu podobať sa Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Hoci aj tá v posledných rokoch stráca charakter dialógu, na tohtoročnom GLOBSEC-u necítiť ani najmenší náznak snahy viesť dialóg o bezpečnostných problémoch (čo sa chcelo dosiahnuť účasťou námestníka ministra zahraničných vecí Taiwanu, opäť nestojí za zamyslenie). Porovnaním organizačnej, diplomatickej, politickej a intelektuálnej kapacity konferencií v Mníchove a Bratislave sa preto nebudeme radšej zaoberať…

Zameranie diskusie na základe tém a vystupujúcich sa drží najmä línie bezvýhradne pokračujúcej podpory pre Ukrajinu, ako aj úvah o „zodolnení“ Európy tvárou v tvár vojne. Avšak viaceré témy, ktoré sa zameriavajú na Európu „vo vojne“, sú už scestné i nebezpečné (je vari Európa na Ukrajine vo vojne s Ruskom?). Prekvapujúca je malá pozornosť venovaná NATO a zdá sa, že aj rusofóbia je miernejšia ako v poslednom čase. Z hľadiska globálnych dopadov krízy sa to však v témach „prepísklo“. Povrchne sa len „nahryzlo“ niekoľko odborných i regionálnych problémov, ale ich napojenie na globálny kontext silne kríva.

Na konci uštipačne musíme poznamenať, že ani na načrtnutie „prelomových“ nápadov a riešení pri prekonávaní bezpečnostných výziev vo vytvárajúcom sa multipolárnom svete z toho, čo avizuje program (agenda), to vôbec nevyzerá. Necháme odznieť mediálne vychvaľovanie priebehu konferencie a vytrženie z nej u niektorých osôb v slovenských médiách hlavného prúdu. Za niekoľko dní, pokiaľ ešte konanie konferencie, ktorej význam sa preháňa, neprekryjú iné udalosti, sa k nej a jej dopadom na globálnu bezpečnosť (aj v slovenských súvislostiach) ešte raz vrátime.

(Koniec 2. časti)

Zdroj: noveslovo.eu

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás