KomentáreEduard Šebo ml.: Blíži sa bankrot Ruskej federácie?

Eduard Šebo ml.: Blíži sa bankrot Ruskej federácie?

-

spot_img

Eduard Šebo ml.: Blíži sa bankrot Ruskej federácie?

Už od začiatku rusko-ukrajinskej vojny a následných euroúnijných hospodársko-ekonomických sankcií smerovaných proti Ruskej federácii zo slovenských médií často počúvame konštatovania o tom, že Rusko v dohľadnej dobe skrachuje. Najrozličnejší analytici sa predbiehajú aj v odhade najneskoršej doby, kedy sa tak má konečne stať.

Napríklad často citovaný slovenský analytik Alexander Duleba odhaduje ruský bankrot najneskôr do roka… už druhý rok. Český ekonóm Lukáš Kovanda tvrdí, že „bankrotový stav Ruska môže trvať aj jedno desaťročie“ a denník HN online vydal článok s nadpisom „Naposledy sa to stalo za Lenina. Rusko sa po sto rokoch dostalo do bankrotu.“

Ľudí znalých pomerov asi neprekvapí skutočnosť, že uvedené tvrdenia sa míňajú s realitou podobne, ako sa nestretajú hodnoty ako slušnosť a pravdovravnosť s ľuďmi typu Jaroslava Naďa či Igora Matoviča. Pre tých, ktorí v tom však nemajú úplne jasno, by som rád uviedol zopár faktografických údajov.

Ruská federácia bola v roku 2021 jedenástou najväčšou ekonomikou sveta – meranou podľa výšky hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý dosahoval úroveň 1,78 bilióna amerických dolárov (USD). Zdroj – server Statista.com:
https://www.statista.com/statistics/268173/countries-with-the-largest-gross-domestic-product-gdp/

V roku 2022 sa pozícia RF v tomto ukazovateli veľmi nezmenila, nakoľko ruský HDP klesol o 2,1 % oproti predchádzajúcemu roku.

Čo je zaujímavé, pre rok 2023 existujú rôzne odhady vývoja ruskej ekonomiky. Organizácia pre ekonomický rozvoj a spoluprácu (OECD) odhaduje pokles ruskej ekonomiky o 2,5 %; zatiaľ čo Svetová banka odhaduje pokles o 0,2% a Svetový menový fond predpokladá rast ruskej ekonomiky o 0,7 %.
https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/impact-sanctions-russian-economy/ Odhad vývoja HDP v roku 2023 podľa Ministerstva hospodárstva RF je rastový a to vo výške 1,2 %.

Pre porovnanie, rozpočet Spojených štátov amerických v roku 2022 mal deficit vo výške 5,5 % (1,375 bilióna USD) z dosiahnutého HDP a rozpočet Slovenskej republiky pracoval s plánom deficitu na úrovni 4,94 % (5,5 miliardy eur).

Zdroj: https://tradingeconomics.com/russia/government-budget

Ruská federácia je z pohľadu svetového exportu tovarov a služieb na 13 priečke – vyjadrené v reálnom čísle ide o export v hodnote 494 miliárd USD. Je to obdobný objem exportu, ako má Mexiko (494 mld.), Kanada (503 mld.) alebo Veľká Británia (468 mld.). Pre porovnanie – Nemecko dosahuje export na úrovni 1,63 bilióna, Spojené štáty americké 1,75 bilióna a Čína 3,36 bilióna USD.
https://www.statista.com/statistics/264623/leading-export-countries-worldwide/

Zaujímavý je taktiež vývoj ruskej ekonomiky v čase. Najhoršiu výkonnosť zaznamenala koncom Jeľcinovej éry koncom 90-tych rokov – jej úhrnná ročná hodnota predstavovala necelých 200 miliárd USD. Od nástupu Vladimíra Putina do úradu prezidenta RF v roku 2000 nepretržite rástla – a to až do roku 2008 (čiže do doby svetovej recesie spôsobenej hypotekárnou bublinou v Spojených štátoch amerických). Už v roku 2010 sa však doťahovala na hodnoty predkrízového obdobia a naďalej rástla až do roku 2014 – kedy v dôsledku hospodárskych sankcií uvalených na RF zo strany Spojených štátov amerických a Európskej únie (z dôvodu anexie Krymu) opätovne klesla na úroveň pokrízového roku 2009. V priebehu 22-ročnej „putinovskej éry“ sa tak ruská ekonomika zväčšila 9-násobne.
https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.CD?locations=RU

Zadlženosť Ruskej federácie je jedna z najnižších na svete. Aktuálne sa pohybuje na úrovni okolo 20 % v pomere k HDP a v reálnych číslach predstavuje približne 350 miliárd USD. Pre predstavu dlh Slovenskej republiky je približne 60 % z HDP vytvoreného v tom-ktorom roku a reálne vyjadrený dosahuje cca 70 miliárd USD.
https://tradingeconomics.com/russia/government-debt-to-gdp / https://worldpopulationreview.com/country-rankings/countries-by-national-debt

Za pozornosť tiež stojí vývoj kurzu rubeľ verzus euro. Ten sa do roku 2008 pohyboval približne na podobnej hodnote, ako sa pohyboval kurz slovenskej koruny (SKK) voči euru. Čiže približne na úrovni 30 rubľov za 1 euro. Po anexii Krymu a následných ekonomicko-hospodárskych sankciách sa kurz rubľa voči euru prepadol až k 75-tim rubľom za 1 euro. Po oznámení Čínskej centrálnej banky, že bude intervenovať v prospech ruskej meny, sa jeho oslabovanie zastavilo a kurz sa ustálil niekde okolo 60 rubľov za 1 euro. V roku 2022 (vo februári sa začala vojna na Ukrajine) sa rubeľ voči euru prepadol nad úroveň 100 rubľov za 1 euro, no po politických opatreniach ruskej vlády sa opätovne stabilizoval na hodnotách obdobných v posledných 10-tich rokoch – čiže okolo 70 až 80 rubľov za 1 euro.
https://www.statista.com/statistics/1200821/usd-eur-rub-exchange-rate-monthly/

Čo sa týka ruského exportu ropy a príjmov z tohto obchodovania, od zavedenia západných sankcií (na tento ruský sektor ekonomiky) je neustále rastúci. Objem predaja ropy sa dokonca v marci tohto roku dostal na najvyššiu úroveň od začiatku rusko-ukrajinskej vojny.

Ruská federácia ťaží približne 10 miliónov barelov ropy denne. Príjmy z predaja takéhoto množstva ropy tak dosiahli v marci 2023 cca 12,7 miliardy USD. Je pravda, že v porovnaní s minulým rokom je jednotková cena ropy o 43 % nižšia (údaj Medzinárodnej energetickej agentúry/IEA), no rastúci trend predávaného objemu je stabilný a v čase pravdepodobne dosiahne predvojnové úrovne nielen v objeme predávanej ropy, ale aj v celkovej výške príjmov.

Vo svetovej spotrebe ropy by sme mali vnímať niekoľko zásadných skutočností. Jednou z nich je, že rezervné zásoby ropy v Spojených štátoch amerických sú na najnižšej úrovni od roku 1984. V súčasnosti ich objem predstavuje 372 miliónov barelov, čo je približne polovica z najvyššej hodnoty, ktorá bola dosiahnutá v roku 2010 (vtedy mala objem 727 miliónov barelov). Súčasné strategické zásoby ropy by Spojeným štátom vystačili iba na 18 dní – ak by sme vychádzali z priemernej dennej spotreby ropy v USA v roku 2022, ktorá sa pohybovala na úrovni okolo 20,3 milióna barelov. Celosvetová spotreba ropy je približne 102 miliónov barelov denne.

Ďalšou zásadnou informáciou ohľadne ropy je skutočnosť, že Čína bola v minulom roku ekonomicky menej aktívna z dôvodu rôznych proti-covidových opatrení. Ak sa Čína opätovne hospodársky rozbehne – čo sa práve deje, zvýši sa tým aj dopyt po rope a tým aj jej cena. Skutočnosť, že Číňania dostávajú od Rusov ropu so zľavou pohybujúcou sa vraj niekde okolo 30 až 40 percent z bežnej trhovej ceny nebude – z pohľadu ruského rozpočtu – hrať žiadnu rolu. Ruský štátny rozpočet sa v tom prípade bude plniť do tej miery, že sa môže stať opätovne prebytkovým.

Treťou zásadnou informáciou, ktorú je dobré si pamätať, je skutočnosť, že kartel OPEC+ nedávno znižoval objem ropy, ktorý dodáva na svetový trh – a to preto, aby podporil rast jej ceny. Očakávať, že ropa bude v najbližšom období lacná, by som žiadnemu investorovi neodporúčal. Realita bude skôr presne opačná, pričom jediným racionálnym dôvodom pre pokles jej ceny by mohla byť veľká svetová hospodárska recesia.

Podobne ako pri rope by bolo možné rozanalyzovať situáciu týkajúcu sa plynu, uhlia či vzácnych kovov a ostatných surovín, s ktorými Ruská federácia obchoduje. Nepovažujem však za nutné obdobne – za použitia dát – dokazovať, že aj v iných komoditách platí, že o ruské zdroje je na svetovom trhu záujem. Pri niektorých druhoch tovarov je situácia podobná ako pri rope, ktorú majú Rusi komu predávať. Pri iných komoditách je situácia rôzna – zväčša však platí, že sú obchodované naďalej – čiže bez ohľadu na tzv. západné hospodárske sankcie. Predajná cena je síce často o čosi nižšia, oproti tej, ktorú platili „západniari“, no stále je dostatočne vysoká na to, aby pokryla náklady ťažby, distribúcie i zmysluplnej marže.

Významný vplyv na výšku disponibilných kapitálových rezerv Ruskej federácie mali finančné nariadenia takzvaných „západných krajín“, ktoré sa v reakcii na rusko-ukrajinskú vojnu rozhodli zmraziť ruské devízové rezervy, na ktoré mali dosah. Ide síce o úkon, ktorý nemá oporu v medzinárodnom práve verejnom, a nie je teda možné vnímať ho inak ako politicky. Dôsledkom tohto prístupu stratila Ruská federácia prístup približne k polovici svojich devízových rezerv, ktoré majú hodnotu približne 300 miliárd USD. Domnievam sa, že aj tento ťah bude mať vážne dôsledky pre pozíciu amerického dolára ako svetovej rezervnej meny, no to ukáže až čas.

Celkové ruské devízové rezervy  – vrátane zmrazených financií – dosahujú hodnotu na úrovni cca 601 miliárd USD (to platilo k dátumu 7. 4. 2023).
https://www.statista.com/statistics/1188294/monthly-foreign-exchange-reserves-in-russia/#statisticContainer

Z uvedeného je zrejmé, že finančná situácia Ruskej federácie je napriek západným sankciám udržateľná a žiaden štátny bankrot jej nehrozí – a to ani vzdialene a ani výhľadovo. Odborné a vecné hodnotiace štúdie skúmajúce dopad západných ekonomicko-hospodárskych sankcií na Ruskú federáciu zvyknú konštatovať, že sankcie výrazne skomplikovali ekonomicko-hospodársku situáciu RF a z krátkodobého pohľadu viedli k jej recesii. Vyvolanú hospodársku recesiu sa však ruskej vláde podarilo zastaviť a zo strednodobého pohľadu sa zdá, že sankcie bránia najmä pokračovaniu dlhodobého hospodárskeho rastu Ruskej federácie. Nemajú však potenciál priviesť Ruskú federáciu k štátnemu bankrotu.

Z praktického pohľadu je zrejmé, že euroúnijné sankcie sa míňajú s ich proklamovaným cieľom, ktorým oficiálne ešte stále je vplývať na ruské politické vedenie v tom zmysle, aby ukončilo vojnu na Ukrajine.

Z analytického pohľadu sa zdá, že politické vedenie RF spolu s ruskou ekonomickou elitou (oligarchického typu) zvládlo presmerovanie ekonomicko-hospodárskych aktivít zo západu na východ a na juh (čiže najmä na trh Číny a Indie).

Dôsledky uvedenej politiky odklonu od spolupráce s ekonomickým západom majú a budú mať zásadný dopad práve na hospodársko-ekonomickú situáciu západných krajín. Spolupráca krajín BRICS, ktorá sa rozširuje o ďalšie krajiny, ako sú Irán alebo Saudská Arábia naberá na sile a je zrejmé, že tieto krajiny nemajú záujem o hospodársku izoláciu Ruskej federácie.

Praktickým dôsledkom tejto skutočnosti je poznanie (podporené dátami), že akékoľvek rozjímanie o finančnom bankrote Ruskej federácie je skôr zbožným prianím tých, ktorí sa snažia verejnosť presvedčiť o takejto možnosti. Osobne považujem takéto tvrdenia za súčasť protiruskej propagandy, ktorej cieľom je podporiť tézy o správnosti nastúpenej cesty sankcionovania RF zo strany západných krajín – vrátane Slovenskej republiky i Európskej únie ako celku.

Skutočnosť, že oficiálne proklamované dôvody pre súčasne platné sankcie ako aj snahy pokračovať v tejto sankčnej politike voči RF sa úplne míňajú s realitou, nie je podľa názoru autora tohto článku adekvátne reflektovaná. Namiesto vecnej debaty a snahy o nastavenie a následné praktizovanie adekvátnej politiky súvisiacej s Ruskou federáciou a jej vojnovým ťažením na Ukrajine sa slovenský mediálny priestor uzatvára do čoraz väčšej propagandistickej bubliny. Akákoľvek snaha o spochybňovanie súčasne praktizovanej politiky je zväčša označovaná ako ruská alebo proruská propaganda a nemá žiadnu podporu v médiách – či už v súkromných alebo štátnych.

Domnievam sa, že je tragédiou, ak sa niekto nadšene rúti zlým smerom a nevie o tom. V takom prípade však existuje možnosť, že ho na to niekto upozorní, vďaka čomu bude môcť zmeniť svoje smerovanie a zvrátiť predvídateľne zlú situáciu na konci cesty.

Ak sa však dotyčný rúti zlým smerom a je si vedomý toho, čo činí, no z pohodlnosti alebo kvôli vlastnému egu nemá vôľu zmeniť nastúpený smer, potom daná osoba nie je tragédom ale skôr bláznom či arogantným hlupákom – pričom pre oboch takýchto jedincov platí: „Komu niet rady, tomu niet pomoci.“ Snáď sa však napriek súčasnému neveľmi racionálnemu stavu našej (slovenskej i euroúnijnej) politiky nedočkáme dňa, kedy aj tí, čo sú za súčasný stav zodpovední, precitnú – a ako výraz pochopenia dôsledkov svojej činnosti nás obohatia výkrikom: „Zachráň sa, kto môžeš!“

Úvodné foto: Flickr

Dátové zdroje

Lukáš Kovanda – Rusko je v bankrote / https://www.newstream.cz/money/rusko-bankrotuje-putinovi-nepujci-uz-ani-cinane

iDNES.cz – bankrot sa blíži / https://www.idnes.cz/ekonomika/zahranicni/rusko-bankrot-dluh-neschopnost-veritele-vybor-placeni.A220602_111642_eko-zahranicni_jla

Forbes – Rusko je na pokraji bankrotu / https://www.forbes.sk/rusko-je-na-pokraji-bankrotu-nad-vodou-ho-drzia-platby-europanov-za-energie/

Refresher.sk – Moskva skrachuje na 80% / https://disrupter.refresher.sk/111510-Pravdepodobnost-ze-Moskva-skrachuje-je-80-percent-Naklady-na-poistenie-ruskeho-dlhu-rastu

HDP Ruska / https://www.statista.com/statistics/268173/countries-with-the-largest-gross-domestic-product-gdp/

Vývoj HDP RF v čase / https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.CD?end=2021&locations=RU&start=1988&view=chart

Odhad vývoja ekonomiky RF – rôzne organizácie / https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/impact-sanctions-russian-economy/

Odhad vývoja HDP RF podľa Min. hosp. RF / https://www.trend.sk/spravy/ruske-ministerstvo-hospodarstva-zlepsilo-tohtorocnu-prognozu-rastu-hdp

Vývoj kurzu rublu oproti EUR / https://www.statista.com/statistics/1200821/usd-eur-rub-exchange-rate-monthly/

Objem predávanej ropy z RF na svetovom trhu / https://tradingeconomics.com/russia/oil-exports

Predaj ruskej ropy – marec 2023 / https://edition.cnn.com/2023/04/14/energy/russia-oil-exports-iea-report/index.html

Všeobecné dáta k RF od OECD / https://data.oecd.org/russian-federation.htm

Všeobecné dáta k RF od CIA / https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/russia/

Štatistické dáta od spol. British petroleum / https://www.bp.com/en/global/corporate/energy-economics/statistical-review-of-world-energy.html

Stav ropných zásob v SŠA / https://www.investopedia.com/us-to-take-years-to-refill-its-strategic-petroleum-reserve-7371003

Dopady sankcií na RF / https://www.weforum.org/agenda/2022/12/sanctions-russian-economy-effects/

Dáta ku spotrebe ropy v SŠA / https://www.eia.gov/petroleum/supply/weekly/

Zdroj: noveslovo.eu

Podporte nezávislé médium Denník VV

  • Nezamykáme články
  • Necenzurujeme komentáre
  • Nezverejňujeme platené články

Nechceme spoplatňovať obsah, lebo nie každý si to môže dovoliť. Len vďaka Vašej podpore sa môže tento obsah bezplatne dostať ku každému.

Viac info o podpore nájdete tu: PODPORTE VV

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

spot_img

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás