Eduard Chmelár píše o realistických perspektivách ukrajinského členství v Evropské unii.
Keď začiatkom februára tohto roka pricestovala do Kyjeva predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v sprievode 15 eurokomisárov, nijako sa nesnažila krotiť šialené nadšenie ukrajinskej vlády, ktorej premiér Denys Šmyhaľ koncom januára povedal, že jeho krajina má „ambiciózny plán pridať sa do dvoch rokov k EÚ“. V Kyjeve tomu naozaj všetci veria, a to nielen najvyšší predstavitelia štátu, ale aj analytici – napríklad predseda think-tanku Ukrajinské centrum pre bezpečnosť a spoluprácu Serhij Kuzan verí, že by sa Ukrajina do dvoch rokov mohla stať členom bloku a na námietky jednoducho odpovedá, že Európa sa už veľmi zmenila. A hoci v Bruseli veľmi dobre vedia, že je to nereálna hlúposť (už súhlas členských štátov s udelením štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu v júni minulého roka bol sám osebe rekordom, lebo sa udial len niekoľko dní po podaní žiadosti), nikto nemal odvahu povedať Ukrajincom pravdu. Namiesto toho všetky členské štáty (vrátane najskeptickejšieho Holandska) ubezpečili Kyjev, že členstvo je blízko, predseda Európskej rady Charles Michel nešetril falošnými bonmotmi typu „Ukrajina je EÚ, EÚ je Ukrajina“ a von der Leyenová sa zaliečala ukrajinským predstaviteľom, že v plnení odporúčaní dosiahli „impozantný pokrok“. Je to však naozaj pravda?
Ukrajinské úrady zľahčujú situáciu a nechápu rozsah úloh
V skutočnosti príliš optimistické (ako by povedal klasik – „eurohujerské“) vyjadrenia predstaviteľov kyjevského režimu presvedčili Brusel o tom, že ukrajinské úrady zľahčujú situáciu a nechápu rozsah výziev a úloh, ktoré musí Ukrajina pred vstupom do EÚ vyriešiť. Preto najdôležitejšie neboli vyhlásenia pre médiá, ale dokument, ktorý Ursula von der Leyenová osobne odovzdala Volodymyrovi Zelenskému. Išlo o analytickú správu, ktorá hodnotila schopnosť Ukrajiny prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ. Podobné hodnotenie súladu legislatívy s právom EÚ dostalo v ten istý deň aj Moldavsko a Gruzínsko. Hlavné závery tejto správy sú nasledovné.
Bombastické vyhlásenia Ukrajiny o jej vysokej pripravenosti na vstup do EÚ nemajú nijaký reálny základ. Väčšina Ukrajincov doteraz verí Zelenského chvastúnskym ubezpečeniam, že Ukrajina urobila za jeho vlády taký pokrok, že dnes už predbieha balkánske krajiny. Predložená analýza Európskej komisie to vyvracia: ukazovatele Ukrajiny za rok 2022 sú horšie ako ukazovatele balkánskych štátov za rok 2015. Navyše, Kyjevu môže uškodiť aj to, že Brusel plánuje spojiť európsku perspektívu Ukrajiny a Moldavska. Lenže Moldavsko má zo všetkých krajín Východného partnerstva najhoršie ukazovatele.
Dokument, ktorý dostal 2. februára Volodymyr Zelenskyj, je v skutočnosti akýmsi auditom prístupu Ukrajiny k právu EÚ a načrtáva plán budúcich prístupových rokovaní. Na tomto mieste azda treba vysvetliť, z čoho pozostávajú „prístupové rokovania“ kandidátskeho štátu do Európskej únie. Napriek svojmu názvu sa tento proces len málo podobá na bežné medzištátne rokovania. Ide skôr o to, že Ukrajina musí preniesť do svojej legislatívy všetky právne akty a normy EÚ bez výnimky a následne musí ukrajinská vláda svojim európskym kolegom na týchto „rokovaniach“ dokázať, že každá jedna norma ukrajinskej legislatívy skutočne zodpovedá právu EÚ. Takto, krok za krokom, sa formuje projekt prístupovej zmluvy, ktorá potvrdzuje, že Ukrajina úspešne adaptovala európske právo v rámci 33 blokov, takzvaných „negociačných kapitol“. V spomínanej správe Európska komisia na 67 stranách analyzuje aproximáciu Ukrajiny s právom EÚ, osobitne každú zo spomínaných negociačných kapitol. Vo všeobecnosti platí, že takéto hodnotenie EÚ dostávajú kandidátske štáty raz za rok a Ukrajina ho bude pravidelne dostávať v októbri. Súčasná správa o Ukrajine, Moldavsku a Gruzínsku je mimoriadna, a preto je skrátená; chýbajú jej hodnotenia ku kľúčovej kapitole „Spravodlivosť a základné práva“ (jej hodnotenie v Bruseli bolo zámerne odložené na jeseň).
Úroveň integrácie Ukrajiny je chaotická a nesystematická
Keďže hodnotenie kandidátskych krajín EÚ sa vykonáva každý rok, jeho metodika už vypracovaná a od roku 2015 zostáva nezmenená. Špecialisti Európskej komisie skúmajú legislatívu a reálnu situáciu v kandidátskej krajine a v rámci každej kapitoly hodnotia, nakoľko sú blízko k európskemu právu a praxi. Hodnotenie je založené na 5-úrovňovom systéme: 1 – počiatočná úroveň, 2 – určitý súlad s právom EÚ, 3 – mierny súlad, 4 – dobrý súlad, 5 – pokročilá úroveň. Na základe skúseností iných kandidátskych štátov Európska únia súhlasí s uznaním úplného alebo dostatočného súladu so všeobecným právom a súhlasí s uzavretím rokovaní vtedy, keď jednotlivé kapitoly dosiahnu 4. alebo 5. úroveň. Všetko však závisí od konkrétnej kapitoly a od mnohých sprievodných faktorov. Vstup do EÚ je možný až po tom, čo sa členovia EÚ dohodnú na uzavretí rokovaní o všetkých kapitolách. Aké je teda priebežné hodnotenie Ukrajiny?
Hlavný záver správy je, že úroveň európskej integrácie Ukrajiny je chaotická a nesystematická. Z celkového počtu 32 kapitol je až 8 oblastí, v ktorých dostala Ukrajina najnižšie skóre (rozumej, v ktorých vôbec neprispôsobila právo legislatíve EÚ) a až 15 oblastí, z ktorých dostala „dvojku“ (rozumej, v ktorých prijal Kyjev len útržky implementácie európskych noriem). Celkovo za 32 kapitol získala 69 bodov. Na porovnanie – Moldavsko získalo len 55 bodov, čo je katastrofálne nízka úroveň európskej integrácie – katastrofálna aj pre Kyjev, lebo momentálne nič nenasvedčuje tomu, že by chcel Brusel oddeliť túto „kandidátsku dvojicu“ od seba. Okrem toho, spomínaná chaotickosť a nesystematickosť európskej integrácie je na Ukrajine oveľa výraznejšia ako inde preto, lebo kým Gruzínsko alebo Moldavsko majú v jednotlivých kapitolách pomerne vyrovnané priemerné skóre, Ukrajina zaznamenala v značnom počte oblastí úplne zlyhanie.
Kyjevský režim nehovorí svojim občanom pravdu
Ešte podstatnejšie je, že ak má Ukrajina také ambiciózne plány, nemala by sa porovnávať s nízkou mierou negociácií Moldavska. Mať 69 bodov je extrémne nízke hodnotenie pre krajinu, ktorej premiér sľubuje ukončiť rokovania o vstupe do EÚ do dvoch rokov. V Bruseli je každému jasné, že tento termín nie je možné dodržať. Prečo to však nepovedia úprimne Kyjevu? Tým skôr, keď zvyk ukrajinských úradov vopred deklarovať nereálne plány vytvára v Európskej únii dojem, že Kyjev nerozumie rozsahu práce, ktorá predchádza každému vstupu do EÚ. Preto ak v Kyjeve rozumejú dátam, ktoré im poskytla Ursula von der Leyenová, malo by ich z toho mraziť. Správa totiž ukazuje, že Ukrajina prešla len prvými krokmi európskej integrácie a pred vstupom musí dokončiť ešte obrovské množstvo legislatívnej práce. Splniť taký objem úloh za také krátke obdobie jednoducho nie je možné. Zdá sa však, že kyjevský režim nechce povedať svojim občanom pravdu. Falošne ich povzbudzuje porovnávaním sa s Moldavskom, ale pre Kyjev sú podstatnejšie oveľa menej upokojujúce údaje. Líder ratingu Čierna Hora má už teraz 99,5 bodu, Srbsko má 98 bodov, Turecko 94 bodov a najhoršie spomedzi štátov, ktoré už rokujú, je Albánsko s 84,5 bodu. Pritom Albánsko malo už v roku 2015 lepšie skóre zblíženia s EÚ ako dnešná Ukrajina. Toto porovnanie jasne ukazuje, že implementácia práva EÚ na Ukrajine je ešte len na začiatku veľmi dlhej cesty. Tej ceste navyše predchádzajú úlohy, ktoré nemajú právny charakter. Každá krajina, ktorá je vo vojne, musí prejsť najprv z fázy eskalácie konfliktu do deeskalácie, z deeskalácie do prímeria, z prímeria do mieru, po dosiahnutí mieru príde na rad rekonštrukcia a až po rekonštrukcii môžeme hovoriť o integrácii.
Toto musíme Ukrajincom veľmi úprimne povedať, pretože ponáhľať sa s prijatím tohto veľkého štátu bez splnenia uvedených podmienok neurobí Európu silnejšou, ale chudobnejšou a destabilizovanejšou. Ukrajina je dnes najskorumpovanejší európsky štát, jej režim je pravidelne vyhodnocovaný ako hybridný, systémové potláčanie ľudských práv a stav súdneho systému je nezlučiteľný s kritériami potrebnými na vstup do EÚ, bez nápravy týchto vecí môžu na členstvo zabudnúť. Okrem toho som presvedčený, že by sme mali byť kategoricky proti tomu, aby bola Ukrajina uprednostňovaná pred Srbskom a Čiernou Horou, ktoré vykonali za tie roky v približovaní sa k členstvu kus poctivej a dobrej práce. Takže nielen blúznenie Kyjeva o dvojročnom období, ale aj nereálne predstavy niektorých európskych politikov, ako napríklad predsedu Európskeho výboru nemeckého Spolkového snemu Antona Hofreitera, ktorý sa vyslovil za vstup Ukrajiny do EÚ v najbližších piatich až šiestich rokoch – by sme mali rázne odmietnuť. My Ukrajine pomáhame nad rámec čohokoľvek porovnateľného v dejinách, ale členstvo v Európskej únii sa neudeľuje za vojnové hrdinstvo. Ukrajina v najbližších minimálne desiatich rokoch nebude pripravená na integráciu do európskych štruktúr. Nie je to jej odmietnutie, ale uvedomenie si reality a legitímnych záujmov EÚ. Takto otvorene to treba vysvetliť Kyjevu a takto úprimne by to mal Kyjev vysvetliť svojim občanom. Ukrajina zbytočne krváca za svoju slobodu, ak popri tom vykrváca európska stabilita.
Zdroj:
