Naša spoločnosť je znovu v stave, ktorý volá po radikálnej zmene. Zjednotíme sa na spoločnej ceste?

Bohatstvo spoločnosti je závislé na predstaviteľoch krajiny, predstavitelia krajiny sú závislí a zodpovedajú obyvateľstvu.

Obyvateľstvo sa správa v súlade s kultúrou, ktorú zdieľa. Pády a vzostupy jednotlivcov a krajín nie sú vyjadrením velenia, ale funkciou kultúry.

Nie rasa, nie pôvod, nie pohlavie, orientácia alebo poradie kazov v zuboradí určuje úspešnosť jedinca a spoločnosti. Jedine kultúra.

Ak kultúra preferuje hodnoty ako zodpovednosť, pracovitosť, úprimnosť, čestnosť, dôstojnosť každého člena tak prosperuje.

Ak kultúra preferuje napĺňanie pudových túžob bez pravidiel a bez morálky  aj napríklad akceptuje zločin ako bežnú formu osobného rastu, tak upadá.

Občania Slovenska majú spoločnú kultúru, ktorá nevedie k dobrým výsledkom. Preto volia ľudí a strany, ktoré len urýchľujú úpadok.

Baťa ako ekonóm a podnikateľ pochopil, že podnikanie bez morálky nie je dlhodobo udržateľné. Ale Slováci to ešte nepochopili, nepochopili, že dane nie sú darom pánom, ale odvodom, ktorí im má zabezpečiť hodnoty, ktoré sa dajú zastrešiť len spoločne.

Ľudia produkujú kultúru, kultúra produkuje ľudí, ktorý ju nesú ďalej, lebo známe, aj keď zlé je lepšie a bezpečnejšie ako dobré, ale neznáme.

To je ľudská povaha. Ľudia produkujú politikov a politici produkujú prostredie, ktoré najlepšie garantuje ich šance na držbu moci.

A tam revolúcie nepomôžu . Revolúcia pomôže len odstrániť despotu konajúceho mimo kultúru.

Jedinou nádejou je evolučná  cesta. Ale  bohužiaľ sme netrpezlivý, chceme ráno sadiť a večer zbierať úrodu.

Bohužiaľ sadí sa teraz pre úrodu našich ďalekých zajtrajškov a zajtrajškov našich detí. Ale sme narcistické, egoistické bytosti.

Prečo dopriať cudzím, keď užiť si chcem ja. Tu a teraz. Bezohľadne aj voči vlastnému budúcemu ja.

Lebo budúce ja je len potenciál, zatiaľ čo terajšie ja je hmatateľne existenčne prítomné.

A spoločnosť sa vyvíja veľmi narcistickým smerom. Smerom k dominancia vlastného ega .

U nás sa to mieša, viera vo vodcov, v existenciu možnosti preniesť zodpovednosť za svoj život na niekoho iného , tých vodcov, spojená s infantilným narcistickým uspokojovaním vlastného ega.

Bieda duše vedie k biede tela.

Ja ale verím nášmu národu, lebo je to veterán ošľahaný stáročiami utrpenia. Len to nebude jednoduché, nebude to ľahké a bez bolesti. A najmä nebude to dnes. Ani zajtra.

Jedine čo sa dá spraviť, je v tom malom, najmenšom, osobnom nebyť cynik a egoista  ako je naša prirodzenosť.

Nebude to ľahké a nebude to dnes, ani zajtra. Je pred nami, vlastne našimi vnúčatami, ešte dlhá cesta.

V každom prípade revolúcia sa musí udiať najskôr v hlavách a v mysliach. Až potom má nádej na úspech.

Ak sa presadí v hlavách, potom už je jedno, koľko generácií to bude trvať. Verím v úspech takejto osobnej individualizovanej revolúcie.