Ďaleko od rušného sveta stojí pod Braniskom takmer nepovšimnuté malé kráľovstvo starých Slovanov. Jeho neoficiálnym kráľom je miestny farár a rezbár Donát Čarnogurský, prezývaný tiež posledný pansláv.

Pri vstupe na faru vás ohúri monumentálna maketa Noemovej archy, malý gazdovský dvor s koňom ako aj stroje z  druhej svetovej vojny. Blízko fary sa nachádza slovanské múzeum,  ktoré stráži Jánošík v nadživotnej veľkosti a včely schované v starých slovanských úľoch. Pri nedávnej návšteve  nám Donát priblížil svoje výtvory a svojský  pohľad na svet. 

Ak chcete vidieť posledného pansláva a slovanské múzeum naživo, nezabudnite vyhľadať Vyšný Slavkov. Vstup do múzea je zdarma, ale bohatstvo ducha, ktoré načerpáte je na nezaplatenie.

Rozhovor

Pri vstupe do farnosti sa ocitáme v rozprávkovom kráľovstve starých Slovanov. Ako vznikol nápad vybudovať  čarovný svet pod Braniskom?

Chcel som prepojiť pôdu, kultúru a náboženstvo. Farský priestor by mal mať dušu, ktorá osloví aj neveriacich. Bral som to ako výzvu vytvoriť niečo originálne, čo bude ladiť s prírodou a voňať človečinou. V minulosti boli kňazi spojení s pospolitým ľudom aj v praktickej činnosti.  Nadväzujem tak na slovenských dejateľov.

Žijete v symbióze s prírodou. Dnes je návrat k prírode veľký trend EÚ. Bojujete tak proti uhlíkovej stope a globálnemu otepľovaniu?

Bojujem proti globálnemu osprosteniu. Mám vzťah k prírode. Pochádzam z včelárskej rodiny. Máme tu hospodársky dvor koňa aj ovce.  Poctivo sadím stromčeky a neprodukujem nadbytočný odpad. Avšak konferencie o emisiách vnímam ako falošné nové náboženstvo, ktoré pretláčajú finančné monopoly. Je to diktát veľkých hráčov.

Pápež František sa takisto zúčastňuje ekologických summitov.

Nuž ide s trendmi. Pre mňa znamená návrat  k prírode obnovu poľnohospodárstva a remesiel, ktoré na Slovensku chýbajú.

Zvyknete o sebe hovoriť ako o poslednom panslavistickom farárovi. Prečo panslavistický?

Pomenovanie pansláv pochádza z 19. storočia ako označenie pre kňazov, ktorí sa postavili  proti germanizácii a maďarizácii. Proti cudzím vplyvom. Dnes je potrebné postaviť sa globalizácii, ktorá systematicky ničí národy a kolonizuje ich pod vládu korporácií a globálnych elít. Žijeme vo falošnej slobode, kde sa z ľudí stávajú roboty, ktoré opakujú to, čo im nanútia média a elity.

Mohli by ste uviesť príklad  falošnej slobody?

Máme možnosť cestovať a voliť. Popri tom sú nám systematicky vymývané mozgy. Poviem jeden príklad za všetky. Pred troma mesiacmi sme zorganizovali púť na Devín. Čo je symbol starých  Slovanov. Tam nás nechceli pustiť so slovenskou zástavou, aby sme zbytočne neprovokovali. To je neslýchané. S takým niečím som sa nestretol ani za totality.

Nemôžeme si za to aj sami? Osobne nemám pocit,  že sú Slováci hrdí na svoje korene?

Mrzí ma, že ľudia na Slovensku nemajú vzťah k vlastenectvu. Sme doráňaní a oklamaný národ. 

Prezentujete sa ako národne zmýšľajúci katolícky kňaz. Kresťanstvo je ale náboženstvo postavené na univerzalizme. Pre všetkých. Katolicizmus znamená všeobecný. Neodporuje si idea katolicizmu s národovectvom ?

Národ a náboženstvo by mali byť v symbióze, hoci myšlienka kresťanstva je univerzálna lebo Kristus sa stal blízki pre všetkých. Netreba zabúdať na to, že každý národ ma vlastný charakter. Tak ako je v rodine každý iný hoc dohromady  tvoria celok.

Čo si predstavujete pod slovanstvom, ktoré vás tak fascinuje?

Je to zložitý pojem. Ako Slovania nie sme etnicky stopercentný. Aj keď podľa výskumov ktorým sa venujem  je podunajská kultúra najstaršia slovanská civilizácia. To sú výskumy na ktorých pracujú tak Nemci ako aj Rusi.

Nedávno som navštívil  pravoslávny chrám v Čiernej hore v meste Bar zasvätený sv. Jovanovi.  Nachádza sa tam kaplnka so sochou  nášho kráľa Rastislava. Iný nás objavujú a oceňujú to,  čo si sami nevážime. Nepoznáme svoje korene a svoju minulosť a preto tápeme. Cirkev by mala pozdvihovať a brániť národ a jeho minulosť. Žít s ľudom.

Cirkev na Slovensku sa len nesmelo hlási k slovanskej identite. Prečo?

Aj dnes sú kňazi, ktorí sa snažia vtláčať vedomie slovanstva, no žiaľ nemajú odozvu vo vlastných radoch. Bolo tu preťaté povedomie. Čo je dôsledkom toho,  že sme boli vždy v cudzích rukách. Vždy  nám nanucovali,  že Slovania si nevedia vládnuť sami a že sme odkázaní  na cudziu moc. Chýba nám sebavedomie. Veľká Morava mala byť ríšou stredu. Žiaľbohu Metodovi žiaci boli vyhnaní a Slovania rozdelení, čoho dôsledky znášame dodnes.

Aj preto sme po minulé roky zorganizovali odprosnú púť z Devína do Belehradu po trase vyhnaných Metodových žiakov.

Nie je to  práve náboženstvo , čo rozdelilo Slovanov na východnú (pravoslávnu) a západnú (katolícku) vetvu?

Evanjelium ako nosná idea kresťanstva určite nerozdeľovalo.  Sv. Cyril a Metod boli Byzantínci východného obradu aj keď mali úctu k Petrovmu stolcu. Boli príkladom univerzalizmu. Chceli zjednotiť Slovanov. Keď zomrel Metod tak sa obrady slúžili latinsky, grécky a starosloviensky. Nebolo to miešanie pojmov ale univerzalizmus. Slovanstvo môže byť silné iba v symbióze východu a západu.

Prečo sa Slovania po celé tisícročia  nedokázali zjednotiť?

Sú tu veľké rany z minulosti dávnej i nedávnej. História je komplikovaná a pokiaľ chceme pochopiť veci a nehádať sa ako manželia po dvadsiatich rokoch, tak sa musíme na históriu pozerať ako orol. Z nadhľadu a pozorne. 

Momentálne študujem Ochridský prológ  od srbského biskupa  Jána Velimiroviča. Je tam veľká hĺbka poznania. Mám v úcte ikony a byzantskú liturgiu. Pokiaľ nebudeme komunikovať budú vzťahy ochladené.  Minulosť musíme duchovne osvietiť.

Už niekoľko rokov si pripomínate  deň víťazstva nad fašizmom mini vojenskou prehliadkou, v rámci ktorej spolupracujete s klubom veteránov. Môže si katolícky kňaz pripomínať  víťazstvo červenej armády?

Dívam sa na veci nadčasovo a odmietam ignorovať fakt,  že sovietska armáda porazila zo 70 percent fašizmus v Európe. Prekáža mi skôr primitívna rusofóbia rozšírená v médiách.

Je zaujímavé že dnes je zo strany katolíckej cirkvi  populárne zbližovanie s islamom. Nehrozí západu že bude islam v budúcnosti zaujímavejší a ľudia dobrovoľne konvertujú?

Islam osobne nepovažujem za náboženstvo. Skôr ide o ideológiu a politický systém, ktorý je zo svojej podstaty expanzívny.  Za väčší problém ako islam považujem duchovnú vyprahnutosť Európy. Liberalizmus nás duchovne nedokáže naplniť. Vzniká tu  vákuum, ktoré môže byť zaplnené  práve touto ideológiou.  

Pokiaľ sa Európa nevráti k svojim koreňom.

Čo je podľa vás najväčším problémom Slovenska?

To že sa tu robí krátkozraká politika. Striedajú sa tu vlády,  no nikto nemá ucelenú víziu ozdravenia. Sme hospodárska kolónia,  ktorá nie je sebestačná. Rodiny sú rozbíjané, pretože členovia musia pracovať v zahraničí. Má to dopad na mládež. Zároveň sme rozbíjaní vnútorne tretím sektorom a mimovládkami. 

Sme odkázaní na Európsku Úniu pričom žijeme v ére bezbrehého kapitalizmu.

Bol socializmus lepší?

Socializmus mal dobré veci, ktoré boli zmiešané s bludmi. Mnohí ľudia vtedy na systéme parazitovali. Sám som pracoval vo výrobe. Viem o čom hovorím. Bol to systém, ktorý sa časom vyčerpal. Komunisti si napriek chybám  a zločinom dokázali všimnúť robotníka a sociálne ho pozdvihnúť.  

Oceniť prácu jednoduchých ľudí. Problém súčasného kapitalizmu je, že zbožštil zisk. Globálny kapitalizmus  je surový , bezbrehý a krajne individuálny.

Viktor Orbán hovorí o súčasnej Európskej Únii ako o novodobom Babylone. Prečo sa Maďari dokážu  na rozdiel od nás, postaviť proti Bruselu?

Je tak preto, že majú hrdosť a silného  lídra. Viktor Orbán pochopil že Európska Únia korumpuje národy. Aj preto v posledných rokoch odmieta fondy a granty. Maďari ho nasledujú pretože obhajuje národne záujmy.

Vy ste o Európsky grant pri výstavbe slovanského múzea nepožiadali?

Určite nie. Všetko sme to vybudovali bez pomoci EÚ.

Na dvore som si všimol veľkú maketu  Noemovej archy. Očakávate potopu?

Podľa Božieho prisľúbenia potopa už nepríde. Archu staviam ako symbol záchrany a obrody ducha.  Po dokončení bude vo vnútri archy posteľ a piecka, takže môže poslúžiť ako ekologické ubytovanie.  

Taký slovanský Zimmer Frei?

Asi tak. (smiech)

Rozhovor pripravil Dominik Petruška