Týždeň od 20. februára  dostal prívlastok Kuciakov. Jedno spomienkové  podujatie striedalo druhéa v niektorých dňoch boli aj dve. 21. februára presne v deň, na ktorý pripadlo 5. výročie kedy bol aj so snúbenicou zavraždený mal premiéru dokumentárny film Kuciak: vražda novinára.

Podľa organizátorov bolo na ňu pozvaných okolo 500 hostí. Na kinosálu sa zmenil interiér Starej tržnice, ktorý sám o sebe je výnimočným. A to i napriek tomu, že jej projektant  G. Laubner na začiatku 20. storočia s jeho multi funkcionalitou určite nepočítal. A v tom čase už vôbec nie s prestavbou na kinosálu s takým počtom divákov. Organizátorov treba za tento výber pochváliť. Nielen divákov bolo veľa. Aj skupina tvorcov bola kompletná a zaplnila celú dĺžku javiska. Za nich dostal slovo režisér filmu Matt Sarnecki, Američan žijúci v Rumunsku. Pracuje  aj ako investigatívny novinár a na Slovensko prišiel po tom, ako sa stala vražda. Podľa jeho vyjadrenia mapoval vývoj vyšetrovania. Spolupracoval aj s Pavlou Holcovou, ktorá bola aj blízkou spolupracovníčkou Jána Kuciaka. Keď od nemenovaného zdroja dostala tajný vyšetrovací spis prípadu, novinári zoskupení  v  Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP – medzinárodná organizácia  investigatívnych novinárov), a zároveň zapojení do vyšetrovania,rozhodli  ho spracovať ako filmový dokument.

Nedefinovaný odkaz

Film, ako povedal pred projekciou režisér„ už obišiel  vo svete niekoľko festivalov a poukázal na zraniteľnosť demokracie a na hodnotu  práce Jána Kuciaka. Je to nikdy predtým nevidený plán fungovania korupcie a svedectvo o sile žurnalistiky. To je tá najdôležitejšia časť príbehu a zároveň Jánov odkaz – niečo, na čo nechcem, aby svet zabudol“.

Film treba hodnotiť trochu inou optikou ako dokument iného druhu, či už cestopisný, prírodovedný, historický a pod. Obsahu dominujú  názory, či skôr analýzy spoločenských udalostí akoby sprievodcov deja. Ide o  koláž  udalostí, ktoré  sa viažu na vyšetrovanie prípadu a reakcií v spoločnosti.  Hlavnými narátormi, ktorí po niektorých sekvenciách vyjadrujú zväčša  ako prežívali to, čo sa prezentovalo, teda bezprostredne po vražde kolegu – Pavla Holcová a aj Peter Bárdy jeho nadriadený v redakcii Aktualít, neskôr Michal Vašečka. Nespochybňujem, že to pre nich v prvých dňoch a týždňoch nebolo ľahké, ale tie dramatické pauzy medzi vetami a slzička, nevyzneli úprimne. Aj mentorovanie k čomu sa pridal aj politológ (?), on je predsa sociológ  Michal Vašečka.Ten akoby podcenil diváka, ktorý si predsa odkaz diela vyfiltruje sám. Alebo že by na dokument sa vybral „negramotný“ divák?

                              Záznamy z rekonštrukcií činov ako súčasť filmu

Tým, že P. Holcová sa dostala k utajenému spisu po prvýkrát verejnosť videla autentické policajné zaznamenávanie miesta činu, rekonštrukciu skutku strelca M.Marčeka ako aj   konfrontáciu s obvinenou A.Zsuzsovou. Divácky zaujímavé, nakoľko také niečo je vidieť v hraných kriminálkach. Teda hrané rekonštrukcie. Tu ide o autentické záznamy, ktoré sa vykonávali pri vyšetrovaní. Podľa mňa dosť neobvyklé, či skôr neštandardné. A možno aj nie celkom v súlade s tým, že tieto záležitosti nie sú verejné. A tu rovno sa dostali na plátna kín a kolujú svetom. Nekomentujem ….

Zaujímavé je aj vystúpenie právneho zástupcu M. Kočnera M. Paru, ktorý na prekvapenie režiséra súhlasil s nakrúcaním. „ Nikdy by som nečakal, že bude súhlasiť s natáčaním, že bude chcieť byť súčasťou nášho dokumentu. Už vtedy bol na Mariana Kočnera vyvíjaný veľký tlak, bol obvinený. Para sa nakoniec ukázal ako jeden z najpríjemnejších ľudí, s ktorými sme počas natáčania spolupracovali. Čo, samozrejme, mohlo byť jeho zámerom, ale celý štáb si ho vlastne obľúbil. Svojho klienta rozhodne reprezentoval veľmi dobre,“ prezradil režisér. Zámer, dať slovo aj M. Kočnerovi nevyšiel, ustav pre odsúdených, v ktorom sa nachádza s tým nesúhlasil. Či to bolo tak, alebo ide iba o elegantnú výhovorku, neviem. Kočnerove vyjadrenia by určite vybočili u deja.

                                       Privlastňovaný odkaz

Dojímavé,  ako inak, sú výpovede rodičov, s ktorými divák súcití a citlivejší má pri ich vyjadreniach aj slzu v oku.  Strata dieťaťa je nenahraditeľná, nedá sa s ňou nikdy vyrovnať, ranu čas nezacelí. Naopak, určite jatrí permanentná medializácia prípadu ju jatrí stále.  Vo veľkom sú prezentovenénastrihané časti z tlačových besied Fica, Gašpara, Kaliňáka, z protestov občanov, vznik platformy Za slušné Slovensko,  čo sú prakticky a notoricky  známe veci. Režisérovi nemožno  však uprieť profesionalitu. Dynamika, ktorú prestrihmi z reakcií vtedajších politikov vytvoril, diváka, ktorý si udalosti  nezažil na vlastnej koži upúta. Profesionálny strih  urobil z jednotlivých vyjadrení a záberov vychytávky. A nich je skrytá aj účelovosť.

Režísér M. Sarnecki vyzdvihuje nadnárodný význam Kuciakovho príbehu: „Je to nikdy predtým nevidený plán fungovania korupcie a svedectvo o sile žurnalistiky. To je tá najdôležitejšia časť príbehu a zároveň Jánov odkaz – niečo, na čo nechcem, aby svet zabudol. Náš dokument je naliehavou pripomienkou rizík, ktorým čelia novinári, a tiež toho, že slobodná tlač funguje ako ochrana demokracie.“

S týmto sa nedá nesúhlasiť. Len ten plán fungovania korupcie zostal nevidený, nikto nebol pomenovaný, označený. Verejnosť čaká na odhalenie objednávateľa vraždy. Vtedy sa nevidené zviditeľní? Ľudská tragédia  odštartovala polarizáciu  politickej scény, polície a justície a rozdelila spoločnosť. Postupne nabrala obrátky, ktoré už dnes dosiahli obludné rozmery. Že by to bol odkaz Jána Kuciaka? 

                   Objektivitu narátori „zaklincovali“ na diskusii po filme

Je pozoruhodné, čotrápi  M. Vašečku. Na besede po projekcii filmu sa vyjadril, „že ľudia sú dezorientovaní a strácajú dôveru, že je to vidno, ako klesla dôveryhodnosť pani prezidentky, že si nevedia vybrať a budú voliť menšie zlo“. To bolo čo? Agitka pre sympatie prezidentky? Na tom mieste to vyznelo dosť trápne.

Napokon práve M. Vašečka a P. Polcová v monológoch medzi sekvenciami sa vyjadrovali dosť tendenčne – napr.: Fico zostane, aj keby vraždil v priamom prenose“ (Polcová). Divák, ktorý prahne po objektivite – a dá sa predpokladať, že  o to sa snažil aj J. Kuciak –  po pozretí filmu si položí otázku, či sa teraz  film, ktorý možno bol nakrútený v tom najlepšom úmysle,nebude zneužívať.

Teda nie film ako taký ale celá tragédia.  Prvý krok už urobil M. Vašečka svojim vyjadrením po jeho premiére. O ešte výkrik do tmy:  Bol by Ján Kuciak spokojný so súčasnou neobjektivitou žurnalistiky, ci už printovej alebo elektronickej? On sa on sa vôbec k dianiu nevyjadroval – on zverejňoval zistenia z rôznych ekonomických dát, ktoré pracne zistil. Určite to boli dôkazy o niekoho podvodoch. Ale či sa z toho dala vyselektovať korupcia zostáva otvorené. Napokon sa denne skloňuje vo všetkých pádoch  a už sa ani nevie čo vlastne je jej obsahom.

Jana Miklovičová