DomáceČaputová síce podpísala rozpočet, no zvažuje, že ho napadne...

Čaputová síce podpísala rozpočet, no zvažuje, že ho napadne na Ústavnom súde

-

Čaputová síce podpísala rozpočet, no zvažuje, že ho napadne na Ústavnom súde

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala zákon o štátnom rozpočte na rok 2024, ktorý schválil parlament tri dni pred Štedrým dňom. Zvažuje však, že ho napadne na Ústavnom súde SR. Informoval o tom hovorca Martin Strižinec.

Rok 2024 teda Slovenská republika nezačne v rozpočtovom provizóriu. Hlava štátu okrem toho podpísala aj tri ďalšie zákony.Je medzi nimi aj tzv. konsolidačný balíček.

Podpísala aj ďalšie tri zákony

Všeobecní lekári zatiaľ nebudú musieť uzatvárať dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pacientmi elektronicky. Povinnosť im mala pribudnúť od budúceho roka. Vyplýva to z novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).

Prezidentka podpísala aj novelu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Envirofond bude povinný vrátiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej sanovali envirozáťaž, ním uhradené financie. Urobiť by tak mal do 1. marca 2024. Pohľadávky štátu vzniknuté v súvislosti so sanáciou nehnuteľností majú v znení účinnom do 31. decembra 2023 zaniknúť k 1. januáru 2024.

ROZPOČET: Čaputová podpísala konsolidačný balíček, čakajú nás vyššie dane a odvody a nižšie príspevky do druhého piliera

BRATISLAVA 29. decembra (SITA) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Celková lex konsolidácia s osemnástimi opatreniami dosahuje sumu takmer dve miliardy eur. Vláda Roberta Fica zvyšuje dane pre Slovnaft, spotrebné dane na tabak a tvrdý alkohol, zníži príspevok do druhého piliera z 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy, či o jeden percentuálny bod zvýši zdravotné odvody pre zamestnávateľov a živnostníkov.

Deň Ústavy SR, ktorý pripadá na 1. september, zostane štátnym sviatkom, ale nebude už dňom pracovného pokoja. Zákon tiež obsahuje zavedenie bankovej dane, vyššie dane na dividendy, či opätovné zavedenie daňových licencií pre právnické osoby. Medzi opatreniami je aj zrušenie zníženej 10-percentnej sadzby DPH na alkohol v reštauráciách. Sadzba sa od budúceho roka zvýši na 20 percent.

Obeťou hľadania úspor pri znižovaní deficitu verejných financií tak budú aj ľudia sporiaci si na penziu v druhom dôchodkovom pilieri. Príspevková sadzba do druhého piliera sa od začiatku budúceho roka trvale zníži zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Nižšia sadzba do druhého piliera znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni. V budúcom roku tak Sociálna poisťovňa týmto krokom získa takmer 365 miliónov eur, v roku 2025 takmer 462 miliónov eur a v roku 2026 takmer 497 miliónov eur.

Od začiatku budúceho roka sa zvýšia zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a samoplatiteľov. Sadzba poistného pre zamestnávateľov stúpne z 10 percent na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca a sadzba poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa zo 14 percent na 15 percent z ich vymeriavacieho základu. Sadzba pre zamestnanca vo výške 4 percent z hrubej mzdy sa zachová. Zvýšenie sadzieb na zdravotné poistenie sa však bude uplatňovať len štyri roky, a to od 1. januára 2024 do 31. decembra 2027. Pôjde totiž len o prechodné opatrenie na stabilizáciu verejných financií. Minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie pre SZČO od januára budúceho roka stúpne z pôvodne plánovaných 91,28 eura na 97,80 eura, teda o 6,52 eura mesačne.

Celkové zdanenie bánk bude od budúceho roka podstatne vyššie, ako je tomu doteraz. Pôvodne zamýšľaný bankový odvod sa však stane súčasťou regulovaného odvodu. Cieľom súčasnej vlády je zabezpečiť, aby sa banky spolupodieľali na financovaní základných verejných funkcií štátu. Efektívna daňová sadzba bude dokopy podľa rezortu financií 45 %. Regulovaný odvod pre banky spolu s daňou z príjmu tak dosiahnu v budúcom roku 580 mil. eur.

Znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 10 % zo základu dane sa nebude vzťahovať na alkohol podávaný v gastro prevádzkach. Na alkohol podávaný v gastre sa od začiatku budúceho roka uplatní sadzba DPH vo výške 20 %. Ide o jedno z opatrení z konsolidačného balíčka vlády Roberta Fica, ktoré schválil parlament. Štátu to prinesie ročne 27 miliónov eur.

Zvýši sa tiež základná sadzba spotrebnej dane na lieh. Sadzba stúpne o niečo vyše 6 percent, zo 130 percent na 138 percent. Znížená sadzba dane bude aj po zvýšení predstavovať 50 % zo sadzby dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Toto opatrenie štátu prinesie 17,9 milióna eur. Zvýšenie spotrebnej dane sa nebude vzťahovať na pivo a víno.

Konsolidačný balíček obsahuje aj zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Sadzba dane z tabaku, bezdymových tabakových výrobkov a cigariet stúpne k 1. februáru budúceho roka. Vláda umožní o mesiac dlhší dopredaj tabakových výrobkov v maloobchode tak, aby tomuto segmentu nevznikli neprimerane vysoké náklady pre potrebu následného ničenia nepredaných tabakových výrobkov. Tým sa zároveň zabezpečí plynulejší prechod na novú vyššiu sadzbu dane z tabakových výrobkov.

Stúpne aj zrážková daň z dividend, a to zo 7 percent na 10 percent. Vláda Roberta Fica tiež opäť zavádza minimálnu daň z príjmov právnických osôb, ktorú musí daňovník odviesť bez ohľadu na výšku daňového základu resp. straty. Výška minimálnej dane závisí od ročného obratu. Minimálna daň dosiahne od 340 eur pri ročnom obrate firmy do 50-tisíc eur do 3 840 eur pri ročnom obrate nad 500-tisíc eur.

ROZPOČET: Čaputová podpísala zákon o štátnom rozpočte na rok 2024, možno ho však napadne na Ústavnom súde SR

BRATISLAVA 29. decembra (SITA) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala zákon o štátnom rozpočte na rok 2024. Z hmotnoprávnych aj procesných dôvodov však zvažuje podanie zákona o štátnom rozpočte na Ústavný súd. Aj podľa stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa nej vznikla neistota ohľadom súladu schváleného rozpočtu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti. Hlava štátu si kladie otázku či proces prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité legislatívne parametre. Ešte viac otázne je podľa Čaputovej to, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu. Tieto otázky podľa nej svojim významom ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext.

Podľa hlavy štátu už dlho žijeme v ére, keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje. Prezidentka pripomína, že naše verejné financie by zostali v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti aj v prípade splnenia všetkých rozpočtových cieľov novej vlády do roku 2026. Stanovisko Ústavného súdu SR by tak podľa nej mohlo byť dôležitou správou nielen pre túto a ďalšie vlády, ale hlavne pre budúce generácie, ktoré bez zásadnej zmeny prístupu k dlhodobej udržateľnosti takmer isto vyprevádzame na grécku cestu.

Parlament tri dni pred Štedrým večerom po zdĺhavom rokovaní nakoniec schválil štátny rozpočet na rok 2024. Rozprava k nemu bola v pléne búrlivá. Otvorili ju v stredu 20. decembra ráno a prihlásilo sa do nej rekordné množstvo poslancov. Parlament fungoval aj v noci. Niektorí opoziční poslanci predkladali pozmeňujúce návrhy a odôvodňovali ich niekoľko hodín. Opozícia kritizovala, že návrh rozpočtu neprináša potrebnú konsolidáciu, ale nárast dlhu. Nakoniec parlament rozhodol vo štvrtok podvečer o uzavretí rozpravy k tomuto zákonu, a to hlasovaním na základe procedurálneho návrhu predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD).

Deficit verejnej správy by mal byť v budúcom roku na úrovni 5,97 % HDP, čo by malo byť 7,84 mld. eur. Schodok tak má klesnúť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu z úrovne 6,52 % HDP v tomto roku. Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali byť v sume 53,48 mld. eur a výdavky 61,32 mld. eur. Rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 22,7 mld. eur a výdavky by mali byť za 30,32 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu sa tak určuje sumou 7,62 mld. eur.

K medziročnému poklesu schodku prispejú podľa ministerstva financií najmä prijaté konsolidačné opatrenia. A to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné.

Zdroj: TA3, SITA

Podporte spravodajský portál Veci Verejné prevodom na náš účet:

SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

1 Komentár

  1. Doporučujem milej pani vrátiť školné a odovzdať titul Alma mater na ktorej také skvostné vedomosti nadobudla. Keď podpisovala Americkú koloniálnu zmluvu, vtedy sa na ten Kiskoidný orgán akosi nepotrebovala obrátiť .

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás