Charaktery našej politiky. Nie je nič zábavnejšie, ako porovnávať v čase, priestore a okolnostiach výrokové piruety našich voličsky „pomazaných hláv“.

Ak mal niekto pochybnosti, aký bude nastupujúci prezident Peter Pellegrini, Igor Matovič mu ich musí jednoznačne vyvrátiť. Mal by to byť dobrý prezident, lebo… Matovičovci.

Matovič pred piatimi rokmi

Igor Matovič ako premiant medzi prvými gratuluje Zuzane Čaputovej k zvoleniu. „Gratulujem Slovensku, že prvýkrát od jeho vzniku tento úrad nebude zastávať komunista ani chcelbyťkomunista.“ Gratulujem nám – všetkým ľuďom dychtiacim po lepšom Slovensku, že sme ubránili prezidentský palác a nedovolili ho ovládnuť človekom, ktorého podporovala vládna mafia,“ napísal vtedy na sociálnu sieť šéf hnutia OĽaNO.

Matovič o tri roky neskôr

V statuse na sociálnej sieti píše zas Matovič, ale operatívne, že prezidentkou nenávisť k nemu „metá natoľko“, že obetuje osud 2,5 milióna detí a rodičov. „Myslel som si, že to neurobí,“ napísal Matovič. Prezidentka Čaputová však ešte pred rozhodovaním parlamentu o prelomení jej veta v prípade tohto zákona oznámila, že ak ho poslanci znovu schvália, obráti sa na Ústavný súd. „Dokrvi bojovať proti pomoci rodinám v takto ťažkej dobe môže len človek, pre ktorého sú rodiny len čísla … a ja sa hanbím, že máme takú prezidentku.“ Z gratulácie bola zrazu hanba. 

Nuž, nevyšlo, nevydalo

Matovič si svoju prezidentku, z ktorej bol tak neuveriteľne nadšený, nezmanipuloval v prospech svojej straníckej firmy. A koho si Matovič nepodmaní, toho znenávidí. U neho iná možnosť neexistuje. U neho nič iné, ako to, čo je výplodom jeho „hlavy“, neexistuje. V Čaputovej strelil capa. Ona mala svojich vyvolencov, nie jeho, Igora z Trnavy. Ona mala Michala z Oxfordu.

Matovičovci ignorujú prezidenta Pellegriniho

Zas predvádzajú divadlo na svojstojnú demokraciu, určené mentálne menej obdareným masám. Teda, masám, už asi iba piatim percentám. Ostatní pochopili. Ale žiadajte pochopenie aj od mentálne nedokrvených! Vraj lebo príde zástupca ambasády Ruskej federácie. A zas tie najprimitívnejšie nenávistné rusofóbne slovné výlučky!

Na druhej strane sa dá predpokladať, že slávnostný moment uvedenia novej hlavy štátu sa bez troch neobyčajne obyčajných naozaj zaobíde. Naopak, bude ešte o čosi slávnostnejší. Neprítomnosť niektorých exoticky zmýšľajúcich a výstredne správajúcich sa jedincov na akomkoľvek podujatí je totiž zásadne iba jeho obohatením.

A prečo bude „Pelle“ dobrý prezident?

Na rozdiel od Čaputovej, kde mal vývoj sympatií k hlave štátu obrátený trend, Peter Pellegrini bude prezidentom, aj v čase najbližších parlamentných volieb. Takmer s istotou sa dá predpovedať, aký bude vtedy dobrý aj pre Matovičovcov, ako sa mu budú vtierať do priazne…

Lebo politika, to je stále v kruhoch istých ľudí iba prachobyčajný biznis. Volajú to „charakter“.

A tak sa zas o dva tri roky možno dočítame obdivné až adoračné, že „gratulujem nám – všetkým ľuďom dychtiacim po lepšom Slovensku, že sme ubránili prezidentský palác“.

To však ukáže až čas.

Článok vyšiel na: www.hlavnydennik.sk. Autor článku: Ivan Brožík