„Sme už niekoľko rokov presviedčaní, že krajinu s balkánskymi mravmi a z rovnakej destinácie pochádzajúcimi zločineckými štruktúrami v čele štátu nemožno poraziť inak, ako balkánskymi, partizánskymi metódami. Sme roky vystavovaní balkánskemu typu žurnalistiky, ktorá odpisovanie z polícou vyšetrených spisov robí “investigatívu.” píše Radovan Bránik. A myslí si, že sme pomaly, no úspešne dorazili na dno. A na sociálnej sieti vysvetľuje, prečo. 

Narodenie druhej gorily nám bolo podľa Bránika ohlásené s veľkou slávou, ale v príspevku na sociálnej sieti sa pýta, že kde je? „Sľúbili ste nám druhú gorilu, Denník N, Aktuality a Sme; tak k…a kde je?!“ Kladie Bránik otázku.

A poukazuje na to, že ešte aj bulvár sa na svoje pomery miernil, kým mainstreamové médiá boli vyslovene rozbláznené. A parafrázuje klasika: “Vajatali hory, porodili myš.” „Presnejšie mláďa gorily, narodené mŕtve, bez šance na prežitie,“ vysvetľuje Bránik senzáciu, s ktorou počas uplynulých dní prišli novinári a týkala sa zverejnenia videozáznamov z pytliackej chaty, kde namiesto pytliakov objavila Roberta Fica, Róbera Kaliňáka a ďalších.

Čo by Ficovi kedysi zlomilo krk mu teraz ešte pridalo na popularite

Spoločnosť podľa Bránika dostala na pár desiatok hodín nádej na zvýšenie šance, že s darebákmi sa konečne niekto poráta, ale skepsa, ktorá bola ešte pred týždňom nebezpečne vysoká vyrástla ešte o hrozivo väčší kus. „Čo by Ficovi kedysi zlomilo krk mu teraz ešte pridalo na popularite,“ píše Bránik. 

Bránik si myslí, že tých pár poslancov, ktorí sa zrazu veľmi čudujú, čo sa to vlastne deje, keď sami pomáhali meniť zákon, aby pomohli do funkcie šéfa špeciálnej prokuratúry politikovi a advokátovi by sa malo zamyslieť aspoň teraz. 

Bránik poukazuje aj na to, že iba politik v úlohe prokurátora dokáže ostať prekvapený, že napriek brutálnej mediálnej masáži sa už proti nemu postaví aj doteraz spriaznený Špecializovaný trestný súd a pustí na slobodu človeka. „U ktorého namiesto zbierania dôkazov iba dúfali, že sa vo väzbe konečne zlomí,“ komentuje Bránik. 

Špeciálna prokuratúra si dáva fauly sama

Podľa neho špeciálna prokuratúra na oslabenie už nepotrebuje externých protivníkov, pretože dáva si fauly celkom sama. A to posledné, čo podľa neho krajina potrebuje, je špeciálna prokuratúra, ktorú je ťažké brať vážne, pre jej narcistného šéfa.

Nahrávky majú podľa neho obrovskú, nevyčísliteľnú hodnotu, ak by ostali utajené a vytiahli by ich prokurátori ako doplňujúce dôkazy v správnom čase na správnom mieste. Ale Bránik upozorňuje, že boli zverejnením zmarené a na súde už nikoho neprekvapia. „Všetko išlo do kanalizácie len preto, že niekto ani za ten svet nedokáže ovládnuť svoje neskrotné ego,“ píše Bránik a poukazuje zrejme na Lipšica.

V závere sa pýta, o čo je táto krajina lepšia, než bola pred prvým bombastickým titulkom o druhej gorile? A tiež, že o čo menej je mocná mafia, proti ktorej vraj bojujeme? A zdôrazňuje, žeby nám to mohli šéfredaktori vysvetliť, lebo mnohí sme bez nich akosi slepí.

Autor článku: Gabriela Fedičová. Článok vyšiel na: www.hlavnydennik.sk