Čaputová vetovala zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov
BRATISLAVA 25. mája (SITA) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Parlament sa tak bude týmto zákonom opäť zaoberať. Ako uviedol hovorca prezidentky SR Martin Strižinec, ak slovenský zákon ustanoví niečo iné, ako právne záväzný akt Európskej únie, dostáva sa nielen do rozporu s našimi záväzkami voči Európskej únii, ale súčasne aj do priameho rozporu s Ústavou SR. Hoci cieľom smernice EÚ bolo dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, schválená právna úprava podľa prezidentky prispieva skôr k zníženiu tejto úrovne ochrany, a to najmä zavedením inštitútu žalobného zámeru, ktorý by zvýšil byrokratické zaťaženie spotrebiteľov.
V praxi by to podľa hlavy štátu znamenalo, že ešte pred podaním žaloby na súd by sa spotrebiteľ musel v relatívne krátkom čase prihlásiť u notára s povinnosťou úhrady poplatku. „O žalobnom zámere sa oficiálne informuje v Obchodnom vestníku, ktorý však prevažná väčšina spotrebiteľov nesleduje, čo zvyšuje predpoklad, že relevantní spotrebitelia sa o tomto žalobnom zámere ani nedozvedia, a teda nebudú môcť svoje nároky uplatniť prostredníctvom kolektívnej ochrany,“ argumentuje prezidentka Čaputová.
Od júna mali mať spotrebitelia k dispozícii účinný a efektívny procesný mechanizmus pre žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu zákona uviedlo, že sa tak má zvýšiť dôvera spotrebiteľov a tiež posilniť ich postavenie pri uplatňovaní práv. Cieľom bolo tiež prispieť k spravodlivejšej hospodárskej súťaži a vytvoriť rovnaké podmienky pre obchodníkov pôsobiacich na vnútornom trhu.
Čaputová vetovala novelu Správneho súdneho poriadku
BRATISLAVA 25. mája (SITA) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie novelu Správneho súdneho poriadku. Novela má zaviesť komplexnejšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup. Týmto krokom sa malo zabezpečiť presné vymedzenie toho, čo možno pod tento pojem zahrnúť, ale tiež zvýrazniť to, čo za nesprávny úradný postup nemožno považovať. Zavedenie taxatívneho výpočtu situácií je podľa prezidentky kontraproduktívne, obmedzujúce a neúplné riešenie, ktoré by súdom skomplikovalo implementáciu týchto ustanovení v rozhodovacej praxi. Upozornila totiž na komplexnosť a rôznorodosť právnych vzťahov a situácií, ktoré sa riešia v rámci výkonu verejnej moci. Informoval o tom hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
„Som presvedčená, že zavedené spresnenie môže viesť k žiaducemu výsledku iba v prípade, že pôjde o demonštratívne, a nie taxatívne pozitívne či negatívne vymedzenie pojmu nesprávny úradný postup,“ uviedla prezidentka Čaputová. Má vážne pochybnosti aj o súlade niektorých ustanovení druhého článku schváleného zákona s Ústavou SR. Schválené znenie podľa prezidentky protiústavne stotožňuje inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, resp. spravodlivého zadosťučinenia, ako formy postihu orgánu verejnej moci, s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy, ako formy náhrady škody. Znenie schválenej právnej úpravy tak podľa Čaputovej dopadá v neprospech všetkých fyzických a právnických osôb ústavne nesúladným spôsobom.
Novelou Správneho súdneho poriadku sa má od 1. júla upraviť existujúci prostriedok nápravy proti prieťahom v správnych konaniach v podobe žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Ak súd zistí nečinnosť a žalobca bude žiadať o primerané finančné zadosťučinenie, bude mať možnosť už v tomto štádiu, okrem uloženia odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, uložiť žalovanému zaplatiť finančné zadosťučinenie.
