V sobotu 19. marca 2022 to bolo 205 rokov od narodenia prvého predsedu Slovenskej národnej rady, vydavateľa Slovenský pohľadov, spoluzakladateľa Tatrína, spisovateľa, novinára, kritika, historika, politika, evanjelického kňaza, národného buditeľa, vedúcu osobnosť Slovenského povstania 1848 – 1849, organizátora národného hnutia, životopisca Ľudovíta Štúra – Jozefa Miloslava Hurbana (* 19. marec 1817, Beckov – † 21. február 1888, Hlboké).
Hurban patril k významným bojovníkom za národné práva Slovákov a patrí k významným osobnostiam slovenského literárneho života 19. storočia, položil základy slovenskej literárnej historiografie, stál pri vzniku a spoluparticipoval na významných dokumentoch od Nitrianskych žiadostí po Memorandom národa slovenského, spoluzakladal Maticu slovenskú, organizoval ochotnícke divadelné predstavenia, spolutvoril Slovenské divadlo nitrianske a spolu so Samuelom Jurkovičom stál aj pri vzniku prvého družstva v Európe. Vydával tiež literárne almanachy, organizoval čitateľské krúžky, redigoval cirkevné časopisy a venoval sa tiež ľudovýchove a osvete (nedeľné školy, spolky miernosti). Bol aktívnym členom tajného spolku Vzájomnosť. Je po ňom dokonca pomenovaná planéta (3730) Hurban.
Eduard Chmelár o Hurbanovi napísal: „Hurban bol predovšetkým vášnivým bojovníkom, ktorý žil pre veľkú ideu ľudskej slobody. Kým Štúr bol otcom národa, Hurban bol jeho rytierom. Štúr bol veľkou ušľachtilou dušou, ideológom a morálnou autoritou, kým Hurban bol rodený politik a bojovník. Medzi nimi bol asi taký rozdiel ako medzi kráľom a premiérom. Štúra zastihli revolučné časy nepripraveného, sám by nedokázal veliť ani stotine – skutočným vodcom povstania bol práve Hurban.“
Hurban sa narodil v rodine evanjelického farára, vzdelanie získal najprv u otca, neskôr v mestskej škole v Trenčíne a napokon na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom. Spolu so Štúrom bol najaktívnejším členom Spoločnosti česko-slovenskej a Ústavu reči a literatúry československej. Zúčastnil sa stretnutia štúrovskej mládeže na Devíne, kde prijal slovanské meno Miloslav. Evanjelickým kňazom sa stáva v roku 1840 a pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom a neskôr v Hlbokom. S herečkou Aničkou Jurkovičovou, dcérou zakladateľa družstevníctva a národného buditeľa Samuela Jurkoviča, mal štyri dcéry a päť synov, pričom jeden z nich bol významný spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský.
Ideovo bol pôvodne stúpencom Jána Kollára (písal v biblickej češtine), no pod vplyvom Štúra a Hodžu vzniklo rozhodnutie prijatia stredoslovenského nárečia ako základu celonárodného spisovného slovenského jazyka pre zjednotenie národného hnutia a tak v druhom vydaní almanachu Nitra uviedol novú spisovnú slovenčinu. V rokoch 1848 až 1849 sa stal jednou z hlavných postáv Slovenského povstania, participoval na tzv. Nitrianskych žiadostiach a Žiadostiach národa slovenského. Stal sa spolupredsedom prvého národnopolitického orgánu – Slovenskej národnej rady. Neskôr bol na Hurbana vydaný zatykač a odchádza do českých krajín.
Angažuje sa na Slovanskom zjazde v Prahe, zúčastňuje sa pražského povstania a po jeho potlačení sa presúva do Chorvátska a Srbska. Po víťazstve kontrarevolúcie bol odstavený od politického života a dostáva sa pod policajný drobnohľad. Následne sa zameral na teologické štúdium a v roku 1860 získal tituly PhDr a ThDr. h. c. Stáva sa spolutvorcom Memoranda národa slovenského a stal sa zakladajúcim členom a výborníkom Matice slovenskej. Po smrti Karola Kuzmányho sa stal načas superintendentom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Neskôr bol opätovne väznený pre politické články. Postavil sa proti zatvoreniu slovenských gymnázií a Matice slovenskej a spracoval rozsiahly životopis Ľudovíta Štúra a historické texty o slovenskom povstaní. Zomiera 21. februára 1888 v Hlbokom.
Filozoficky bol podobne ako Štúr ovplyvnený nemeckou klasickou filozofiou, predovšetkým Hegelovou filozofiou dejín. Hurban bol mimoriadne činný aj v literárnej oblasti, predovšetkým v realistických poviedkach ako Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov; písal tiež osvetové texty ako Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných; publicistické texty, spravodajstvo; cestopisné reportáže (Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách) a taktiež spomínané historické texty a biografiu Štúra. Písal teda literárno-historické štúdie, kritiky, recenzie, úvodníky, fejtóny, komentáre, správy i glosy. Veľká časť jeho diela je zdigitalizovaná v Zlatom fonde Denníka SME.
Pripravil LP
